BLOG
Lukáš Cabala
Lukáš Cabala
946

Dobrodružstvá Jakuba Šaloma z antikvariátu I.

Jakub Šalom žil obyčajný život. S ničím nebol spokojný a vyzeralo to, že nikdy ani nebude. Dnes si už nespomenie, či to bol marec alebo november, len vie, že pršalo ako v nejakom severskom prístavnom meste. Nikto však nechce, aby to znelo ako Andersenova rozprávka, ide o vážnu vec.

Domový zvonec zaznel do tichého popoludnia. Jakub s rodičmi boli práve v kuchyni ožiarenej žltým svetlom lampy. Oknom do dvora znepokojene hľadeli na neutíchajúci dážď. Pozreli na seba, niekto si vzal kabát a šiel otvoriť. O chvíľu sa vrátil späť a s ním aj starší pán, naobliekaný, vyzimený, ale usmiaty.

Zablúdil, vravel, a dážď ho prinútil zazvoniť. Ospravedlňoval sa, myslel si, že to nie je rodinný dom, ale obchod. Aspoň sa mu tak zdalo.

Ponúkli mu čaj a nechali ho zatelefonovať synovi. Museli nadiktovať vlastnú adresu, pretože pán netušil, kde sa nachádza. Akoby sa tu vynoril z hmly. Na severnej periférii Trenčína. Zrejme zle vystúpil, sám nevedel vysvetliť, čo sa mu prihodilo. Vravel, že by sa nečudoval, ak by hovorili nórčinou a za domom sa im motali soby. Jednoducho bol úplne stratený, no v teple kuchyne žiaril a tešil sa, že mu niekto otvoril dvere.

V rozprávkach, napadlo vtedy Šalomovi, sa tajomný hosť odmení zázračným splnením želania alebo zanechá v dome čarovný predmet. V živote to však chodí inak a človek sa uspokojí s dobrým pocitom a milým zážitkom, ktorý taká návšteva prináša.

Keď po hodine pred domom zatrúbilo osobné auto, starý muž sa zdvihol a začal sa obliekať. „Tu bude raz obchod, ja vám hovorím, že tu raz bude obchod!“ prorokoval veselo a ďakoval za pohostenie. Rozlúčili sa a nikdy viac sa nestretli.

O pár dní si všimli dlhý šál, ktorý zostal na vešiaku. Vedeli, komu patrí, ale nebola nijaká možnosť ho pánovi vrátiť. Volali síce zo svojho telefónu synovi, no za ten čas sa hovor v starom type mobilu stratil v nenávratne. Šál odložili na policu, kde mali vlastné veci, pre prípad, že by sa niekedy predsa len ukázal pôvodný majiteľ.

Mohol to byť koniec krátkeho príbehu o nečakanej návšteve. Lenže Jakub Šalom neraz zažil zvláštne veci a právom sa mu zdalo, že priťahuje podivno.

Po mnohých rokoch, v časoch, keď v celom dome prebrali vládu knihy, bolo treba vypratať ďalšiu poličku, odbremeniť osobný úložný priestor od oblečenia a prepustiť ho literatúre. Vtedy Jakub siahol rukou na jednu z horných políc a nahmatal mäkký, chlpatý šál. Dal ho dolu a všetko pochopil.

Dnes tento zabudnutý kus oblečenia patrí medzi artefakty antikvariátu, ktorý má už sedem rokov. A toto bol príbeh o jeho prapôvode.

Autorkou ilustrácie je Barbora Kapraňová, študentka Textilného dizajnu na VŠVU

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Autor je spoluzakladateľom antikvariátu Čierne na bielom, kde dodnes pracuje. V textoch vystupuje pod pseudonymom Jakub šalom.

Blogy

|