Denník N

Manipulácie analytika Rafaja

Na piatich konkrétnych príkladoch Vám ukážem, aké nepravdivé a zavádzajúce informácie publikoval predseda Inštitútu národnej politiky Rafael Rafaj v článku s názvom „Sorosove deti“.

Koncom augusta 2018 publikoval predseda Inštitútu národnej politiky Rafael Rafaj (verejnosti možno skôr známy, ako bývalý poslanec parlamentu za SNS) na webe časopisu ExtraPlus článok s názvom „Sorosove deti“. Autor prezentuje materiál, ako výsledok investigatívnej žurnalistickej práce, ktorá odhaľuje prepojenia medzi Jurajom Šeligom z iniciatívy Za slušné Slovensko a organizáciou VIA IURIS. Na piatich konkrétnych príkladoch Vám ukážem, že autor článku pán Rafaj nič neodhalil, že publikoval nepravdivé údaje, že sa v článku dopustil viacerých zásadných faktických chýb i to, ako selektívne a manipulatívne pracoval s informáciami.

1) Z komára – somára

Celá konštrukcia Rafajovho článku je založená na tom, že Juraj Šeliga, pracoval, či dokonca stále pracuje pre organizáciu VIA IURIS.  No a keďže VIA IURIS má časť financií (v roku 2017 to bolo 23%) od nadácií, ktoré založil a v minulosti podporoval George Soros, Rafaj spoluprácu Juraja Šeligu a VIA IURIS v článku prezentuje prostredníctvom rečníckej otázky, či „Sorosove chápadlá môžu siahať aj k protivládnym protestom, ktorých cieľom mala byť zmena status quo na Slovensku?“.

Pozrime si teda fakty. Juraj Šeliga spolupracoval s VIA IURIS. Nikdy to netajil ani Juraj, ani organizácia. Rafaj teda nič neodhalil. Faktom, ktorý ale Rafaj nepozná, alebo ho v článku zamlčal je, že Juraj Šeliga sa ako právnik podieľal na jednom jedinom projekte VIA IURIS (projekt sa venoval téme Ústavného súdu SR) a táto externá spolupráca trvala „až“ dva mesiace.  To, že bola ukončená ešte pred vznikom iniciatívy Za slušné Slovensko, je iba jeden z mnohých faktov, ktorý Rafajovi očividne unikol. Inak by nemohol v článku tvrdiť, že Šeliga sa (prítomný čas) „aktivizuje vo VIA IURIS“.

Rafaj sa následne v článku venuje všetkému možnému aj nemožnému, ale k hlavnej téme – teda prepojeniu Šeligu a VIA IURIS sa už nevracia. Kopa balastu, ale žiadny dôkaz. Okrem ukončenej, dva mesiace trvajúcej externej spolupráce medzi právnickou organizáciou a mladým právnikom Šeligom, nemá Rafaj nič.

Postaviť na tomto tézu o vplyve Sorosa na údajný pokus o prevrat na Slovensku je, povedzme si celkom bizarné. Po prvé – iniciatíva Za slušné Slovensko nebola žiadnym pokusom o štátny prevrat. Tento naratív treba jednoznačne odmietnuť. Išlo o legitímnu občiansku iniciatívu, ktorá, podobne ako desiatky iných občianskych iniciatív, len využívala možnosti na vyjadrenie názoru a protestu, ktoré občanom SR garantuje ústava. No a po druhé – v zmysle Rafajovej konšpiračnej logiky, by každý brigádnik, stážista, externý spolupracovník, či zamestnanec, ktorí sa za 25 rokov existencie VIA IURIS vyskytol v organizácii, mohol byť považovaný za agenta, ktorého riadi  Soros z New Yorku. A to už je, ani nie bizarné, ale úplne na smiech…

Základná konštrukcia, na ktorej Rafaj postavil celý svoj článok  teda stojí na na vode… Ľudovo sa tomu hovorí, že autor sa snaží urobiť z komára – somára.

2) Rafaj – investigatívec

Rafaj očividne rád používa silné slová. Po tom, čo údajne „ukázal prepojenia“ Juraja Šeligu na organizáciu VIA IURIS konštatuje, že „teraz odhalíme jej konkrétne prepojenie na financie od OSF a NOS“.

Znie to síce hrdo, ale povedzme si pravdu, čo sa týka VIA IURIS, Rafaj v článku analyzuje len údaje, ktoré sú dávno verejne dostupné. Žiadna investigatíva. Neodhaľuje opäť nič. Naopak. Rafaj pracuje s dátami, ktoré dobrovoľne a nad rámec zákona zverejňuje – v záujme svojej transparentosti – samotná VIA IURIS. Celá Rafajova investigatíva sa teda obmedzuje na to, že si otvoril výročné správy organizácie dostupné na webe, použil kalkukačku a následne grafický program na výrobu jednoduchých grafov. A mimochodom, aj to urobil chybne…

V čom? Tak napríklad v grafe s názvom “VIA IURIS – financovanie a podiel “sorosových zdrojov”” autor síce správne tvrdí, že celkové príjmy organizácie v roku 2016 boli na úrovni 240 735 eur, ale ním uvádzaný podiel “sorosových” zdrojov nie je 28,8 %, ale 21,03 %. Ktoré iné zdroje Rafaj chybne pripočítal G. Sorosovi naozaj netuším. Úplne zavádzajúca je však druhá časť spomínanej tabuľky, ktorá má názov “podiel v grantoch”. Ona totiž neukazuje žiadny podiel “sorosových” zdrojov v grantoch VIA IURIS, ako by si čitateľ mohol myslieť, ale celkový podiel všetkých (teda aj “nesorosovských”) grantov na financovaní organizácie.  Napr. v roku 2016 teda podiel zdrojov, ktoré Rafaj identifikoval ako “sorosovské”, nebol 163 377 eur, ale 50 633 eur… Celkom rozdiel, nemyslíte?

Je to paradox, ale Rafaj celý svoj materiál proti organizácii postavil na údajoch, ku ktorým sa kritizovaná organizácia hrdo hlási, a ktoré sama proaktívne komunikuje. Ten paradox Rafajovej kritiky VIA IURIS je o to väčší, že Rafaj kritizuje organizáciu, ktorá transparentne zverejňuje aj údaje, ktoré by nemusela, pričom inštitút, ktorého je Rafaj predsedom (a ktorého meno uviedol v podpise svojho článku) obdobné informácie na svojom webe nemá.

3) Konflikt, ktorý neexistuje

V úvode článku sa Rafaj chváli tým, že prináša investigatívny pohľad na  konflikt “volenej, vládnej a neformálnej, mimovládnej sféry”. V podnadpise dokonca tvrdí, že tento konflikt „rozdeľuje spoločnosť“. Celý materiál je skutočne vyskladaný tak, aby túto tézu podporoval. Žiaľ, bez ohľadu na fakty.

V prípade organizácie VIA IURIS totiž žiadny, Rafajom opísaný  konflikt, medzi vládnou a mimovládnou sférou neexistuje. Rafaj síce svoje konštrukcie buduje tak, aby podporovali jeho tvrdenia, vyberá si však len to, čo sa mu hodí a ako zázrakom opomenul všetko, čo by dokazovalo, či podporovalo opak.

Čitateľ sa nič nedozvie o pracovných stretnutiach a rokovaniach predstaviteľov VIA IURIS s ministrami, štátnymi tajomníkmi, či inými vládnymi predstaviteľmi (pričom to platí o všetkých doterajších vládach, či ich viedol Dzurinda, Radičová, Fico, alebo Pelegrini).  Rafaj nepíše o tom, že experti VIA IURIS sú vládnou mocou akceptovaní a často prizývaní do odborných diskusií, že sa zúčastňujú práce viacerých expertných pracovných skupín na ministerstvách, pričom organizácia je aj pomerne úspešná v pripomienkovaní navrhovanej legislatívy. Autorovi tiež očividne uniklo, že organizácia, ktorá sa má údajne podieľať na konflikte s vládnou mocou, realizuje viacero ministerstvami podporených projektov, ktorých cieľom je pomôcť konkrétnym rezortom  a vláde v dobrom výkone verejnej správy  (napr. v oblasti občianskej participácie).

Všetky tieto informácie sú pritom verejne dostupné. Nič nie je skryté, alebo tajné. Akurát Rafajovi sa to očividne nehodilo do jeho konštrukcie údajného „konfliktu“ medzi vládou a mimovládnym sektorom.

4) Soros, Soros, všade samý Soros…

To ako sa Rafael Rafaj vyzná, resp. skôr nevyzná v téme, pekne ukazuje práve tento citát z jeho článku:

 „VIA IURIS prijíma dary od Sorosom kontrolovaných organizácií – Open Society Institute, Think Tank Fund, Nórskeho finančného mechanizmu, (spravuje ho NOS), CEE Trust, Open Society Institute Budapešť, Trust for Central and Eastern Europe, priamo aj od Nadácie otvorenej spoločnosti.“

Všimnite si, ako o organizáciách „CEE Trust“ a „Trust for Central and Eastern Europe“ autor píše, ako o dvoch rozdielnych inštitúciách. V skutočnosti to však bol jeden a ten istý subjekt (ukončil činnosť v roku 2013). A keď už sme pri tom truste – nesedí ani Rafajove konštatovanie, že CEE Trust je Sorosom kontrolovaná organizácia. Trust založilo šesť subjektov. Nadácia, ktorú v minulosti založil a viedol G. Soros  bola len jedným z nich. Manipulácia, či autorova nevedomosť?

Rafaj tiež živí stokrát vysvetlený hoax o tom, ako Soros údajne kontroluje tzv. Nórsky finančný mechanizmus. Nórske fondy sú združené finančné prostriedky z Nórska, Islandu a Lichtenštajnska. Vlády týchto krajín sa rozhodli prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európe a k posilneniu bilaterálnych vzťahov. Podporu realizujú prostredníctvom finančných príspevkov v oblastiach ochrany životného prostredia, občianskej spoločnosti, rozvoja ľudských zdrojov a zachovania kultúrneho dedičstva. Ide o proces, s ktorým súhlasila Vláda SR, na základe oficiálnej dohody medzi spomínanými štátmi a Slovenskou republikou. To, že si Nóri v otvorenej súťaži vybrali na manažovanie časti týchto fondov konzorcium nadácií (v ňom je aj slovenská Nadácia otvorenej spoločnosti) neznamená, že tieto zdroje kontroluje Soros, či nebodaj, že sú to “sorosove zdroje”. Škandál sa nekoná. Údajný Sorosom kontrolovaný Nórsky finančný mechanizmus je blud.

Za povšimnutie však stojí niečo iné. Rafaj v tejto časti článku síce nepresne a zavádzajúco hovorí o niektorých zdrojoch VIA IURIS, ale všimnite si, že to vôbec nemá žiadny súvis s Jurajom Šeligom, či nebodaj iniciatívou Za slušné Slovensko. Netreba zabúdať, že práve to však mala byť hlavná téma Rafajovho článku…

5) Jablko genderu

Rafaj vo svojom článku venuje celú jednu kapitolu téme „gender“. Urputne sa snaží podsunúť VIA IURIS aktívnu úlohu pri presadzovaní LGBTI, či tzv. „gender ideológie“ a prepojiť to s tým, že predsa ide o Sorosovu agendu. Aká je však realita?

Každý, kto pozná 25 rokov práce VIA IURIS vie, že táto téma nepatrí medzi piliere práce a základné okruhy tém, ktorým by sa organizácia venovala. Rafaj síce v článku chrlí záplavu údajov o rôznych konferenciách a Sorosových inštitúciách, ktoré podporujú „gender“ tému, väčšina z nich však nemá s VIA IURIS žiadny súvis.

Keď si text rozoberieme podrobne zistíme, že Rafaj píše v súvislosti s VIA IURIS a témou gender/LGBTI len o troch konkrétnych veciach:

a) správe VIA IURIS o situácii LGBTI ľudí (2011 – 2014)

b) správe o právnej ochrane pred diskrimináciou sexuálnej orientácie a rodu (ktorú mala VIA IURIS realizovať v spolupráci s agentúrou Európskej únie – FRA)

c) právnej štúdii VIA IURIS o homofóbii a diskriminácii zo sexuálnych dôvodov z roku 2010.

Rafajove tvrdenia však opäť nesedia. Vysvetlím:

a) Žiadna Správa VIA IURIS o situácii LGBTI ľudí (2011 – 2014) neexistuje. Analytik Rafaj buď bohapusto klame, alebo si „len“ nevšimol, že nejde o publikáciu VIA IURIS, ale o materiál organizácie Q centrum, ktorá sa dlhodobo venuje téme LGBTI (https://qcentrum.sk/sprava-o-situacii-lgbt-ludi.pdf). VIA IURIS sa na tejto správe nijak nepodieľala.

Autori spomínajú v texte VIA IURIS celkom 3x. Na strane 12 hovoria o právnej analýze, ktorú VIA IURIS vypracovala pre Európsku agentúru pre základné práva (EÚ-FRA) a inak už len na strane 102 a 107 spomínajú túto analýzu v referenciách a zozname použitej literatúry.  Že by vyštudovaný novinár Rafaj nepoznal rozdiel medzi tým, čo znamená byť „autor správy“ vs. „byť citovaným zdrojom“ v správe? Nemyslím…

b) a c) Pravda je taká, že VIA IURIS, ako renomovaná právnická organizácia, vypracovala v rokoch 2008 – 2016 (v spolupráci s rakúskou organizáciu European Training and Research Centre a slovenskou mimovládnou organizáciou CVEK) niekoľko právnych analýz o súlade slovenskej a európskej legislatívy pre oficiálnu agentúru Európskej únie pre základné práva (EÚ-FRA). Týkali sa rôznych tém tzv. základných práv – napríklad  práv obetí trestných činov, práv odsúdených a čakajúcich na súd, či práv detí. Bola medzi nimi aj Analýza o homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie z roku 2008, ktorú sme vzhľadom na zmeny legislatívy aktualizovali v roku 2010.

Všimnite si prosím, ako analytik Rafaj „opomenul“ spomenúť práve tie iné právne analýzy (pre rovnakého klienta), ktoré nepodporovali jeho tézu o údajnom pretláčaní „gender agendy“. Práva detí, či obetí trestných činov sa Rafajovi očividne nehodili… Ukázali by totiž, že zo strany EÚ a aj VIA IURIS išlo o prehľad v širšej právnej a legislatívnej oblasti a nie o dáky LGBTI/gender aktivizmus pretláčajúci túto tému, ako sa nám to autor snaží vsugerovať.

Rafajovi sa očividne rovnako nehodilo, že nešlo o prácu pre Sorosa, ale regulérnu zákazku pre EÚ. Vyčítať právnickej organizácií vypracovanie právnej analýzy pre oficiálnu agentúru Európskej únie je naozaj smiešne… A opäť – aký to má celé súvis so Šeligom, či iniciatívou Za slušné Slovensko? Žiadny!

Suma sumarum

Autor článku zavádzajúcim spôsobom pracuje s verejnými informáciami, pričom ich na viacerých miestach prezentuje, ako výsledok svojej investigatívnej činnosti. Účelovo spája svoje výmysly a rôzne hoaxy, so skutočnými faktami, tak aby v konečnom dôsledku podporovali jeho konštrukcie bez ohľadu na to, ako sa veci naozaj majú. V článku má autor viacero zásadných faktografických chýb. Celkovo však vytvára fikciu a čitateľa vedie k nepresným a nepravdivým záverom.

Dlhodobo tvrdím, že potrebujeme otvorenú a kritickú diskusiu o občianskom sektore. Nebránim sa kritike občianskych organizácií a iniciatív. Akurát dúfam, že túto diskusiu budeme viesť čestne a k faktom budeme pristupovať s väčšou úctou, ako šéf Inštitútu národnej politiky.

Juraj Rizman

(Autor pracuje pre organizáciu VIA IURIS. Je tiež členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie.)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

VIA IURIS

Robíme zo Slovenska krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Právo používame ako nástroj spravodlivosti. Prinášame systémové riešenia a presadzujeme, aby zákony platili pre všetkých rovnako.