Denník N

Vznik ČSR. II. Diel – Masaryk, Beneš

Pred 81 rokmi (a tromi dňami) zomrel prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk. O viac ako 20 rokov skôr sa ale spojil s Edvardom Benešom, aby pracovali na samostatom štáte Čechov a Slovákov. Pokračujeme v dobrodružnej a poučnej výprave za slobodnou vlasťou.

prvom dieli sme si opísali, prečo TGM zmenil svoj názor na monarchiu počas 1. svetovej vojny a akým spôsobom započal práce na vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov. Sám by to ale pochopiteľne nezvládol a preto sa pridávajú spojenci.

Pred odjazdom do zahraničia sa TGM dohodol s niekoľkými priateľmi na spojení s domovom počas svojho pobytu vonku. V tomto hral veľkú úlohu Edvard Beneš. Ten bol tak politicky a historicky vzdelaný, že stačilo slovo a Masarykovi ponúkol nie len pomoc, ale pre začiatok aj peniaze. Zatiaľ čo TGM sa do Prahy vrátiť nemohol a od konca roka 1914 cestoval z miesta na miesto, Beneš cestoval za ním a prejednávali vzniknutú situáciu. Jedna z prvých vecí bola, aby Beneš doma jednal s príslušnými činiteľmi o vyslaní ďalších ľudí do zahraničia. Malo sa jednať o uznávaných predstaviteľov národa. Predpokladané vystúpenie proti Rakúsko-Uhorsku pred svetom malo byť náležite reprezentatívne. S vývojom udalostí Beneš rástol a pracoval veľmi samostatne, jeho iniciatívnosť bola značná a pracovitosť neúmorná.

Koncom roka 1915 doniesol Beneš TGM okrem množstva správ z domova aj dôležitú plnú moc k verejnému protirakúskemu vystúpeniu v mene národa. S touto významnou morálnou podporou ako aj s podporou predstaviteľov krajanských organizácií vytvoril TGM prvý reprezentatívny orgán zahraničného odboja: Český komitét zahraniční. Ten vydal vyhlásenie, v ktorom jeho signatári vypovedali už menom národa Rakúsko-Uhorsku boj po boku Dohodových spojencov. Hlavnou myšlienkou vyhlásenia bolo, že Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu bez hlasovania parlamentu (ostatné štáty predložili hlasovanie parlamentu o vyhlásení vojny), čo vlastne znamenalo, že viedenská vláda sa bála opýtať sa svojich národov na ich názor, pretože tušila, že by boli proti. Všetky české strany sa doteraz domáhali samostatnosti v rámci Rakúsko-Uhorska. Priebeh bratovražednej vojny a bezohľadné násilie Viedne ich však núti, aby sa domáhali samostatnosti bez ohľadu na Rakúsko-Uhorsko. Usilujú sa o samostatný štát československý. Toto prehlásenie podpísali ako prví poslanci viedenskej ríšskej rady TGM a Durich, spolu s nimi 11 zástupcov rôznych krajanských spolkov z Francúzska, Anglicka, Ruska a Ameriky (napr. aj Slovák Albert Mamathey, predseda Slovenskej ligy v USA a František Daxner, jej tajomník.).

Československému zahraničnému odboju núkali zahraničné vlády okrem pomoci aj peniaze, tieto však odmietali. TGM mal svoj skromný profesorský plat z Londýna, niečo mal za články v novinách, niečo od osobných priateľov. Beneš priniesol do podniku svoje peniaze a Štefánik mal svoj plat ako vojak a občan Francúzska. Až v roku 1918 začal TGM v USA prijímať peniaze od krajanov. Všetci v odboji ale pracovali veľa za málo peňazí. Ako TGM neskôr napísal, „tak lacnej zahraničnej propagandy revolučnej nebolo snáď nikdy.“ Pracovali s presvedčenia a radi, preto im stačil zlomok peňazí oproti rakúskym a nemeckým diplomatom.

Benešov príchod umožnil TGM urobiť niektoré dôležité prípravné kroky v organizácii a riadení odboja ešte pred zverejnením Prehlásenia. Zriadil ústrednú kanceláriu odboja, umiestnil ju do Francúzska a jej vedením poveril práve Beneša. Ten pred vojnou vo Francúzsku študoval, poznal jazyk aj niektoré tunajšie osobnosti. Masaryk sám opustil Švajčiarsko a opäť sa presunul do Londýna, kde bol v spojení s odbojovými skupinami z USA a Ruska. Okrem toho mu ponúkli profesúru na londýnskej King´s College, mal na starosti slovanské otázky. Pôvodne to nechcel prijať pretože si pripadal vyťažený, ale na naliehanie anglických priateľov to prijal. A tak mala inauguračná prednáška názov „Problém malých národov v európskej kríze“ a bola pripravená ako kultúrno-politická udalosť prvého rangu. Túto tému zvolil TGM ako svetovo rozhľadený filozof a stratég prebiehajúcej vojny. V postavení malých európskych národov žijúcich v pásme siahajúcom na juhu Európy od Terstu a Solúnu smerom na sever k Berlínu, Gdansku a Petrohradu, nachádzal príčinu vojny. V uvedenom priestore sa stretávajú záujmy hneď štyroch svetových mocností – Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Turecka a Ruska. A tieto sa stretávajú so záujmami Veľkej Británie a Francúzska. TGM označil toto pásmo za ohnisko, z ktorého vychádzal stály nepokoj, ktorý ohrozoval celú Európu aj ostatný svet. A ak má prebiehajúca vojna mať nejaký zmysel, možno ho nájsť v oslobodení malých národov, ktoré sú ohrozené túžbou Nemecka po výboji a jeho smädom po panovaní nad Áziou. Východná otázka bude vyriešená na Rýne, Vltave a Visle, nie len na Dunaji, Vardaru a Marici.

Aj za pomoci Benešovych kontaktov, TGM v Paríži jednal s radom osobností politického a kultúrneho života a tiež s niektorými diplomatickými predstaviteľmi krajín Dohody. Tu predniesol aj prednášku „Slovania vo svete“. Hlavnú pozornosť v nej sústredil na obavy neslovanských národov z panslavizmu a panrusizmu. Tieto obavy sa šírili už pred vojnou, po jej vypuknutí ich šírili hlavne nacionalistickí ideológovia z Berlína, Viedne a Budapešti. Hneď na začiatku vojny sa snažil nemecký kancelár Bethmann-Hollweg a cisár Viliam tvrdiť, že vojnu zavinili Slovania. Obavy z toho, že Slovania chcú pod vedením Ruska vytvoriť veľkú ríšu, boli preto aj v Paríži. TGM tieto obavy v prednáške v Paríži odmietol ako bezdôvodné. Poukázal na jazykové, kultúrne  a osudové politické faktory, ktoré slovanské národy po storočia zbližovali, ale aj na početné rozpory a konflikty medzi mnohými z nich a na ich až žiarlivé stráženie si vlastnej identity. Každý slovanský národ mal a má svoju tisíc-ročnú históriu a už tým má svoje vlastné kultúrne záujmy a poslanie. Slovania žijú geograficky na veľmi rozhľahlom území dvoch svetadielov a z tohto samotného faktu plynie, že majú mnoho najrôznejších susedov. To ich núti, aby vo vlastnom záujme usilovali o politiku mieru a spolupráce medzi národmi sveta. Politický panslavizmus, centralistický panrusizmus maľujú Nemci a Maďari a nebol programom čechoslovákov. Tí chcú v skutočnosti viac, federáciu morálnu, ideálnu, v ktorej každý člen rozvinie svoje vlastné vlohy k prospechu všeobecnej civilizácie. A ak niektoré národy prejavujú známky panslavizmu, tak hlavne preto, že ide o malé národy ohrozované Turkami, Nemcami a Maďarmi. A vo svojom „slovanskom bratovi“ videli určitú záštitu.  Prítomné francúzske publikum potom zvlášť oslovil poukázaním na súvislosť obrodenia Slovanov s Veľkou Francúzskou Revolúciou. Tá súvislosť bola nie len časová, ale aj vecná a ideová. TGM poukázal na veľkolepé hnutie filozofie a humanitnej morálky, ktoré vo Francúzsku predchádzalo revolučným otrasom a viedlo k prehláseniu práv občana a človeka. A práve z tohto hnutia vzišla humanitná filozofia, ktorých veľkých autorov (nie len francúzskych, ale aj britských) citujú práce slovanských národných buditeľov. A Slovania povzbudení týmto intelektuálnym a morálnym hnutím, snažili sa dohnať to, čo v dôsledku predchádzajúceho vývoja zameškali a stratili. Vojna a rozdelenie Európy do dvoch nepriateľských táborov napovedali, že nie panslavizmus, ale pangermanizmus je nebezpečím Európy a ľudstva vôbec, uzavrel TGM.

Najvyšší vládni predstavitelia v Londýne a Paríži prijímali tieto myšlienky so živým záujmom, hoci nie všetci hneď aj ústretovo. U niektorých sa stretol aj so skeptickou ľahostajnosťou. Postupne ju však prekonával svojou vážnosťou a svojim presvedčením, ktorým najskôr získal pozornosť a potom sympatiu. Vysoký, chudý, s hlavou mierne sklonenou dopredu, hovoril bez vášne, bez hnevu, bez nenávisti. V jeho šedých, hlbokých a prenikavých očiach bolo možné dokonca čítať určitú sústrasť k nešťastnému a neblahému rodu Habsburskému, ktorý mal zahynúť ako obeť nevyliečiteľnej chudoby ducha i srdca.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).