Denník N

Dôvera a viera v spoločný cieľ je základ dobre fungujúcej inštitúcie

Plán pre Košice je vzácnym príkladom funkčného prepojenia dobrovoľníkov a inštitúcie, laickej a odbornej verejnosti v diskusii o budúcnosti mesta. O inštitúciách, inšpirácii a spolupráci hovoria jeho iniciátori, Martin Jerguš a Viktória Mravčáková.

Martin Jerguš a Viktória Mravčáková patria k tímu nadšencov, ktorý stojí za iniciatívou Plán pre Košice. Ten počas dvoch mesiacov oficiálneho pripomienkovania konceptu územného plánu Košíc dokázal osloviť a prepojiť odbornú a laickú verejnosť. O tomto pre mesto zásadnom dokumente sa tak podarila rozprúdiť debata o ďalšom smerovaní Košíc. Plán pre Košice bol spoločným projektom Útvaru hlavného architekta mesta Košice a kolektívu architektiek a sociologičiek Spolka. Ich zástupcovia Martin a Viktória budú o dialógu medzi mestom a potrebami jeho obyvateľov hovoriť 27. septembra na PechaKucha Night Bratislava, ktorá prinesie príklady inovácií vo verejných inštitúciách.

Tri veci, ktoré vás inšpirujú?
Martin: Cestovanie, aktívni ľudia, príroda.
Viktória: Vzájomný, niekedy veľmi náročný dialóg, dostatočné množstvo spánku a každodenných radostí ako základné elementy fungujúcej hlavy a bicyklovanie po meste, ako jeden z najlepších spôsobov pochopenia mesta.

Čo je podľa vás dôležité pre dobré fungovanie kultúrnej inštitúcie?
M: Aktívni pracovníci, ktorí sa zaujímajú o kultúru a baví ich pracovať.
V: Asi ako v každej inej inštitúcii, považujem za dôležitú vzájomnú dôveru a vieru v spoločný cieľ na všetkých úrovniach.

Aké by malo byť jej ideálne vedenie?
M: S dobrým všeobecným rozhľadom, sebavedomé a primerane nezávislé.
V: Z vlastnej skúsenosti by som povedala, že hierarchia a rozhodovanie vnútri inštitúcie môže byť často frustrujúca pre zamestnancov. Kvalitné vedenie je také, ktoré je konzistentné, ktoré odráža a naplňuje hodnoty celej inštitúcie, dokáže tieto hodnoty rozvíjať ďalej, spoločne so zamestnancami a cení si ich odbornosť.

Máte nejakú obľúbenú inštitúciu?
M: Institut plánovaní a rozvoje Praha (aj IPR uvidíte na PechaKucha – pozn. editorky)– myslím, že veľmi dobre reagujú na potreby dnešnej doby v oblasti územného plánovania. Tate Gallery – obdivujem ich schopnosť vyvážene komunikovať nové trendy (nepodľahnúť bezhlavo módnym „artom“) a zároveň dostatočne zdôrazňovať korene súčasného umenia prezentáciou klasiky a nachádzanim stále nových odkazov v tvorbe klasikov. Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici – dokážu s nadšením robiť kultúru v malom meste.

Aký projekt alebo umelec vás naposledy nadchol?
M: Vendula Chalankova a jej Zvrhlý vkus, landart Sacred od Andrew Rogers pod Spišským hradom, Cloud Gate od Anish Kapoor v Millennium Park Chicago, Pina Bausch a jej TanzTheater Wuppertal.
V: Práve som sa vrátila z Manifesty v Palerme. Ukotvená bola v globálnych témach ako migrácia a klimatické zmeny. Najzaujímavejšie mi však prišlo prepojenie výstav s mestom a konkrétnou architektúrou a spôsob akým adresovali javy v meste, keď sa výstavy nasťahovali do rozpadajúcich sa palácov či nedostavaných špekulatívnych nehnuteľností.

Keby ste mohli spolupracovať s kýmkoľvek, kto by to bol?
M: Architekt Jan Kaplický, ale dobre sa mi spolupracuje aj s mojou manželkou Annamáriou.
V: Skôr než konkrétneho spolupracovníka vidím silu v spôsobe spolupráce. Ideálny spôsob spolupráce je pre mňa taký prirodzený prúd vedomia, kedy sa ľudia vo svojich zručnostiach a myšlienkových pochodoch navzájom dopĺňajú. V Spolke sa nám to, napriek veľmi rôznym odborným zázemiam a povahám, postupne darí bez zásahu vyššej moci. Dobrá spolupráca chce tréning, vytrvalosť a roky rozhovorov :)

Čo považujete za najdôležitejšie, čo ste sa naučili pri svojej práci?
M: Nikdy sa neprestať učiť a spoznávať nové veci.
V: Byť pripravený vedieť sa zbaviť svojich domnienok.

Rada, ktorá vám najviac pomohla?
M: Nevzdávať sa.
V: Že každá maličkosť má zmysel.

Máte nejaké odporúčania, ako je možné presadiť zmeny a inovácie?
M: Trpezlivosť.
V: Mne sa celkom overila možnosť akýchsi pilotných a na začiatku nezáväzných projektov, kde si každý prejde celým procesom a argumenty, že sa niečo nedá, odpadnú. Tak sa dá nastaviť určitý precedens. Takže hlavne postupne.

Ako si udržať optimizmus a vieru v možnosť zmeny?
M: Ťažko. Mne pomáha humor, rodina a orientačný beh.
V: Neklásť si priveľké ciele a mať checkpointy. Tešiť sa z toho, keď máte na svojej strane aspoň niekoho, lebo možno zajtra budú dvaja.

Čo je podľa vás dôležité naučiť mladých umelcov?
M: Ak už majú dostatočné sebavedomie, na rade je cvičenie v pokore.
V: V našej praxi sa stretávame najmä s architektami, dizajnérmi a potom s ľudmi z rôznych humanitných odborov. V prvom rade je to chápanie, že žijeme v nejakom kontexte, medzi ľudmi a že každý z nás nesie určitú zodpovednosť za to, ako svet okolo nás funguje. Nie však takým tým spasiteľským spôsobom, ako to architekti často robia, ale v prvom rade vnímať a akceptovať ľudí okolo seba, ľudí, ktorých sa naša práca dotýka. A potom, jedna z najdôležitejších vecí je vedieť sa kriticky pozrieť na svoju prácu a myšlienky.

Čo máte radi na Bratislave?

M: Dunaj, túlanie sa a objavovanie mestských zákutí.
V: Bratislavu veľmi nepoznám, som skôr košický typ :)

Plán pre Košice sa predstaví počas PechaKucha Night Bratislava Vol. 41 Inštitucionálne zmeny, pripravenej v spolupráci s Getheho inštitútom Bratislava. Podujatie sa koná s podporou Ars Bratislavensis a Bratislavského samosprávneho kraja. Viac informácií nájdete na www.pechakucha.sk.

Pripravila Michaela Kučová. Foto: archív Plán pre Košice

 

Teraz najčítanejšie

PechaKucha Bratislava

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj na tomto blogu.