Denník N

Mýty o tom, ako vyriešiť dopravné zápchy v Bratislave

Futbalu, politike a doprave rozumie každý.

Tretí septembrový týždeň už tradične patrí Európskemu týždňu mobility. V stovkách európskych miest vznikajú konkrétne opatrenia, ktoré majú obmedziť dopravné zápchy, znížiť hluk a výfukové plyny. Len na Slovensku sa nám akosi nedarí. Dôvodom sú mýty a predsudky, z ktorých pramenia nereálne očakávania obyvateľov a neodborné riešenia kompetentných.

Auto je rýchle a flexibilné
Začnime typickým mýtom, ktorý vedie ľudí k používaniu áut: rýchlosť a flexibilita. Ak by to mala byť pravda, všetky cesty by museli byť voľné a na semaforoch by svietila výlučne zelená. V skutočnosti ale po cestách jazdia desiatky tisícov áut. A tak hoci automobil môže jazdiť v meste teoreticky päťdesiatkou, realita je taká, že v zápchach sa vlečie rýchlosťou ledva 10 km/h. A čím viac áut a križovatiek pribúda, tým je automobilová doprava pomalšia. Všetky naše testy v Bratislave potvrdili, že auto v meste ani zďaleka nie je najrýchlejšie. Hravo ho predbehne električka, bicykel alebo dokonca aj kolobežka.

Treba vybudovať nové pruhy
Ak sa autá nevojdú, rozširujeme cesty a pridávame nové pruhy. Nezriedka na úkor zelene, chodníkov, cyklotrás alebo bezpečnosti. Na chvíľu to síce pomôže, ale cesta je ako vodovodné potrubie. Čím je širšie, tým väčší prúd (áut/vody) tadiaľ tečie. Neprejde ani pár mesiacov a sme opäť na začiatku. Ako príklad môže slúžiť Dubaj, kde toľko rozširovali diaľnicu, až si pri 12-tich pruhoch položili otázku: Dokedy ešte takto? A tak postavili nadzemnú železnicu (metro).

Obchvat to vyrieši
V Bratislave je aktuálne vo výstavbe časť tzv. nultého obchvatu s názvom D4. Veľa ľudí si sľubuje, že tento projekt odľahčí dopravu a áut bude menej. Omyl. Len približne 10% dopravy po diaľnici D1 a D2 tvorí tranzit smerom na Viedeň a Budapešť. Všetky ostatné autá smerujú do mesta a z mesta, poťažmo do Brna. Výsledok bude taký, že za veľké peniaze áut neubudne.

Treba metro
Kto by nechcel metro? Žiaľ, všetky príležitosti nejaké postaviť, sa už v minulosti vyčerpali. Vykopať tunel popod Dunaj a vŕtať sa pod zemou, kde vedú desiatky kilometrov rúr, káblov a ostatných inžinierskych sietí, nie je ani jednoduché ani lacné. Preto buďme k sebe úprimní, na takúto investíciu Bratislava nemá peniaze. Radšej treba investovať do bezkolíznej koľajovej dopravy a preferencie električiek.

Zelená vlna
Aj vy nadávate, ak na každej križovatke svieti červená a spomaľuje to vašu jazdu autom? Snívate o zelenej vlne? Vysvetlíme si, prečo to nie je možné. Ak si predstavíte typickú priesečnú križovatku (v tvare X), je tam až dvanásť rôznych smerov a odbočení. Preto ak chceme vyhovieť všetkým kombináciám (a dokonca vziať do úvahy MHD a chodcov), treba to pretaviť do signálneho plánu. Zrazu narážame na problém, ktorý sa volá kapacita križovatky (počet áut za jednotku času). Inak povedané, nemôže mať každý z každého smeru vždy zelenú. A čím viac áut, smerov a križovatiek, tým pomalšia doprava.

Viac parkovacích miest
Blížia sa komunálne voľby a nemálo politikov s obľubou ponúka riešenie na nedostatok parkovacích miest budovanie nových. Poďme teda počítať. V Bratislave je evidovaných približne 300 tisíc osobných a 40 tisíc nákladných áut. Ďalších 120 tisíc denne do mesta príde. Ak k tomu pripočítame autá vodičov bez trvalého pobytu, dostaneme sa k astronomickému číslu pol milióna áut! Jedno parkovacie miesto podľa normy zaberá cca 10 m2, takže autá zaberajú plochu 5 miliónov m2. To je viac ako 1200 futbalových štadiónov! Ozaj potrebujeme budovať nové parkoviská? Nechceme radšej parky, trávu, zeleň alebo pešie zóny?

Chodníky sú dosť široké aj pre parkovanie áut
Keď už sme pri tom parkovaní, Slovensko je svetový unikát v tom, že celoplošne povoľuje parkovanie áut na chodníkoch (ak tam vynecháte 1,5 metra). Prečo práve 1,5 metra, známe nie je. Na miestach, kde prejde 10 chodcov za hodinu, to možno nikomu nevadí. Na exponovaných peších ťahoch je to však úplne proti zdravému rozumu a bezpečnosti. Ak chceme, aby ľudia chodili pešo (nielen z dopravných, ale aj zdravotných dôvodov), mali by sa na chodníku cítiť komfortne a nie uhýbať sa zbytočným prekážkam.

Bus pruhy berú priestor autám
Krajský dopravný inšpektorát sa v posledných rokoch zasekol a prestal povoľovať vytváranie nových BUS-pruhov s odôvodnením, že by to odobralo priestor už aj tak malému priestoru autám. Týka sa to najmä lokalít s veľkými dopravnými kolónami. A tak jeden autobus s kapacitou 150 ľudí stojí v tej istej zápche ako 20 áut s dvadsiatimi ľuďmi. A to napriek tomu, že je to neefektívne, neekonomické aj neekologické. Ak verejná doprava nebude mať preferenciu a nebude rýchlejšia ako autá, aký dôvod budú mať ľudia ňou chodiť?

Bratislava nie je vhodná pre bicykle
Sú mestá, kde podiel cyklistickej dopravy tvorí až polovicu. Napríklad Kodaň alebo Amsterdam. Či sneží alebo prší, bicykel tam má privilegované postavenie. Dáni aj Holanďania v tom majú jasno: je to ekologické, šetria miesto na parkovanie a pomáha to proti kolónam. U nás sa mestské cyklotrasy budujú len veľmi pomaly a neochotne. Aj naši kompetentní dopraváci v tom majú jasno: bicykel berie miesto autám a pre cyklistov je nebezpečné motať sa medzi autami alebo chodcami. A tak bezpečné cyklotrasy (kde by ste pustili aj svoje malé deti), veľmi nie sú.

(Autor bol poradcom primátora Bratislavy a dlhodobo sa venuje alternatívnej doprave)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Ovplyvniť môžeme aj zdanlivo nemožné. Venujem sa marketingu, zdravým potravinám, ekologickej doprave a mestskému rozvoju.