Denník N

Je mi veľmi ľúto, že o ľudských právach rozhodujú fašisti

Je mi ľúto, že žijeme v takej dobe, kde hlúpi, vulgárni, prízemní a obmedzení ľudia rozhodujú o zákonoch, ktoré majú platiť pre všetkých občanov Slovenska. Je mi ľúto, že v parlamente sedia fašisti, ktorí sa tam nedostali kvôli svojej ideológii, ale preto, že spoločnosť bola rozčarovaná zo zlyhávania systémov a kolapsu právneho štátu. 

Možno sa ich voliči chceli systému pomstiť. Možno sa chceli pomstiť všetkým politikom. No pomstili sa najmä sami sebe. Pretože k ľudským a občianskym právam diskutujú dnes v parlamente najmä fašisti.
Táto vláda, nazývajúca sa „hrádzou proti extrémizmu“, nevysiela do takejto diskusie ani jediného svojho vojaka, ktorý by tú hrádzu aspoň symbolicky deklaroval. Hrádza proti extrémizmu v skutočnosti extrémistov podporuje. Vládni poslanci si fašistov zvesia z vešiaka kedykoľvek, keď im chýbajú hlasy pri dôležitých hlasovaniach. Kedykoľvek vo výboroch vyvažujú dôležité uznesenia, ktoré majú či nemajú prejsť. V pléne zabezpečujú tesnú väčšinu spolu s poslancami Marčekom, Holúbekom a Šimkovičovou. Na týchto smutných existenciách v skutočnosti aktuálne spočíva existencia právnych noriem Slovenskej republiky. Na troch indivíduách a na jednom celom klube neonazi, ktorí sú ochotní zobchodovať čokoľvek, aby sa udržali v legálnej zóne.
Hrádza proti extrémizmu používa extrémistov, a tí napriek svojej deklarácii boja proti systému sú ochotní spriahnuť sa s kýmkoľvek.

Včera za Smer strážil parlament poslanec Kvorka, ktorý nevedno či rozumie hovorenému slovu a možno preto neprehovoril. Asi by bolo aj tragédiou, ak by sa o to pokúsil v súvislosti so zmenou zákona o partnerskom spolužití, pretože on si zrejme predstavuje partnerské spolužitie pravekého charakteru, ako keď neandertálec vbehne do osady a za vlasy z nej vytiahne dievča rovno do jaskyne. Bol aj trestne stíhaný. Áno, takýchto poslancov ste si zvolili, občania.

Hovorili sme o životných partnerstvách. Druh a družka. Alebo pár rovnakého pohlavia. Oba druhy tohto spolužitia majú mnohé problémy a väčšinová spoločnosť na tieto státisíce ľudí kašle. Zdôvodňujú to všeličím. Aj vierou. No kresťanská viera ľuďom káže, aby sa navzájom milovali a pomáhali si. Tí, ktorí pochopili posolstvo sa snažia, aby bolo na svete čo najmenej trápenia a bolesti. Tí, ktorí to nepochopili, stali sa bigotnými a zatvrdilými vo svojich postojoch. A sami tým spôsobujú nesmierne trápenie a bolesť svojim  príbuzným, priateľom, bratom a sestrám.

Tragédiou je, že k ľudským a občianskym právam v parlamente vystupujú neonacisti. Napríklad uhrovitý mladík, ktorý sa na chodníku pred stanicou dožadoval súlože s moslimským božstvom, pričom bombardoval dlažobnými kockami tradičnú rodinu s dieťaťom v kočíku. K partnerskému spolužitiu sa vyjadroval aj ten, ktorého jeho vlastní kolegovia označili za slabomyseľného, pretože sám vraj ani nevie naštartovať počítač. Aj vocca prehovoril, plynulo a od veci, ako je jeho zvykom. Zjavne sa v kreatínom účtovníctve orientuje lepšie, ako v ľudských právach. O tom teraz najviac vedia obyvatelia banskobystrickej župy, ktorí jeho excesy budú musieť zrejme splácať z vlastnej kapsy.

Je obludné, že primitívi tohto rangu diskutujú o ľudských právach. Je treba si uvedomiť, že v ktoromkoľvek okamihu sa každý z nás môže ocitnúť na druhej strane barikády. Na tej strane, ktorá nebude mať práva, len povinnosti. Ktokoľvek z nás sa môže prepadnúť do chudoby, ktokoľvek z nás sa môže ocitnúť vo väzení, ktokoľvek z nás môže byť zaznávaný pre svoju farbu pleti, pôvod, alebo náboženstvo. Preto musia byť ľudské a občianske práva pre všetkých nás rovné. Nikto nemôže byť viac človekom, ako iný. A nikto nemôže byť menej človekom ako druhý.

Ani ten, ktorého zmlátia vo väzení, ani ten, ktorý hľadá raňajky v kontajneri, ani starček, ktorý sa nevie obrátiť na bok, ani človek s postihnutím, ktorý nevie vybehnúť tri poschodia do úradu a ani človek, ktorý sa narodil s inou sexuálnou orientáciou. Nikto nesmie byť občanom druhej kategórie. Pretože naše občianske a ľudské práva má chrániť štát. Existencia štátu má toto prvotné poslanie – chrániť svojich občanov. Ak to nerobí, štát stráca svoje opodstatnenie.

Dnes sa k návrhu zákona o partnerskom spolužití vyjadrovali ľudia, ktorí nemajú poňatia o tom, čo sú to ľudské práva. Chceme len aby mohli po sebe dediť, nahliadnuť do svojej zdravotnej dokumentácie a ošetrovať sa počas choroby. Nič svetoborné. Iba minimálna právma právna istota.
Mrzí ma to o to viac, že nepočúvali krásny list, ktorý aj im napísali moji milí priatelia, ktorých si nesmierne vážim. Vážim si ich preto, že ich poznám. A viem, že sú to krásni a dobrí ľudia. Plní pochopenia pre každého človeka. Netrpia žiadnym bolestínstvom, napriek tomu, že naša spoločnosť im uštedrila veľa krutých rán, o ktorých hovoria len zriedkakedy a málokomu. Mám ich veľmi rada. A oni išli s kožou na trh. Prihovárali sa ľuďom, ktorých morálna a ľudská úroveň je v inej dimenzii. Napriek povedomosti o úrovni slovenského parlamentu to urobili. A poslali aj týmto poslancom list plný pochopenia, nádeje a podanú ruku.

Áno, nariekam teraz nad týmto parlamentom a nariekam nad tým, čo ľudia vedia ľuďom vykonať. Ale som si istá, že tých múdrych a slušných je viac. Len je ich menej počuť.
Múdri ľudia, prosím, nechajte sa počuť. Nie je to márne. Raz bude aj Slovensko slušný štát, ak to nevzdáme.
Ja to nevzdávam. A ani Danko a Roman to nevzdali a napísali krásny a úprimný list slovenským poslancom. Možno tí, ktorí nesedeli v pléne si ho vypočujú aspoň takto. Tak im ho vyzdieľajte, prosím. Ďakujem Vám.

Teraz najčítanejšie

Natália Blahová

"Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kdo do pout jímá otroky, sám je otrok." (Ján Kollár - Slávy dcera)