Je mi veľmi ľúto, že o ľudských právach rozhodujú fašisti

Možno sa ich voliči chceli systému pomstiť. Možno sa chceli pomstiť všetkým politikom. No pomstili sa najmä sami sebe. Pretože k ľudským a občianskym právam diskutujú dnes v parlamente najmä fašisti.
Táto vláda, nazývajúca sa „hrádzou proti extrémizmu“, nevysiela do takejto diskusie ani jediného svojho vojaka, ktorý by tú hrádzu aspoň symbolicky deklaroval. Hrádza proti extrémizmu v skutočnosti extrémistov podporuje. Vládni poslanci si fašistov zvesia z vešiaka kedykoľvek, keď im chýbajú hlasy pri dôležitých hlasovaniach. Kedykoľvek vo výboroch vyvažujú dôležité uznesenia, ktoré majú či nemajú prejsť. V pléne zabezpečujú tesnú väčšinu spolu s poslancami Marčekom, Holúbekom a Šimkovičovou. Na týchto smutných existenciách v skutočnosti aktuálne spočíva existencia právnych noriem Slovenskej republiky. Na troch indivíduách a na jednom celom klube neonazi, ktorí sú ochotní zobchodovať čokoľvek, aby sa udržali v legálnej zóne.
Hrádza proti extrémizmu používa extrémistov, a tí napriek svojej deklarácii boja proti systému sú ochotní spriahnuť sa s kýmkoľvek.

Včera za Smer strážil parlament poslanec Kvorka, ktorý nevedno či rozumie hovorenému slovu a možno preto neprehovoril. Asi by bolo aj tragédiou, ak by sa o to pokúsil v súvislosti so zmenou zákona o partnerskom spolužití, pretože on si zrejme predstavuje partnerské spolužitie pravekého charakteru, ako keď neandertálec vbehne do osady a za vlasy z nej vytiahne dievča rovno do jaskyne. Bol aj trestne stíhaný. Áno, takýchto poslancov ste si zvolili, občania.

Hovorili sme o životných partnerstvách. Druh a družka. Alebo pár rovnakého pohlavia. Oba druhy tohto spolužitia majú mnohé problémy a väčšinová spoločnosť na tieto státisíce ľudí kašle. Zdôvodňujú to všeličím. Aj vierou. No kresťanská viera ľuďom káže, aby sa navzájom milovali a pomáhali si. Tí, ktorí pochopili posolstvo sa snažia, aby bolo na svete čo najmenej trápenia a bolesti. Tí, ktorí to nepochopili, stali sa bigotnými a zatvrdilými vo svojich postojoch. A sami tým spôsobujú nesmierne trápenie a bolesť svojim  príbuzným, priateľom, bratom a sestrám.

Tragédiou je, že k ľudským a občianskym právam v parlamente vystupujú neonacisti. Napríklad uhrovitý mladík, ktorý sa na chodníku pred stanicou dožadoval súlože s moslimským božstvom, pričom bombardoval dlažobnými kockami tradičnú rodinu s dieťaťom v kočíku. K partnerskému spolužitiu sa vyjadroval aj ten, ktorého jeho vlastní kolegovia označili za slabomyseľného, pretože sám vraj ani nevie naštartovať počítač. Aj vocca prehovoril, plynulo a od veci, ako je jeho zvykom. Zjavne sa v kreatínom účtovníctve orientuje lepšie, ako v ľudských právach. O tom teraz najviac vedia obyvatelia banskobystrickej župy, ktorí jeho excesy budú musieť zrejme splácať z vlastnej kapsy.

Je obludné, že primitívi tohto rangu diskutujú o ľudských právach. Je treba si uvedomiť, že v ktoromkoľvek okamihu sa každý z nás môže ocitnúť na druhej strane barikády. Na tej strane, ktorá nebude mať práva, len povinnosti. Ktokoľvek z nás sa môže prepadnúť do chudoby, ktokoľvek z nás sa môže ocitnúť vo väzení, ktokoľvek z nás môže byť zaznávaný pre svoju farbu pleti, pôvod, alebo náboženstvo. Preto musia byť ľudské a občianske práva pre všetkých nás rovné. Nikto nemôže byť viac človekom, ako iný. A nikto nemôže byť menej človekom ako druhý.

Ani ten, ktorého zmlátia vo väzení, ani ten, ktorý hľadá raňajky v kontajneri, ani starček, ktorý sa nevie obrátiť na bok, ani človek s postihnutím, ktorý nevie vybehnúť tri poschodia do úradu a ani človek, ktorý sa narodil s inou sexuálnou orientáciou. Nikto nesmie byť občanom druhej kategórie. Pretože naše občianske a ľudské práva má chrániť štát. Existencia štátu má toto prvotné poslanie – chrániť svojich občanov. Ak to nerobí, štát stráca svoje opodstatnenie.

Dnes sa k návrhu zákona o partnerskom spolužití vyjadrovali ľudia, ktorí nemajú poňatia o tom, čo sú to ľudské práva. Chceme len aby mohli po sebe dediť, nahliadnuť do svojej zdravotnej dokumentácie a ošetrovať sa počas choroby. Nič svetoborné. Iba minimálna právma právna istota.
Mrzí ma to o to viac, že nepočúvali krásny list, ktorý aj im napísali moji milí priatelia, ktorých si nesmierne vážim. Vážim si ich preto, že ich poznám. A viem, že sú to krásni a dobrí ľudia. Plní pochopenia pre každého človeka. Netrpia žiadnym bolestínstvom, napriek tomu, že naša spoločnosť im uštedrila veľa krutých rán, o ktorých hovoria len zriedkakedy a málokomu. Mám ich veľmi rada. A oni išli s kožou na trh. Prihovárali sa ľuďom, ktorých morálna a ľudská úroveň je v inej dimenzii. Napriek povedomosti o úrovni slovenského parlamentu to urobili. A poslali aj týmto poslancom list plný pochopenia, nádeje a podanú ruku.

Áno, nariekam teraz nad týmto parlamentom a nariekam nad tým, čo ľudia vedia ľuďom vykonať. Ale som si istá, že tých múdrych a slušných je viac. Len je ich menej počuť.
Múdri ľudia, prosím, nechajte sa počuť. Nie je to márne. Raz bude aj Slovensko slušný štát, ak to nevzdáme.
Ja to nevzdávam. A ani Danko a Roman to nevzdali a napísali krásny a úprimný list slovenským poslancom. Možno tí, ktorí nesedeli v pléne si ho vypočujú aspoň takto. Tak im ho vyzdieľajte, prosím. Ďakujem Vám.