Denník N

Nehoda..

Sedela som v trolejbuse.. zamyslená.. ako vždy…

Sem tam zaťukal mobil a správa z whatsappu……

„Divná nálada na cestách.. akási nervozita a toxicita vo vzduchu..,“… pomyslela som si..

Ešte jeden krát zapípala správa na mojom mobile…

Potom sa pani za mnou zase strašne rozkašľala…

A potom nastalo veľké booooooooooooooooooooooom…..

Mohutné cuknutie ….

Vedela som, že nie posledné…. takže moje telo sa hneď zaprelo o sedačku…. tak isto som dbala, aby sa moja hlava nebuchla do skla, pred ktorým som sedela…. toto bola ťažká úloha…

Potom prišiel ten konečný náraz…. bolo počuť rinčanie skla…… autobus sa trochu akoby naklonil…

Tento záber som videla ako spomalený záber vo filme….

Neviem,.. čím to bolo spôsobené,…… ale bolo to dosť zvláštne…

Videla som pád pána, ktorý stál pri mne… presný akoby spomalený pád.. vnímala som ako sa zošmyklo jeho telo na zem.. spadol presne na chrbát….. videla som a na chvíľku zacítila na svojom ramene mobil, ktorý niekomu spadol zo zadnej strany autobusu, hneď potom dopadol presne na displej…… vnímala som pani, ktorá stála vpredu…. tá sa buchla do hlavy o predné plexisklo vodiča a potom sa zosunula dole……. a udrela si kolená…..

Toto bol zvláštny moment…

Rýchly a zároveň nejako v jednom momente pomalý…… akoby ho ktosi na chvíľu stopol… každopádne veľmi paradoxný..

Prekvapila ma však rýchlosť môjho tela, … jeho obranný mechanizmus……. ako hneď vedelo čo robiť, hoci som cestu vôbec nesledovala…. a môj pohľad bol smerovaný na mobil…

Prekvapil ma pomalý sekundový záber nárazu autobusu o auto,.. ktoré sa vyrútilo rýchlo a nemilosrdne z jednej bočnej uličky..  akoby sa v jednej chvíli všetko zastavilo.. nie, toto nebol záber z akčného filmu v kine, kde máte tie 3D okuliare.. a viete, že Vám sa nič nemôže stať, lebo ste v kine… toto bola žiaľ realita….

Sám šofér bol pochopiteľne v šoku… Veď kto by nebol!… Zažila som vo veľkých mestách všeličo, ale tak silný náraz ešte nikdy…..

Spomenula som si na moju žiačku, keď mi raz hovorila, ako sa prevrátila v zime v aute. Bolo to čosi podobné. Rýchly náraz,.. a tiež veľmi zosilnené vnemy… auto sa však otočilo do veľmi neprirodzenej polohy.. jej mama potom pol roka nesadla do auta…  Vtedy som presne ale nevedela o čom táto osoba hovorí….. o akom spomalení… či zastavení..  a paradoxe zároveň.. teraz som to celkom presne pochopila!

Nuž.. niet nad osobnú skúsenosť…. radšej ju samozrejme nemať…

Mala som fakt šťastie… väčšina ľudí utrpela úraz….

Moja vnímavosť ma v tento moment zachránila…. Mala som však aj šťastie v tom, že som sedela a nie stála….

Čas je zdá sa.. veľmi relatívny element……..  Samozrejme musíte chvíľku po nehode zhlboka dýchať ….. zastaviť sa a hneď nepokračovať v ceste a to aj keď meškáte do cieľového miesta…. vedomé pomalé hlboké dýchanie Vás vráti do prítomnosti…

Buďte obozretní….. niekedy pomôžu zdá sa stotiny sekúnd (-:

Ako na východe hovoríme: „Ta majce še a trimce še“….(-:

☆Večne lietajúca ufónica Kity☆

 

(Foto: prezentačný obrázok – moje ufónske foto, žiarivé oblaky)

(Foto k článku: zdroj – https://sk.volgaproject.net/duhovnoe-razvitie/29405-padenie-s-vysoty-chto-govorit-sonnik-vysota-vo-sne-chto-oznachaet.html)

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: