Konšpiračné teórie a kreacionizmus – dve strany jednej mince?

Zdroj

Kognitívne skreslenia

Ľudská psychika a predovšetkým tá časť, ktorá je zodpovedná za vykonávanie rozhodnutí, či zapamätávanie, je plná rozmanitých typov tzv. kognitívnych skreslení (z angl. cognitive bias). Ide o systematické a nenáhodné chyby v našom myslení, ktorých výsledkom je nesprávný úsudok, či vo všeobecnosti iracionálne jednanie. Koncept kognitívnych skreslení rozpracovali izraelsko-americkí psychológovia Amos Tversky a Daniel Kahneman, za čo ten druhý (ten prvý sa, žiaľ, nedožil) dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu! Vďaka kognitívnym skresleniam si totiž ekonómovia uvedomili, prečo sa trh nespráva racionálne a človek nie je Homo economicus. Na ilustráciu, jedno z najbežnejších kognitívnych skreslení alebo biasov, ktorý iste všetci dobre poznáme, je tzv. konfirmačné skreslenie (z angl. confirmation bias), tendencia nášho mozgu filtrovať len také informácie, ktoré zapadajú do rámca nášho osobného presvedčenia, ostatné je balast. Ďalším typickým kognitívnym skreslením, ktoré je zároveň živnou pôdou pre médiá, je tzv. negativity bias, pri ktorom máme zase tendenciu na negatívne udalosti reagovať citlivejšie, ako na tie pozitívne, či neutrálne, aj za predpokladu rovnakej frekvencie alebo intenzity ich výskytu. Aktuálny zoznam zdokumentovaných kognitívnych skreslení nájdete tu.

Na druhej strane, niektoré kognitívne skreslenia, tzv. heuristiky, zjednodušene odhad pravdepodobnosti výskytu určitej udalosti/javu, môžu byť v určitom kontexte adaptívne. Jedná sa napríklad o situácie pod časovým tlakom, kedy je presnosť rozhodnutia menej dôležitá, ako jeho časová efektívnosť, čiže rýchlosť. Predstavme si situáciu, keď sa v tráve zrazu mihli pruhy a vy nemáte čas premýšľať, či to bol naozaj tiger alebo nie, najlepšie je utekať. Aj napriek určitému počtu falošných prípadov (žiadny tiger), štatisticky je v priemere výhodnejšie utekať. Tí, ktorí neutekali nielen, keď bolo treba, ale aj keď nebolo, tu už nie sú. Ale čo majú spoločné kognitívne skreslenia a konšpiračné teórie?

Konšpiračné teórie, kreacionizmus a teleologický bias

Konšpiračné teórie netreba nijako zvlášť predstavovať. Menej známe sú už mechanizmy, priamo alebo nepriamo zodpovedné za náchylnosť prisvojiť si takýto spôsob myslenia. Asi pred mesiacom publikovaná štúdia v prestížnom odbornom časopise Current Biology však vrhá lúč nádeje do temnej sprisahaneckej mysle.

Okrem tendencie našej psychiky vidieť opakujúce sa vzory, či súvislosti aj vo vonkoncom náhodných javoch okolo nás, máme sklony vo veciach vidieť aj akýsi vedomý zámer, či už z vlastnej iniciatívy entít alebo tajomnej tretej strany. Nejde však o nič iné, iba o ďalšie z kognitívnych skreslení, tentokrát tzv. teleologické kognitívne skreslenie (z gréc. telos, účel), pri ktorom sa naša myseľ dopúšťa prisudzovania zámeru a konečnej príčiny existencie prírodným jednotlivostiam a úkazom. Tento teleologický bias je jadrom kreacionistického videnia sveta, klasického naratívu o stvorení.

V publikovanej práci autori sériou troch korelačných dotazníkových štúdií na vzorke viac, ako dve tisíc respondentov – francúzskych a švajčiarskych vysokoškolákov a po zohľadnení takých faktorov, ako náboženská a politická orientácia, vek, vzdelanie, analytické myslenie, či vnímanie náhodnosti (t.j. do akej miery považujem javy za náhodné), ukázali, že teleologický bias je nielen, že spojený s kreacionistickým videním vzniku života na Zemi, ale rovnako aj s konšpiračným myslením, sklonom vysvetľovať sociálno-historické udalosti, ako tajné a zlomyseľné sprisahania.

V prvej z troch častí výskumu, a to na vzorke 157 študentov, respondenti mali podľa vlastného uváženia vyhodnotiť pravdivosť daných výrokov, ako napríklad: „Netopiere lovia komáre, aby kontrolovali ich premnoženie“ alebo „Vláda je zapletená vo vražde nevinných občanov a/alebo známych postáv, ale drží to v tajnosti“. Po vyhodnotení autori našli pozitívnu súvislosť medzi teleologickým a konšpiračným spôsobom uvažovania. Za zmienku stojí aj zistenie, že medzi teleologickým a analytickým myslením existuje, naopak, negatívny vzťah! V druhej časti, tentoraz na reprezentatívnej vzorke 1252 respondentov z Francúzska, sa podarilo preukázať pozitívny vzťah medzi konšpiračnými a kreacionistickými predstavami (Obrázok 1), a to opäť aj pri kontrole veku, vzdelania, náboženského a politického presvedčenia.

Obrázok 1.

Tretia časť výskumu, ktorá aj vo vzorke 733 respondentov z oboch krajín replikovala pôvodné zistenia (Obrázok 2), mala už s využitím pokročilejších štatistických postupov (analýzy hlavných komponentov a regresných metód) za úlohu rozlíšiť, či v sklonoch uvažovať konšpiračne a kreacionisticky zohrávajú väčšiu rolu animistické (prisudzovanie vedomia alebo ducha neživým veciam) alebo finalistické (prisudzovanie zámeru a konečných príčin vesmíru a ľudskému životu) predstavy (súhrnné faktory viacerých meraní).

Obrázok 2.

V spoločnej analýze na jednej strane figurovali konšpiračné a kreacionistické uvažovanie (t.j. premenné, ktorých variabilitu v odpovediach respondentov chceme vysvetliť) a animizmus a finalizmus spolu s meraniami stupňa odmietavého postoja k vede, analytického myslenia a vnímania náhodnosti na strane druhej (t.j. premenné, ktorých vplyv na vysvetľované premenné chceme zmerať). Ako najvýznamnejší faktor, vysvetľujúci kreacionistické predstavy, sa ukázal finalizmus, zatiaľ čo odmietavý postoj k vede a animizmus najlepšie vysvetľovali sklony ku konšpiračnému uvažovaniu (Obrázok 3; hrúbka a odtieň línií znázorňujú silu vzťahu).

Obrázok 3.

Teleologický bias je teda nielen jadrom predstavy o stvorení, ktorá je v príkrom protiklade k evolúcii, pretože tá nevytvára účelové, ale účelné vlastnosti, ale aj motorom poháňajúcim predstavy, že ktosi za plátnom tajne riadi chod ľudskej spoločnosti a dejín. Mimochodom, za odmietanie evolučnej teórie nie sú zodpovedné len nábožensko-politické faktory, ale predovšetkým neporozumenie základným princípom evolúcie.

Pri diskusii vlastných zistení sa autori neunúvajú hovoriť otvorene a kreacionizmus prirovnávajú k systému konšpiračných vier, ktoré, na oplátku považujú za určitý typ kreacionistických predstáv. Zároveň nad takýmto fatalistickým spôsobom myslenia dvíhajú varovný prst, pretože je náchylné na prisvojenie si anti-vedeckých postojov, čoho svedkami sa koniec-koncov stávame už aj v praxi; viď anti-očkovacie hystérie, či najnovšie, zákaz vyučovania Darwinovej evolučnej teórie na stredných školách v Turecku.