Denník N

Bol Kočner geniálny? Nie, len robil, čo iní nemohli. Ukazuje to kauza Gatex

Zdroj: TASR
Zdroj: TASR

Z firmy si podnikateľ presunul peniaze z úveru 
na súkromný účet, potom ju predal.

Kontroverzný podnikateľ Marián Kočner robil neštandardné obchody a užíval pritom výhody, ktoré bežní podnikatelia nemajú. Darilo sa mu tu roky aj vďaka zhovievavosti kontrolných orgánov, ktoré jeho aktivity mali preverovať. Tie často nevyšetrovali pre nezrovnalosti jeho, ale jeho obchodných protivníkov. Potvrdzuje to aj ďalší menej známy prípad firmy Gatex. Datuje sa ešte do roku 2006 a padlo v ňom viacero trestných oznámení. M. Kočnera však v tejto kauze obvinili len vlani. Hlavnú úlohu v prípade majú nehnuteľnosti v lukratívnej lokalite Pezinka a pohľadávky, ktoré sú akoby Kočnerovým biznisovým nástrojom. Prípad sa pokúsila zrekonštruovať na základe policajných dokumentov a informácií od dotknutých osôb Nadácia Zastavme korupciu spolu s TRENDOM.

Kočnerova eseročka

Eseročka Gatex vznikla začiatkom deväťdesiatych rokov a od jej vzniku mal na ňu vplyv M. Kočner. V roku 2006, keď už bol on sám jej konateľom a majiteľom, dokonca presunul sídlo firmy na bratislavskú adresu na Kolibe, kde si on sám v súčasnosti uvádza trvalý pobyt. Firma tam sídli doteraz, aj keď ju koncom roka 2006 M. Kočner predal svojej bývalej účtovníčke Simone Mojžišovej. No tesne pred predajom ešte stihol urobiť pár významných bankových prevodov.

Podľa policajných dokumentov, ktorými vlani krajská polícia v Bratislave obvinila podnikateľa, si Gatex pár dní pred predajom vzal veľký bankový úver. Išlo o 25 miliónov vtedy ešte slovenských korún, pričom účelom úveru bola kúpa a rekonštrukcia nehnuteľnosti. Cieľom bola kúpa nehnuteľností v lukratívnej lokalite Kučišdorfská dolina pri Pezinku.

Deň po pripísaní peňazí z úveru na firemný účet previedol M. Kočner podľa policajného uznesenia 16 miliónov korún na účet predávajúceho Adolfa Gyuríka s vysvetlením, „že mu práve uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosti“. Písal sa 8. november 2006. A. Gyurík však Kočnerovi oznámil, že nemá ešte vypracovanú kúpnu zmluvu, a preto ju nemôže v daný ani nasledujúce dni podpísať. M. Kočner mu uviedol, „nech teda už vyplatené finančné prostriedky… vráti späť a znova sa to celé zrealizuje až po podpise kúpnej zmluvy“. Peniaze A. Gyurík poslal späť v dvoch častiach na účet uvedený M. Kočnerom. Išlo však už o Kočnerov osobný bankový účet.

Miliónová „provízia“

Nasledujúci deň si M. Kočner ešte vybral z firemného účtu ďalších 4,5 milióna  korún. Suma zodpovedá takmer 150 tisícom eur. Deň nato 10. novembra už za firmu Gatex konala nová majiteľka. Tá sa o prevodoch svojho predchodcu dozvedela až neskôr, keď po pár dňoch už reálne uzatvorila spomínanú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, no peniaze nedostal ani predávajúci a peniaze už neboli ani na firemnom účte.

K druhému prevodu v sume 4,5 milióna korún jej mal M. Kočner uviesť, že je to „jeho provízia za sprostredkovanie úveru“, k čomu však podľa nej nemal ani písomnú, ani ústnu zmluvu. Krajská polícia M. Kočnera pre menované prevody obvinila z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Okrem iného sa v odôvodnení obvinenia opiera o to, že „v prvom rade je nesporné, že Mgr. Marián Kočner pri opísanom skutku vystupoval v pozícii konateľa, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti“, a tiež, že „objektívne stránky trestného činu je možné vyvodiť z reálneho úbytku majetku spoločnosti“. Výsledkom bolo, že nehnuteľnosť musela nová konateľka predať. Právny zástupca M. Kočnera Michal Mandzák na otázky ku Gatexu reagoval, že M. Kočnera obhajuje len v trestnej veci zmeniek. „Z uvedeného dôvodu vám objektívne nemôžem odpovedať na otázky týkajúce sa inej trestnej veci.“

Samotný M. Kočner, ktorý je momentálne vo vyšetrovacej väzbe pre opakovanú závažnú trestnú činnosť, vo výpovedi pred políciou v inej súvislosti s prípadom Gatex pred dvomi rokmi uviedol, že S. Mojžišová mu ako bývalá účtovníčka jeho firiem zanechala „mnoho nezrovnalostí a nezaplatených dávok  štátu“. Predošlý majiteľ dotknutých nehnuteľností Pavol Jánošík mu je „dodnes dlžný čiastku prevyšujúcu 300 000 €“.

Mimoriadne splatenie

No medzitým sa okolo pezinských nehnuteľností spustil kolotoč ďalších udalostí. Nová konateľka pôvodný úver od J&T Banky po dvoch rokoch refinancovala v Tatra banke, pričom ho ešte navýšila. Časom požiadala o prehodnotenie výšky splátok, čo sa aj udialo, no po podpísaní dodatku sa začali komplikácie.

Banka začala klientke posielať upozornenia, čo však tá vyhodnocovala ako nezrovnalosť na strane banky. Klientka si na základe dodatku bola istá, že posiela banke celú dohodnutú mesačnú sumu, nielen istinu. Nakoniec sa dohodla s bankou na vyššom ručení, no aj po založení ďalšej nehnuteľnosti nakoniec banka v apríli 2012 pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý v tom čase mal hodnotu 870-tisíc eur. V prípade prebieha aj súdny spor.

Tatra banka sa k prípadu vzhľadom na bankové tajomstvo vyjadriť nemohla. Vo všeobecnosti však jej hovorkyňa Zuzana Žiaranová uviedla, že „banka má podľa zmluvy o úvere právo požadovať predčasné splatenie úveru, ak nastanú okolnosti uvedené v zmluvnej dokumentácii“. Tými je napríklad meškanie so splátkami určitý čas. „Ak nastane ktorákoľvek z týchto udalostí, bez ohľadu na to, či sa predtým doplní zabezpečenie, banka má uvedené oprávnenie,“ doplnila Z. Žiaranová.

Postúpenie pohľadávky

V takom prípade, ak snaha o riešenie je aj po opakovaných rokovaniach s klientom neúspešná, môže banka vyzvať na mimoriadne splatenie úveru s lehotou do troch dní. Čo sa aj v tomto prípade stalo.

Vo veci padlo aj predbežné opatrenie pezinského súdu okolo leta 2012 na pohľadávku, ktorej súčasťou boli aj založené pezinské nehnuteľnosti. No tesne predtým ju už získal od banky nový vlastník. Pritom podľa S. Mojžišovej nový vlastník neponúkol banke za pohľadávku najvyššiu sumu.

Z. Žiaranová opäť vec nemohla vzhľadom na bankové tajomstvo komentovať konkrétne. Vo všeobecnosti však uviedla, že „banka postupuje pohľadávky z nesplatených úverov za najlepšiu cenu. V tejto súvislosti sú však rozhodujúce viaceré kritériá, a to nielen cena, ale aj jej splatnosť.“ Pod tým treba chápať dobu, do ktorej dokáže záujemca banke ponúknutú sumu aj uhradiť.

Banka sa v prípade mimoriadnej splatnosti môže rozhodnúť pre výkon záložného práva, teda predaj založenej nehnuteľnosti alebo jej postúpenie nejakému záujemcovi. Druhý proces sa nemôže diať cestou verejnej ponuky, kvôli bankovému tajomstvu. Ale deje  sa spravidla zaslaním výzvy konkrétnym záujemcom, ktorí majú s bankou dohodu o mlčanlivosti. V prípade úveru spojeného s Gatexom podľa policajnej výpovede pracovníčky banky výzvy zaslali trom klientom. Jedným z nich bol M. Kočner.

S Midasom Kočner spolupracoval

Do hry o nehnuteľnosti tak vstúpila aj karibská firma Midas Investment, známa z iných káuz okolo M. Kočnera. Objavila sa napríklad v nedávnom prípade prevzatia spoločnosti Technopol Services, ale bola aj mesiac vlastníkom zmeniek, ktoré si Kočnerova firma uplatňuje voči Markíze.

Zavraždený novinár Ján Kuciak tiež vlani pre portál Aktuality.sk zistil, že Midas ovládal firmy, ktoré inkasovali miliónové vratky DPH od štátu za obchody s hotelmi na Donovaloch. Nad hotelmi mal kontrolu M. Kočner a aj v tejto súvislosti ho Úrad špeciálnej prokuratúry spolu s NAKA momentálne preveruje.

Midas Investment má podľa policajnej výpovede zastupovať na Slovensku od konca roka 2012 Emil Sisák. Človek, ktorý má trvalý pobyt vo Švajčiarsku a prechodný v Bratislave, sa obrátil v roku 2013 na NAKA v Banskej Bystrici s trestným oznámením na „protivníkov“ M. Kočnera v kauze Gatex. Konkrétne pre podozrenie z trestného činu podvodu.

NAKA Banská Bystrica, konkrétne jej protikorupčná jednotka začala stíhanie ľudí „z druhej strany“ obchodu v Gatexe v roku 2015. Následne v októbri 2017, zhruba dva mesiace po tom, čo bratislavskí policajti obvinili samotného M. Kočnera, jeho protivníkov obžalovali. Bystrická NAKA v minulosti často riešila prípady okolo M. Kočnera. A ako bolo medializované v posledných týždňoch, veľmi často sa končilo jej vyšetrovanie bez zistenia pochybení. Redakcia sa snažila s E. Sisákom skontaktovať cez mobil uvedený v policajných dokumentoch. No v čase telefonátov bol opakovane nezastihnuteľný a nereagoval ani na SMS.

NAKA v konaní iniciovanom E. Sisákom vypočula v roku 2016 aj M. Kočnera. Vo výpovedi na otázku, aký je jeho vzťah k Midasu, odpovedal, že „s touto spoločnosťou mám uzatvorenú zmluvu o investičnej spolupráci, a to asi od júna 2012. Na základe uvedenej zmluvy pre túto spoločnosť vyhľadávam zaujímavé pohľadávky na Slovensku, ako i v Českej republike. Nie som a ani som nikdy nebol konateľom ani spoločníkom tejto spoločnosti.“

V inej časti svojej výpovede M. Kočner tiež spomenul, že v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami v Pezinku bol E. Sisák predložiť listiny na kataster „spolu so mnou“. A pri inej otázke opísal, že vie „o všetkých aktivitách spol. Midas Investments na Slovensku (na základe hore uvedenej zmluvy)…“, čo naznačuje bližší vzťah k Midasu ako len hľadanie zaujímavých investičných príležitostí.

V prípade Gatex okrem obvinenia Kočnera, súdneho sporu s bankou a stíhania novej konateľky a jej partnera P. Jánošíka na podnet E. Sisáka prebieha ešte žaloba o určenie existencie záložného práva, a to medzi Midasom a pôvodným predávajúcim A. Gyuríkom.

TREND sa pýtal aj polície, aké všetky konania v kauze Gatex prebiehajú a v akom sú štádiu. „V prípadoch súvisiacich s M. K. nebudeme vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a dokazovanie poskytovať žiadne informácie,“ reagoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Prípad spracoval TREND spolu s Nadáciou Zastavme korupciu.

Neférová výhoda

Marián Kočner bol podľa viacerých ľudí v istom zmysle geniálny. Geniálny v získavaní informácií, ktoré potom dokázal umne „zobchodovať“. Išlo najmä o informácie typu kto má kde aké problémy, pohľadávky, dlhy. Ako jeho protivníci „na druhom brehu“ figurujú teda ľudia, ktorí sa dostali do núdze. A to neúspechom v podnikaní, podrazom, ale aj vlastnými nie celkom čistými úmyslami. No v každom prípade mali všetci proti sebe človeka, s ktorým súperiť bolo nad ich možnosti. M. Kočner totiž disponoval neférovou konkurenčnou výhodou.

Okrem toho, že vedel, kde informácie zohnať a ako si ich pospájať (čím sa ani netajil, a preto sa na neho veritelia aj sami obracali s ponukou na riešenie pohľadávok), mal v rukách aj zbraň navyše. A totiž vplyv. Vplyv na vyšetrovacie orgány. Nijako inak sa nedá nazvať opakovaný jav, keď vždy, len čo sa jeho biznisplánom niekto vzoprel, začala „elitná“ polícia namiesto vyšetrovania Kočnerových nezrovnalostí stíhať jeho protivníkov. Zdá sa, že na Kočnera dostala polícia s prokuratúrou posledné mesiace skutočne „zelenú“. No zjavne zelenú nedostala policajná inšpekcia na riešenie jeho „vplyvu“. A tak ak sa nič podstatné nezmení, je len otázkou času, kedy Kočnerovu neférovú konkurenčnú výhodu v biznise niekto prevezme.

Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu
Xénia Makarová, týždenník Trend

Teraz najčítanejšie