Denník N

Nehnuteľnosti čaká ďalšie zdražovanie

Po 31.12.2018 už musia byť všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, budovami s takmer nulovou potrebou energie. Po 31.12.2020 to bude platiť už pre všetky nové budovy. Smeráci ušili búdu nielen na seba, ale i na nás všetkých. Vyvraciam tiež fámy o tom, že pre takéto budovy je rekuperácia povinná.

Počuli ste už o budove s takmer nulovou spotrebou energie?

Je to termín pochádzajúci zo smernice Európskej únie, skratka NZEB (Nearly zero energy building) a po roku s dvomi dvadsiatkami už inú stavbu postaviť nemôžete. Je to takmer „pasívny dom“, aj keď tento výraz náš zákon nepozná, ale pomôže na lepšiu predstavivosť.

Zásadný krok sa udial už v roku 2012, kedy poslanci zaviedli implementáciu smernice Európskeho parlamentu a rady č.2010/31/EÚ schválením zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 300/2012, ktorý nahrádza pôvodný 555/2005. Smernica nám neprikazovala schváliť žiadne konkrétne hodnoty, Slovensko si však, na rozdiel od bratov Čechov, schválilo veľmi ambiciózne čísla, ktoré sú uvedené v Národnom pláne na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, a z ktorého vyplýva, že napr. rodinný dom musí mať hodnotu potreby tepla na dosiahnutie EHB max. 20,4 kWh/(m2.a).

Pre porovnanie, v Čechách sa tieto hodnoty pre rôzne typy budov hýbu v rozmedzí od 40 do 90 kWh/(m2.a).

Pravda, výrobcovia okien, izolácií, montovaných predizolovaných prvkov a dodávatelia rekuperácií si mydlia ruky, otázkou ostáva, či toto je skutočne tá správna cesta ako motivovať investorov k lepšej hospodárnosti budov. Faktom je, že sme to od našej sociálnej vlády dostali príkazom, po roku 2020 už musíme stavať iba domy NZEB a tie budú kvôli lepšiemu zatepleniu a novým technológiám drahšie. Už o pár mesiacov to však čaká verejné budovy, môžeme teda vládnych predstaviteľov podrobiť verejnej kontrole, či sú vôbec sami schopní splniť to, čo prikázali ľuďom.

Ako sa to dotkne Vás?

Ak robíte iba bežnú opravu alebo rekonštrukciu potajomky bez ohlásenia, tak nijak. Ale akonáhle stavba podlieha kolaudácii, už musíte spĺňať prísne kritériá normy [STN 73 0540-2] a budete musieť splniť hodnoty z posledného stĺpca v tabuľke nižšie. A tie dosiahnete najrýchlejšie kombináciou využitia obnoviteľných zdrojov, napr. tepelného čerpadla a solárnych kolektorov, využitia rekuperácie, inštaláciou zasklenia izolačnými trojsklami a v neposlednom rade izoláciou strechy, stien i podlahy. Zároveň pre izoláciu platí: čím hrubšia, tým lepšie a čím hrubšia, tým drahšie. Sčítaním všetkých spomenutých nákladov si môžeme v investíciách priplatiť aj o 20.000 EUR navyše.

Mýtus: Povinnosťou v takýchto budovách je rekuperácia.

Toto nesprávne tvrdenie by som poopravil na odporúčanie, pretože vďaka rekuperácii je ľahšie dosiahnuteľné zníženie potreby tepla. Žiadny zákon ani norma neprikazuje použitie tejto technológie, normalizované hodnoty sa dajú dosiahnuť kombináciou tepelnej izolácie, správnym návrhom tvaru budovy, veľkosťami otvorov v nej a elimináciou tepelných mostov. Na druhej strane, nútené vetranie s rekuperáciou vzduchu by nemalo byť žiadnym strašiakom. Nedovolil by som si tvrdiť, že dosiahne kvalitu čerstvého zdravého vzduchu prirodzeným vetraním, ale na druhej strane zabezpečuje pravidelný prívod čerstvého vzduchu do miestnosti nepretržite a tým plošne zlepšuje klímu v priestore a zároveň šetrí energiu.

Ako funguje rekuperácia?

V minulosti bolo vetranie nekontrolované, závislé na momentálnych veterných pomeroch a dané netesnými oknami a jednoduchým zasklením. Ale aj napriek tomu vo väčšine prípadoch zaručovalo dostatočnú výmenu vzduchu, a tým aj odvádzanie škodlivín. Od zavedení normy DIN 4108, a s ňou spojených požiadaviek na vzduchovú tesnosť stavebných materiálov, nedochádza k dostatočnej výmene vzduchu vonkajším plášťom budovy. Dnes pri pocite zlého vnútorného vzduchu už otvorenie alebo pootvorenie okien v jednotlivých miestnostiach stačiť nemusí.

Riadené vetranie je trendom, ktorý je v neustálom vývoji. Jednotliví dodávatelia systémov vetrania optimalizujú svoje riešenia, s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu kvalitu ovzdušia v obytnom priestore. Prívod čerstvého vzduchu do miestnosti iným spôsobom, než klasickým vetraním oknami, ešte nie je zárukou optimálnej pohody a kvality. Navrhnutá výmena vzduchu by sa mala približovať minimu, ktoré potrebuje človek pre zdravý a pohodlný pobyt v priestore. Výmena vzduchu musí byť teda kontrolovaná. Rýchlosť prúdenia, vlhkosť, kvalita a teplota sú najdôležitejšími faktormi, ktoré by mal komfortný systém vedieť regulovať. Platí zásada: Koľko vzduchu do domu privedieme, toľko musíme aj odviesť. V opačnom prípade vzniknú v priestore nerovnomerné tlaky.

Celkovú pohodu však neovplyvňuje len vetranie, ale i kúrenie. Klasické podlahové vykurovanie nie je dnes žiadnym luxusom, ale zárukou komfortu a hospodárnosti. Priestory sa ohrievajú rovnomerne sálavým teplom podlahy a človek pociťuje teplotu priestoru, redukovanú o 2 °C ako pohodovú. Pri konvenčnom vykurovaní radiátormi alebo pri teplovzdušnom vykurovaní vznikajú vírivé prúdy vzduchu. Z hygienického hľadiska je preto vhodnejšie podlahové vykurovanie.

Okrem bežnej rekuperácie existuje i kombinovaný systém pre podlahové vykurovanie a vetranie s možnosťou chladenia. Je to v podstate podlahové kúrenie s integrovaným vetraním. Prívodný vzduch je vedený pod systémovou doskou, na ktorej sú medzi výstupkami položené rúrky výhrevného hada. Vo vnútornej strane dosky je vytvorená špeciálna dutina, ktorou prúdi vzduch, ohrieva sa od teplovodných rúrok a je vedený výustkami, situovanými spravidla pod oknami do miestnosti. Stúpa k stropu, ruší prúd studeného vzduchu od okna a postupne sa premiešava s vnútorným vzduchom v miestnosti. Následne je buď vedený do ďalšej miestnosti, alebo priamo pod stropom odsávaný do centrálnej vzduchotechnickej jednotky (CVJ), kde odovzdá až 90 % svojho tepla nasávanému čerstvému vzduchu zvonka.

Prednosťou kombinovaného systému je prepracovaná regulácia s jednoduchou obsluhou, riadenie s kompletným hlásením prevádzkových stavov a skĺbenie jednotlivých častí do rozširovateľného systému. Inštalácia všetkých rozvodných kanálikov vzduchu sa umiestni do vrstvy izolácie podlahy, takže je prakticky neviditeľná. Kombinácia s najmodernejšou kondenzačnou technológiou spaľovania, tepelnými čerpadlami, solárnymi kolektormi a ostatnými alternatívnymi zdrojmi energie umocňuje výhody podlahového vykurovania pre životné prostredie a rýchlejšie sa priblíži k hodnotám potrebným pre NZEB. Znížením vnútornej teploty o dva stupne sa dosiahne 10– až 12-percentná ročná úspora paliva a kondenzačný kotol bude spaľovať palivo o 20 až 30 % úspornejšie. Pokiaľ máme nízkoteplotný podlahový vykurovací systém a obmedzí sa počet štartov kotla, tepelné čerpadlo môže pracovať s vyšším výhrevným faktorom a teda s účinnosťou vyššou o 22 až 25 %.

Neustále sprísňovanie požiadaviek.

Je to správna cesta? Pravdou je, že približne 40% energie v Európskej únii spotrebujú budovy, jedná sa teda o výrazný podiel na celkovej spotrebe. Navyše práve výroba energie devastačne pôsobí na naše životné prostredie a malo by byť naším spoločným cieľom chrániť ho všetkými dostupnými prostriedkami. Chcelo by to však nájsť správnu mieru, rozhľad i zodpovedný prístup k tvorbe legislatívy aj s prihliadnutím na finančné možnosti obyvateľov Slovenska.

Teraz najčítanejšie

Ján Karman

Každá zastavená zlodejina ma utvrdí v tom, že vstúpiť do politiky malo význam. Držím sa hesla "začať treba od seba" a pokým bude stáť pri mne rodina, budem svoj čas venovať krajine, v ktorej pracujem a žijem. Som poslancom mesta Bratislava i mestskej časti Petržalka a poslancom v zastupiteľstve BSK. Dobrá karma PRE Petržalku