Denník N

Odpoveď

na kolenách

Nechcem priživovať tieň, ktorý si prisadol na realitu niektorých ľudí. Odvčera som sa bála, ako sem napíšem slová s určením „najviac“ – kto najviac žiarli, že sú to práve odídenci na tých, ktorí zostávajú aj so sľubmi. Ako sem vlastne vložím rozsudok…

Ale čoho sa treba báť?

Máme sa báť hitov, ktoré majú v móde „čo na srdci, to na jazyku“?

Alebo nejakej energie, ktorá páli človeku pätu, keď ho núti ujsť a chrániť si niečo ako nádej, tento prapozitívny extrémizmus?

Pred časom mi jedna obdarovaná osoba vrátila ikonu, hoci som o ňu v tých dňoch prosila iba vo vnútri. Nezranila ma tým… Pred 20 rokmi asi 5 metrov od miesta, kde som ju ráno našla na stole, som dostala späť dary, ktoré som ešte nezakúpila za vlastné peniaze, a preto som o ne vtedy otvorene požiadala.

Vždy sa vráti, čo sa vrátiť má. Nech bude donekonečna prebiehať aj diskusia o pohladeniach, preplesk bude a zostane prepleskom. A niekedy niet nad zásah hustou, výživnou vidieckou tmou všade, kde je to potrebné. Aby sa prestalo ničiť pomaly aj to, čo zničiť nejde.

 

*

 

Kladieš nás

do priameho vzťahu

 

na púšť

a mimo pocit závisti.

 

Ako sa líšim

od súmraku k brehu,

 

žijeme oheň,

aby nebol dym.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto - Paddy O’Sullivan/Unsplash

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.