Denník N

Koľko bojových stíhačiek Slovensko potrebuje?

Slovensko leží na území, ktoré radi nazývame ako srdcom Európy. Je to však zároveň aj údel mať takúto polohu v centre Európy, keďže vždy keď sa naším životným priestorom v minulosti presúvala taká či onaká armáda, zakaždým na to doplatili naši obyvatelia. Paradoxne však, keď sa začne rozprávať o nákupoch a investovaní do obrany, mnohí si začnú predstavovať vynakladané peniaze v iných rezortoch a vojenskú modernizáciu vidia ako márnotratnosť.

Dobyvačným armádam v minulosti nemuselo vôbec ísť o podmanenie nášho územia, stačilo, že sme boli trochu ‘nešťastne‘ v ceste. A stávalo sa to mnohokrát. Z jednej strany, alebo aj z druhej, z juhu, ale aj severu. Táto nevďačná poloha našej krajiny, ktorou sa za posledných stáročí valili armády a bandy hore dole, nás akoby skúšala jedným testom za druhým, že dokedy to tu vydržíme, alebo skôr dokedy toto územie udržíme.

Územie takého Portugalska alebo Nórska nemá takú historickú skúsenosť plienenia a drancovania ako bohužiaľ zažívali naši predkovia. A čo s tým hodláme robiť? Keď sa schyľuje k nákupu nadzvukových stíhačiek pre našu obranu a kontrolu nášho vzdušného priestoru, tak sa začínajú znova vynárať hlasy, že či ich toľko potrebujeme, alebo či vôbec nejaké stroje treba.

V antickom Grécku existovalo viacero vojenských aliancií. Napríklad taký Délsky spolok, ktorý združoval okolo 250 gréckych mestských štátov, ktoré boli ohrozované expanziou Perzskej ríše. Každý mestský štát prispieval čím mohol. Akokoľvek menší vklad do spolku, či už finančný, alebo počtom vojakov, prípadne lodí, bol v tej dobe neprehliadnuteľný, a považoval sa za cenný vklad. Aj keď jedno mestečko poskytlo napríklad sto bojovníkov, ak bolo takýchto mini-štátikov sto, dokopy sa takto utvorila silná armáda. Ako sa u nás hovorí, babka k babce, budú kapce…

Naspäť do našej doby a lietadlám. Vláda SR sa rozhodla tento rok nakúpiť 14 bojových stíhačiek. Nikto nás zvonku na nákup nadzvukových lietadiel netlačil. Práve naopak, NATO nám odporúčalo investovať do budovania ťažkej mechanizovanej pozemnej brigády. Aj keď, je treba povedať, že určite si urobíme očko v aliancii, vzhľadom k tomu, že si budeme schopní ustrážiť svoj vlastný vzdušný priestor bez pomoci iných členov NATO. Čo nemôžu povedať krajiny ako Lotyšsko, Litva alebo Estónsko, ktorých vzdušný priestor od roku 2004 chránia spojenci (aj napríklad České vzdušné sily) v rámci misie NATO.

Zdá sa niekomu číslo 14 bojových stíhačiek ktoré ide Slovenko nakupovať veľa? Keď si porovnáme čísla nadzvukových bojových lietadiel s krajinami ktoré majú približný počet obyvateľov ako Slovensko, vychádza nám, že sme skôr v podpriemere. Singapur, ktorý má 5,6 milióna obyvateľov, má vo svojich vzdušných silách 100 bojových stíhačiek. Fínsko 55 kusov. Nórsko 60 (a ďalšie tucty sú objednané). Dánsko 30, Kongo 6 kusov a Turkmenistan 44. Aritmetický priemer si urobí každý poľahúčky sám.

Nemali by sme sa na všetko pozerať cez okuliare finančných nákladov. Byť pánmi vlastného vzdušného priestoru sa môže niekomu zdať ako zbytočný luxus, ale žijeme v 21. storočí a ak to myslíme s obranou našej krajiny skutočne vážne, tak bojové stíhačky patria k top prioritám. Môžeme byť radi, že na rozdiel od spomínaných krajín ako Dánsko, Fínsko alebo Nórsko, nemusíme budovať aj námorné sily.

Na začiatku som použil spojenie, že obývame neštastný kus zeme v strede Európy. Ak by sme sa však dôkladne a systematicky pripravovali na vojenské alebo katastrofické eventuality, tak by sa zo zraniteľného centra mohlo stať behom niekoľko generácií jeden pevný bod. Krajina, ktorá nie je spojencom na obtiaž v čase vojny, alebo vojenského ohrozenia, ale práve naopak, vie sa o seba postarať do istej únosnej miery a bude rešpektovaným hráčom ktorý dokáže bez hanby pozitívne prekvapiť keď pôjde o život.

 

 

Autor je zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko. Text a myšlienky vychádzajú z autorovho presvedčenia a nevyhnutne sa nemusia zhodovať s názormi spomínaného hnutia.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie