Denník N

Čo sú klastre a prečo sú dôležité pre slovenskú inovatívnu ekonomiku?

V dnešnej dobe je pojem klaster pomerne známy, a to najmä vďaka úspešným IT firmám ako Facebook alebo Google, ktoré sídlia v Silicon Valley alebo hollywoodskym firmám venujúcim sa zábavnému priemyslu. Málokto však vie, že aj na Slovensku máme desiatky klastrov v rôznych odvetviach. Prepájanie našich univerzít, firiem a tretieho sektora, koncentrácia odborníkov, ale aj spolupráca medzi konkurenciou môžu výrazne podporiť inovácie a produktivitu, čo vedie k vyššej konkurencieschopnosti doma aj v zahraničí.

Existuje mnoho definícií klastrov, avšak všeobecne platí, že sú to skupiny nezávislých firiem a inštitúcií, ktoré sú koncentrované v regiónoch a špecializované v konkrétnom priemyselnom odvetví. Keďže klastre sú previazané spoločnými technológiami a vedomosťami, ich členovia navzájom spolupracujú, ale zároveň aj súťažia.

Klastre majú výrazný vplyv na konkurencieschopnosť, ktorá sa stala jednou z hlavných priorít pre rozvojovú stratégiu firiem. Práve klastre ponúkajú veľa možností, ako môžu firmy nadobudnúť konkurenčnú výhodu dôležitú pre rast na slovenskom a zahraničnom trhu. Dostatok špecializovanej pracovnej sily, potrebná infraštruktúra, nízke logistické a operačné náklady, ale aj možnosť výraznejšie vplývať na verejnosť a legislatívu – to všetko sú dôležité benefity, ktoré klastre prinášajú svojim členom. Avšak za to najdôležitejšie sú považované inovácie. Spolupráca je založená na zdieľaní uhlov pohľadov a skúseností korporácií, stredne veľkých a malých firiem, vedeckých a štátnych inštitúcií, investičných fondov, startupov a univerzít. Výsledkom spolupráce vedcov, odborníkov z tretieho sektora, firemných špecialistov, manažérov a študentov bývajú nové nápady, inovatívne projekty a pokrokové technológie. Nápady na inovácie však môžu vzniknúť aj neformálne, pri pive, káve či pri športe, kde sa vďaka koncentrácii talentu často stretnú inovátori – kamaráti pracujúci pre rôzne inštitúcie. Inovácie sú výsledkom podpory výskumu, častého a efektívneho zdieľania informácií, vedomostí a najnovších poznatkov, spolupráce a networkingu. Klastre tak vytvárajú podmienky, ktoré stimulujú inovácie, vďaka čomu vedia firmy rýchlejšie reagovať na potreby zákazníkov a vyvíjať nové technológie.  

Sillicon Valley a Hollywood sú jednými z najznámejších inovatívnych klastrov na svete. Pozrime sa aj na ďalšie úspešné klastre vo svete.

Londýn je známy inovatívny klaster pre obchod a financie, ktorý stavia na historickej tradícií a dlhodobých skúsenostiach ako centrum medzinárodného obchodu. Jeho úspech je značne založený aj na spolupráci s kvalitnými a prestížnymi univerzitami a medzinárodnými finančnými inštitúciami. Nedávno sa Východný Londýn stal významným technologickým klastrom (East London Tech City) s viac ako 140-timi start-upmi a svetovými gigantmi ako Amazon a Cisco.

Izrael sa stal úspešným inovatívnym klastrom v dôsledku viacerých historických a geografických faktorov. Suché podnebie s nedostatkom vody, dlhodobé vojenské konflikty, povinná vojenská služba mužov aj žien, značné investície do štátnej obrany a zabezpečenia prežitia a nevyhnutnosť efektívneho využitia dostupných zdrojov. Tieto všetky faktory podnietili rozvoj technológií, kreatívneho myslenia, ale aj individuálnu vytrvalosť a odvahu. Hodnota izraelského exportu v oblasti technológií dnes presahuje 25 miliárd amerických dolárov. Viac ako 300 nadnárodných spoločností založilo v Izraeli vývojové a inovatívne centrá, kde pracujú na najnovších produktoch a zavádzajú moderné inovatívne postupy – napríklad princíp open innovation (termín označujúci pozitívne nastavenie firemných princípov voči otvoreným inováciám, ktoré sú v rozpore s tradične zmýšľajúcimi firmami a ich výskumnými metódami, ktoré bývajú neverejné či dokonca tajné).

Boston je najväčším inovatívnym klastrom pre výskum a vývoj v oblasti prírodných vied a biotechnológií na svete. Napriek negatívnym postojom voči biotechnologickým firmám sa v Bostone rodila akceptácia biotechnologického výskumu a vývoja verejnosťou aj akadémiou už v 70. rokoch. Biotechnologický priemysel tak bol regulovaný a dotovaný miestnymi organizáciami medzi prvými. Vďaka tomu sa Boston stal nízko rizikovým miestom pre biotechnologické start-upy a vedcov v tejto oblasti. Dnes sa päť z ôsmich nemocníc, ktoré sú financované Národným Ústavom Zdravia (NIH) v USA, nachádza v tomto klastri, rovnako ako špičkové univerzity Harvard a MIT a najväčšie farmaceutické spoločnosti Pfizer, Sanofi, Novartis a iné. V Bostone tak vzniká o 25% viac biotechnologických start-upov než v oblasti San Francisca, ktorá je považovaná za rodisko biotechnológie.

Shenzhen v Číne zažil za posledných 30 rokov výrazný pokrok, počas tohto obdobia sa oblasť premenila z menšej rybárskej dediny na globálny inovatívny klaster. Vďaka regionálnej politike voľnosti v oblasti podnikania a mobilite obyvateľstva, strategickej polohe a bohatým skúsenostiam vo výrobnom priemysle sa Shenzhen premenil z výrobnej dielne pre okolité metropoly na metropolu inovácií. Dnes je Shenzhen jedným z najrýchlejšie rastúcich inovatívnych klastrov, ktorý má na burze viac ako 125 kótovaných technologických spoločností v hodnote 400 miliárd amerických dolárov. Oblasť sa stala atraktívnou pre najlepších absolventov čínskych univerzít, ktorí sa do oblasti sťahujú. Životná úroveň a príjem na osobu v Shenzhene sú dnes vyššie ako v Hong Kongu.

Medzi ďalšie príklady veľkých inovatívnych klastrov patria Paris-Saclay (Francúzsko), Skolkovo Innovation City (Rusko), Bangalore (India), Beijing (Čína). Okrem technologických klastrov existuje aj mnoho ďalších typov klastrov – sú napríklad zamerané primárne na produkciu, produktivitu a efektívnosť. Príkladom je Rio Pardo Valley Tobacco v Brazílii alebo klaster obuvníctva v Portugalsku.

Zatiaľ čo existuje mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívne prínosy klastrov pre jednotlivých členov aj celú spoločnosť, neexistuje jednotná metodika merateľných ukazovateľov na mapovanie či identifikáciu klastrov. Na regionálnej úrovni sa EÚ usiluje o podporu a posilnenie kvality klastrov v členských štátoch, za účelom čoho vytvorila program the European Cluster Excellence Initiative (ECEI). Jednou z úloh tejto iniciatívy je práve mapovanie a benchmarking jednotlivých klastrov a hodnotenie ich kvality a manažmentu. Do posledného hodnotenia sa zapojili aj slovenské klastre. Konkrétne trinásť klastrov sa stalo držiteľmi bronzového certifikátu, medzi nimi sú aj Automotiv Cluster Slovakia v Trnave, Slovak Plastic Cluster v Nitre a klastre v oblasti cestovného ruchu na Orave alebo Liptove. Jeden klaster, Košice IT Valley, sa stal dokonca držiteľom zlatého certifikátu „Cluster Management Excellence Label GOLD“, čím sa v roku 2015 stal prvým klastrom v strednej Európe s týmto ocenením. Tento klaster zohráva významnú úlohu v rozvoji digitálnej ekonomiky na východnom Slovensku. So svojimi 49 členmi klaster združuje medzinárodné IT spoločnosti (napr. T-Systems, Cisco, Deloitte), univerzity, štátnu správu aj menšie podniky a start-upy (napr. Promiseo a Eastcubator). Košice IT Valley umožňuje intenzívnu spoluprácu, podporuje vznik inovácií, zlepšuje kvalitu IT vzdelávacích programov, motivuje mládež zaujímať sa o IT a robotiku, a tak zvyšuje životnú úroveň a kultúru spoločnosti v regióne.

Keďže klastre sú kľúčové pre vytváranie inovácií a rast ekonomiky, štáty využívajú rôzne regionálne a vnútroštátne politické nástroje na uľahčenie klastrovacích procesov a zlepšenie ich stratégií. Na Slovensku nie je podpora rozvoja inovatívnych klastrov riešená legislatívne. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky začalo v roku 2013 finančne podporovať priemyselné klastre, a to prostredníctvom jednorázových dotácií na realizáciu neinvestičných projektov, ktoré sa venujú vzdelávaniu, propagácií a expertným činnostiam klastrov, ako aj ich účasti na medzinárodných projektoch. Ďalším nástrojom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je zriadenie štátnej príspevkovej organizácie Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá sa venuje podpore klastrových iniciatív. Činnosť SIEA je však prevažne zameraná na sledovanie a hodnotenie inovačných aktivít a sprostredkovanie medzinárodných projektov, ktoré sa venujú otázke podpory klastrov v EÚ. Momentálne na Slovensku chýba dlhodobá stratégia a plán pre systematickú podporu existujúcich inovatívnych klastrov ako aj vznik nových klastrov v inovatívnych odvetviach, ktoré budú významné pre rovnomerný rast regiónov a dlhodobý rast slovenskej ekonomiky.

Okrem podpory existujúcich a vzniku nových klastrov na Slovensku má veľký inovačný potenciál aj klastrácia so susediacimi štátmi. Klaster Dunajskej nížiny (Danube Valley Cluster) je príkladom vznikajúcej iniciatívy, ktorej cieľom je prepojiť štyri metropoly susedných štátov, konkrétne Bratislavu, Brno, Viedeň a Budapešť. Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), ktorá reprezentuje viac ako 60 inovatívnych firiem na Slovensku, sa zaoberá podporou tejto iniciatívy. SAPIE verí, že vytváranie regionálnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom má veľký inovačný potenciál v oblastiach digitálnych technológií, kybernetickej bezpečnosti, mobility a clean tech (proekologicky zamerané technológie). Vďaka relatívne živému a modernému start-upovému ekosystému v jednotlivých krajinách, nízkym životným a pracovným nákladom a prítomnosti úspešných medzinárodných firiem, Danube Valley klaster má veľký potenciál zaradiť sa medzi tie najúspešnejšie inovatívne klastre. Dobre riadený regionálny klaster by mal výrazný vplyv na ekonomický rast a rozvoj všetkých štyroch štátov, ako aj potenciál rozšíriť sa do ďalších slovenských regiónov a miest.

Štátna podpora klastrov je potrebná nielen pre podporu regionálnej klastrácie, ale aj pre využitie plného potenciálu existujúcich klastrov a vznik nových. Krajiny EU využívajú rôzne nástroje, ktorými podporujú rozvoj klastrov v odvetviach, ktoré považujú za stregicky prínosné pre budúcnosť ich ekonomík. Okrem finančnej podpory, podpora klastrov a inovácií tkvie v budovaní fungujúceho a podnetného inovatívneho prostredia. Krajiny ako Estónsko či Portugalsko podporujú klastráciu najmä nepriamo, a to napríklad cez fungujúci e-government, jednoduchý spôsob založenia firiem a spolkov, či daňové zvýhodnenia pre podporu inovácií. Existencia klastrov a ich prínos pre slovenskú ekonomiku sú tak výrazne ovplyvnené celkovou kvalitou slovenského inovatívneho ekosystému.

 

Autorka článku: Barbora Rusiňáková

Autorka je projektová manažérka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) je najväčšia inovatívna aliancia na Slovensku, ktorá združuje viac než 90 členov z radov startupov, scaleupov, neziskových organizácií, investorov a korporácií. SAPIE sa venuje podpore inovatívneho ekosystému prostredníctvom projektov v oblasti inovatívneho vzdelávania a podpory startupového a inovačného ekosystému na Slovensku. Viac o SAPIE sa dozviete na našom webe www.sapie.sk.