Denník N

Okolo Bratislavy rastú aj vďaka úplatkom nové Tatry. Z odpadu

FOTO: TASR
FOTO: TASR

NAKA pochytala úplatných úradníkov, ale zostali po nich skládky, na ktoré vydali povolenia. Biznis s odpadmi sa v Bratislave rozrástol vďaka rýchlej výstavbe a diaľnici.

Len vlani v Bratislavskom kraji dokončili viac než 5 600 bytov. Hlavné mesto a jeho okolie rastie obrovským tempom. Podľa Štatistického úradu podiel bytoviek, ktoré tu začali developeri stavať, predstavuje takmer štvrtinu z celkového počtu na Slovensku.

Rýchla výstavba priniesla tlak na úrady, ktoré vydávajú povolenia. A rozšírila úplatky.

Napríklad z oblasti životného prostredia potrebujú developeri papier na nakladanie s odpadom či ku kolaudácii. Odpad zo stavieb sa vyváža na skládky, mnohé z nich vyrástli v okolí mesta vďaka sporným povoleniam. Spracovaný stavebný odpad sa používa aj ako podložie pri stavbe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Ide o biznis za stovky miliónov eur.

Nadácia Zastavme korupciu sa zaoberala situáciou na dotknutých úradoch, aj na odbore životného prostredia, kde nedávno zasahovala NAKA. Úplatky sa podľa polície stávali takou samozrejmosťou, že sa s nimi v rozpočte počítalo už pri plánovaní projektu. Dobrou správou je, že sa trestnú činnosť vo viacerých prípadoch policajtom podarilo mapovať.

S politickým krytím?

Keď kukláči z NAKA vtrhli asi pred mesiacom na Okresný úrad v Bratislave, išlo o jednu z najväčších akcií za posledné roky. Zadržali šéfku Odboru starostlivosti o životné prostredie Miroslavu G. a urobili raziu aj u dvoch podnikateľov – Tomáša W. a Branislava R. Podľa vyšetrovateľa mali byť všetci súčasťou premyslenej úplatkárskej schémy.

Ich “biznis” mal podľa polície fungovať tak, že úradníci zdržiavali vybavenie žiadostí. Podnikatelia čakali neprimerane dlho. Pre niekoho, kto napríklad platil splátky úveru na projekt, to nebola len strata času, ale aj peňazí. Keď už žiadateľom dochádzala trpezlivosť, Tomáš W. a jeho spoločník im ponúkli, že celú vec vedia urýchliť. A to cez služby svojich firiem. Za promptné vybavenie mali ísť úplatky od päťtisíc eur vyššie. Legalizovali ich cez mandátne a iné zmluvy.

Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bolo doteraz obvinených šesť ľudí a tri firmy. Najvyšší úplatok bol podľa hovorkyne ÚŠP Jany Tökölyovej až 165 tisíc eur. Spolu zatiaľ polícia zdokumentovala korupciu za takmer 380-tisíc eur. “Vyšetrovanie pokračuje, suma nemusí byť konečná,” dodala.

Hlavní obvinení sú vo väzbe, skontaktovať sa s nimi Nadácii nepodarilo. Jedna z obvinených spoločností R. nemala na webe kontakt vôbec, ďalšia D. na otázky zaslané mailom neodpovedala. Jedna vznikla len vlani, ďalšej sa zase v roku, keď mala vyberať “výpalné” zvýšili podľa portálu Finstat tržby o 289 percent.

Hlavní aktéri neboli celkom bez väzieb na politiku, hoci nie je známe, že by boli členmi nejakej strany. Nadácia už skôr upozornila, že Tomáš W. bol sponzorom Most-Híd. Keď Bugárova strana štartovala, daroval jej 30-tisíc eur. Jeho meno sa nachádza v zozname darcov zverejnenom na webe.

Dlhodobo je známe, že miesta na úradoch v štátnej správy sa obsadzujú politicky. Hoci sú na nich vypísané výberové konania, delia sa podľa straníckeho kľúča. O Miroslave G. sa hovorilo ako o nominantke Mostu-Híd. Konkrétne sa mala dobre poznať s okresným predsedom strany Rastislavom Žitným, ktorý je zároveň zástupcom starostu mestskej časti Bratislava-Rača. Práve tam Miroslava G. pôsobila do konca októbra 2016 ako vedúca oddelenia správy majetku a investičných činností. Potom sa premiestnila na Okresný úrad, ktorý dnes vyšetruje NAKA.

Žitný tvrdí, že sa s Miroslavou G. poznal len ako s kolegyňou, keď bola na miestnom úrade v Rači. “Mali sme pracovný vzťah v Rači, ale aj na okresnom úrade, pretože s ním dlhodobo riešime nevysporiadanú kanalizáciu na Pasekách,” opísal svoj kontakt s úradníčkou. A ako vníma konanie, pre ktoré je obvinená? “V prípade korupcie každý musí niesť zodpovednosť.”

Odbory životného prostredia patria po reforme ESO pod ministerstvo vnútra. Metodické pokyny a usmernenia však dostávajú z rezortu životného prostredia.

Minister životného prostredia László Sólymos, taktiež z Mostu-Híd, sa od obvinených dištancoval.

Rovnako ako Žitný však ani on neodpovedal na otázku, či Miroslavu G. nominoval Most-Híd. V stanovisku zdôraznil, že ju predtým, ako sa dostala do funkcie, on sám nepoznal a so sponzorom Tomášom W. neudržiaval žiadny kontakt, pracovný ani súkromný. Aj vládna strana sa od bývalého darcu dištancovala.

Varovné signály

Hoci NAKA zasahovala len nedávno, signály, že niečo nie je v poriadku, mohli mať nadriadení Miroslavy G. už skôr. Nové vedenie odboru životného prostredia nastúpilo v novembri 2016. Netrvalo dlho a medzi podnikateľmi sa rozchýrilo, ako funguje.

Odbor má 38 zamestnancov. V roku 2016, teda pred nástupom novej riaditeľky, bola personálna situácia stabilizovaná. Počet výpovedí bol nula. V roku 2017 už podalo výpoveď šesť úradníkov a v tomto roku štyria, z toho jedna vedúca oddelenia. Na úrad prišlo desať sťažností. “Smerovali predovšetkým na nečinnosť,” potvrdilo ministerstvo vnútra.

Koľko v priemere trvalo vybavenie žiadostí, ministerstvo nevedelo uviesť. “Agenda je rôznorodá, preto ho nie je možné objektívne určiť,” konštatovalo vnútro. Úrad patril zrejme medzi najvyťaženejšie v krajine. Podľa ministerstva len vlani prijal asi 28 tisíc podaní.

Nadácia sa stretla s dvomi zamestnancami, ktorí pod podmienkou anonymity nezávisle opísali pracovné podmienky. Doručenú poštu prideľovali referentom, pričom spisy, ktoré síce neobsahovali všetky zákonné náležitosti, ale bol záujem ich “pozitívne riešiť” účelovo išli dvom konkrétnym úradníkom. Obvinených podnikateľov často videli stretávať sa priamo pri úrade v priestoroch potravín Yeme alebo v kaviarni “Kávička”, ktorá je v blízkej farmárskej tržnici.

Od firiem, ktoré robia takzvaný inžiniering, čo je vybavovanie povolení na kľúč pre stavbárov, mali brať podľa polície dokonca paušál. Mesačne sa spomínala suma od päťtisíc eur. Za prijímanie a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti hrozí desať až dvadsať  rokov za mrežami. V prípade firiem je trestom napríklad aj výmaz z obchodného registra.

Firma D., ktorá podľa polície vyberala a pomáhala prepierať úplatky, v rozhodnutiach poskytnutých na základe infozákona, figuruje ako sprostredkovateľ. Vstupovala do celého procesu vtedy, keď sa objavil problém.

Napríklad istá spoločnosť, nazývajme ju EBAQ, ktorá podniká v Bratislave v odpadovom biznise, žiadala vlani v januári o udelenie súhlasu na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením. Úrad konanie prerušil a žiadal o doplnenie viacerých dokladov, medzi inými chcel záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvanú EIA. Vybavenie EIA je pomerne zdĺhavé, trvá pol roka aj viac a taktiež je finančne nákladné.

Firma v marci splnomocnila na vybavenie vecí spoločnosť D. a tá podala novú žiadosť. Následne dostali od úradu kladné stanovisko. “Nakoľko nás úrad vyzval na doplnenie žiadosti do 30 dní, rozhodli sme sa s firmou D. uzatvoriť zmluvu,” uviedol sekretariát konateľa odpadovej firmy. Podľa neho mala firma D. riešiť práve dokumentáciu, ktorá sa týkala EIA. Sekretariát pritom poprel, že by od nich niekto žiadal peniaze za jednoduchšie vybavenie dokladov.

Úplatky aj v Senci

Bratislavskí policajti, ktorí majú prehľad o prípadoch, sa smejú, že v okolí Bratislavy rastú aj vďaka úplatkom nové Tatry. Z odpadu. Bratislavský úrad, na ktorý v lete nabehla NAKA, pritom nie je jediný, kto za to nesie zodpovednosť.

Viaceré sporné rozhodnutia vydal úrad v Senci, kde je rovnako obvinená bývalá prácovníčka odboru starostlivosti o životné prostredie Jolana P. Polícia zdokumentovala, ako brala úplatky vďaka nasadeniu odposluchov. Obvinená sa ku korupcii aj priznala. Spolu s ňou sú obvinené aj ďalšie osoby.

Okrem iných aj Michal G., ktorý v Bratislave podniká s odpadom, zhodnocuje ho a vozí ako stavebný materiál pod diaľnicu D4 a cestu R7 ako podlažie.

Po tejto ceste vozia spracovaný stavebný odpad na D4. Zdroj: zp

Senecký úrad mu vydal povolenie na zberný dvor na asi 16-tich hektároch pôdy, ktorá sa predtým používala ako orná a nachádza sa v blízkosti letiska. Nadácia na základe infozákona získala stanovisko leteckého úradu, ktorý so zberným dvorom súhlasil, ale len s podmienkami. Konkrétne, aby sa tam nenachádzal odpad, ktorý priťahuje vtáctvo, prípadne je príliš prašný, keďže v blízkosti štarutjú lietadlá a mohlo by to negatívne ovplyvniť bezpečnosť letovej prevádzky.

S Michalom G. sme sa stretli, prisľúbil písomné odpovede na otázky, ale žiadne neposlal. Pri osobnom rozhovore tvrdil, že kvôli prašnosti prijali opatrenia a čo sa týka úplatku, nevedel si inak pomôcť, nakoľko vybavenie jeho veci trvalo pridlho.

Policajti a Vassal EKO

Zaujímavé je aj to, že Michal G. vystupuje ako svedok v prípade, kde boli obvinení z korupcie dvaja policajti. Jeden z nich je bývalý operatívec NAKA Ján M., v prípade ktorého už prokurátor aj obvinenie zrušil. Ďalší je policajt z bratislavského Ružinova, ktorý riešil environmentálnu kriminalitu a ten je stále vo väzbe. Podľa prokurátora ho mala korumpovať odpadová firma Vassal EKO, aby konal proti jej konkurentom.  Obvinený je tiež zástupca Vassal EKO, ktorý bol s policajtmi na spoločnej dovolenke, na jachte v Chorvátsku.

Kauza Vassal EKO bola už rozsiahle medializovaná. V blízkosti areálu firmy v Podunajských Biskupiciach sa nachádza obrovská nelegálna skládka. Vassal EKO tvrdí, že odpad nie je jej, ale ide o starú environmentálnu záťaž. Napriek tomu uvádza, že skládku najneskôr do roku 2021 odstráni, na jej mieste chce totiž vybudovať recyklačné centrum. Podľa kontrolórov skládka vznikla až po začatí činnosti spoločnosti Vassal EKO, čo majú preukazovať aj satelitné snímky a ortofotomapy.

Ale vráťme sa späť k pracovníčke seneckého úradu Jolane P. Vďaka jej rozhodnutiam leží v Studenom (časť obce Most pri Bratislave) obrovská kopa odpadu. Miestni proti jeho navážaniu protestovali. “Ľudia robili petíciu a posielali na ministerstvo životného prostredia, ktoré ju postúpilo na vybavenie seneckému úradu. Presne tomu, ktoré vydalo sporné povolenie,” povedal starosta František Mastný. Povolenie podľa neho pôvodne platilo do decembra 2017, firma Stav – Vet si zažiadala o predĺženie, kopec z odpadkov mal podľa Mastného zmiznúť do júna 2018.

Stále tam je a nič sa nedeje, pričom pozemky zmenili podľa starostu majiteľa, čo môže signalizovať, že sa ich chce zodpovedná firma zbaviť. Na mieste malo stáť zhodnocovacie zariadenie, ktoré malo odpad priebežne spracovávať, ale podľa Mastného tam žiadna takáto technika nikdy nebola. Starosta má podozrenie, že je tam uskladnený aj takzvaný N-kový odpad, teda nebezpečný.

Konateľ Stav – Vet Marcel Barkóci nechcel v telefonickom rozhovore oficiálne reagovať. Nechal si poslať otázky mailom, ale neodpovedal. AKTUALIZOVANÉ 25.10. o vyjadrenie  Barkócziho, ktoré zaslal po publikovaní blogu: „Nebezpečný odpad sa tam nenachádza,“ uviedol. Podľa neho začnú kopec likvidovať hneď ako dostanú vyjadrenie kompetnentých zákonov. „Aby sme mohli s odpadom nakladať v súlade so zákonom. Prieťahy trvajú rok a nepomohla ani urgencia na prokuratúre,“ dodal.

Súhlasné stanovisko za úplatok mala Jolana P. vydať pre jedno z roľníckych družstiev v obci pri Senci. Dokonca mala žiadateľom poradiť, ako zavádzať v žiadosti, aby nepotrebovali EIA. Jolana P. momentálne čaká na súd.

Čo sa dá robiť

Špeciálna zložka polície NAKA nemá v poslednom období najlepšiu povesť, ale má nejaké výsledky pri odhaľovaní korupcie v bratislavskom envirobiznise. Problémom sú ostatné štátne orgány, ako je inšpekcia životného prostredia alebo okresné úrady, ktoré majú kontrolovať a vydávať povolenia.

Tie buď nestíhajú alebo nechcú vidieť, čo sa deje so skládkami v Bratislave a okolí. Veď aj nelegálnu skládku v Podunajských Biskupiciach začali riešiť až potom, čo aktivisti upozornili, že môže otráviť spodné vody.

Skládky a nakladanie s odpadom v Bratislave budeme naďalej sledovať. A to nielen potenciálnu korupciu, ale aj prístup zodpovedných úradníkov.

Zuzana Petková, 

Martin Suchý

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.