Denník N

Ako prekonať vlastný pád

V zajatí príšer, Foto: Pinterest.com
V zajatí príšer, Foto: Pinterest.com

Ak padáte alebo ste na dne, rada by som vám odovzdala niekoľko rád a vlastných skúseností. Verím, že vám budú v ťažkých situáciách oporou.

Keď som takto pred rokom začínala školský rok v zahraničí, netušila som, že ma čaká jedno z najnáročnejších období. Gestom zrušenia Fejsbúku, som sa rozhodla pretrhnúť vlákna vtedajších vzťahov a začať nanovo. Verila som, že takýmto očistným rituálom dosiahnem slobodu.

Hlúposť. Nastala zmena. Zmena, ktorú som nedokázala uniesť. Všetko bolo akési veľké, rozľahlé, zaľudnené. Paradoxne som sa cítila ešte osamelejšie. Pociťovala som úzkosti, myseľ mi napĺňali paranoidné myšlienky.

Na chrbte som niesla neúnosné bremeno, ktorého váha ma prevyšovala. Padala som nadol. Poznáte to, každý človek  unesie na chrbte len určité množstvo tehál. Existujú hranice únosnosti. Moje bremeno hranice prevyšovalo.

Syzifos a jeho večný kameň, Foto: sicknotweak.com

Napriek všetkému som toto temné obdobie ustála a vrátila sa so štyrmi končatinami a hlavou na krku späť domov.

Zrazu som netušila, čo robiť. Nakoniec som pomaličky vstala.

Práve v tomto bode sa chcem obrátiť ku všetkým z vás, ktorí ste sa ocitli v živote v podobnej či rovnakej situácii. Ak padáte alebo ste na dne, rada by som vám odovzdala niekoľko rád a vlastných skúseností. Verím, že vám budú v ťažkých situáciách oporou.

  • Po návrate domov som si založila Fejsbúkovú stránku Psychiatria nie je na hlavu. Rozhodla som sa robiť to, v čom vidím zmysel. Verila som (a stále verím), že ňou ľuďom pomáham. A tak keď som ráno otvorila oči, dokázala som sa postaviť z postele a čeliť nadchádzajúcemu dňu.
  • V tomto období som sa stránila ľudí. Z domu som takmer nevychádzala. Tu som spravila veľkú chybu. Odmieta som sa vystaviť diskomfortu verejných priestorov. Podvedome som sa tak viac a viac izolovala. Preto všetkým ľuďom s úzkosťami odporúčam postaviť sa problémom čelom. Svojmu strachu som sa nakoniec odhodlala čeliť, no trvalo mi to dlhé mesiace. Celý postup sa tak zbytočne predĺžil. Existuje množstvo metód ako sa zbaviť úzkostí či strachu. Vo všeobecnosti sa odporúča stanoviť si realistické ciele od najľahšieho po najťažší a postupne sa do nich púšťať.
Príklad ako dosiahnuť svoj cieľ, Foto: weareteachers.com
  • Vykašlala som sa na to, čo si o mojom umení myslia ostatní. Vo vnútri som vedela, že viacerým umelcom sa táto tvorba páči. Tak prečo by ma mal odradiť názor Janka Hraška? Veď sama nemusím Da Vinciho. A Mona Lisa je napriek tomu najslávnejšou maľbou sveta. Tak čo riešiť?
Mona Lisa od Banksyho trochu inak, Foto: redbubble.com
  • Rovnaký postoj som zaujala voči svojim blogom a článkom. Jednak mi schopnosť písať potvrdilo viacero veľavážených ľudí, a potom… Keď si moju satiru na politickú situáciu prečítal otec, povedal, že mu pripomínam Schutza. Viac nepotrebujem. :) Inými slovami: Nepochybujte o sebe. Väčšina velikánov počas života zostala nepochopená. Stali sa z nich odpadlíci na okraji spoločnosti. Nech je vám táto veta útechou.
  • Pochopila som, že moja hodnota nestojí na tom, čo odovzdám svetu. Toto uvedomenie je pre mnohých workoholikov zmenou o 180 stupňov. Ak som hodnotná osoba len preto, že existujem a žijem podľa svojich hodnôt, nemusím nikomu nič dokazovať. Už viac nepociťujem tlak na výkon či neustálu potrebu zachrániť svet. Od toho je tu niekto iný.

Prešlo ďalšieho pol roka a ja som sa opäť ocitla v školských laviciach. Akoby ma od nich delila celá večnosť. Je ťažké zvyknúť si na nové prostredie, ranné zápchy, preplnené autobusy či školskú vývarovňu. No a potom tu máme zvonček. Viete, taký ten školský. Naň si zrejme nezvyknem nikdy.

Pripadám si tu veru zvláštne. Kedysi som chcela ísť na Cambridge. Alebo Oxford. Alebo aspoň na Sorbonnu. O niekoľko rokov som sa ocitla pripútaná k posteli. Bola som rada, že žijem. Cambridge zrazu nepripadal v úvahu. Cestovanie za hranice Slovenska je v mojom prípade náročné, takmer neprípustné.

A tak som umývala záchody. Triedila hnilé jablká. Upratovala zbohatlícke domčeky. A popri tom stále verila, že to dokážem. Je predsa nemožné, aby psychický problém v tak rozsiahlej miere limitoval ambície jedinca.

Nuž, triediť hnilé jablká, umývať záchody a sedieť na prednáškach nedokážem.

Na druhú stranu som schopná písať, tvoriť, maľovať, vyrábať oblečenie, robiť grafiku, videá a verejne hovoriť o svojej inakosti.

Robí ma to menej hodnotnou?

Nie. Práve naopak.

Niekoľko ďalších rád o tom ako sa dostať z vlastného dna nájdete aj v krátkom videu↓ 

https://www.instagram.com/tv/BoGTgumhHGU/

♦Viac o prekonávaní náročných situácií sa dozviete na mojej stránke či Instagrame

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.