Denník N

Také hravé

Ukryté, ale krásne…

Posteľ, zvláštne miesto, každý ju potrebuje mať podľa svojho vkusu. Ona nie je výnimka, zapadá do tejto kategórie. Oči zatvorené, ale spánok je preč. Snaživo sa prehodí na opačnú stranu, možno ešte potiahne, aspoň trocha, včerajší deň bol taký náročný.

Nič, spánok neprichádza. Oči otvorí, ľahne si na chrbát. Matrac, asi našla príčinu, príliš mäkký. Kedysi dávno jej taký vyhovoval. Boli časy, všeličo sa pomenilo, ani jej telo už nie je, čo bývalo. Chrbtica ju neposlúcha už pekných pár rôčkov. Na stene oproti posteli visí obraz, celkom pekný, veľké kvety vlčieho maku. Typické leto, preletí jej hlavou, tento rok akosi rýchlo odkvitli.

Alebo je všetko inak? Váha, sama nevie, sú roky, kedy osud človeku nie je naklonený. Vie o čom je reč, oči jej zalejú slzy. Nie, žiadne pochybnosti nepripustí, musí byť silná. Potiahne nosom, keď sa v miestnosti ozve akýsi zvuk. Tlmený, ale počuje ho dobre. Mirko, zháči sa, rukávom nočnej košele utiera slzy. Nemal by ich vidieť, trápil by sa. Pootočí hlavu smerom doprava. Nemýli sa, pohľad na manžela jej dáva za pravdu. Chce ho chytiť, poláskať, pritúliť sa k jeho telu. Hlavu si podoprie rukou a čaká, akoby sa nevedela rozhodnúť. Je taký krehký, nie, takto si ho nepamätá.

Potichu vylezie z postele. Kuchyňa spojená s izbou, celkom moderný priestor. Odtiahne ťažký hnedý záves a hľadí smerom von, vrcholky hôr sú zahalené v hmle. Ukryté, ale krásne, o krátku chvíľu úplne iné, kúpu sa v slnku. Cíti sa ako dieťa, nevinné, hravé, chcela by sa ich dotknúť. Precitne, pustí sa do prípravy raňajok. Najvyšší čas, dlho v posteli nebude, avizujú hodiny položené na nízkej skrinke.

Káva už rozvoniava, viac nestíha, zobudil sa skôr. „Dobré ráno,“ privíta ho s úsmevom, nohy skladá z postele. „Dáme sa do toho, trocha ich rozcvičíme,“ prihovára sa mu opatrne. Snaží sa, ale utrpenie v tvári zostáva, aj nepatrný pohyb je bolestivý. Pomáha mu, len ten smútok v duši, niekoľko rokov dozadu bolo všetko iné. Chodievali sem každý rok, vyrážali skoro ráno, žiaden vrchol im neodolal. Aj dnes vyrazia, ale tam hore sa nedostanú, invalidný vozík nepustí.

Oči sa jej lesknú, ale hravé dieťa ešte žije, keby nie tej nehody.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé. Táto hra ma baví, spätná väzba od vás poteší. Kontakt: blogerdm@gmail.com Čo nenájdete tu, hľadajte na webe: http://darinamatichova.blogspot.com/