Denník N

Tri detské knihy, ktoré prekvapia obsahom (pre deti od 7 – 8 rokov)

Klasická situácia v kníhkupectve, keď chcete kvalitnú a hodnotnú detskú knihu, ale máte málo času, vedie zvyčajne k fatálnym omylom a ľútosti nad vyhodenými peniazmi. Pohľad na obálku nestačí. Prekvapenia sa schovávajú vnútri, ale kto už len má čas sa v tom hrabať… No kto? No ja. Čítam to rada za vás (aj keď sa nedá stíhať úplne všetko) a tieto tri knihy, dve nové a jedna staršia, na pohľad nenápadné, ponúkajú možno práve to, čo by ste v kníhkupectve inak nechali ležať nepovšimnuté na polici.

Petronela Jabĺčková (pre deti od 8 rokov)

Jedna z najmilších kníh, ktoré v ostatnej dobe vyšli. U mňa je na podobnej úrovni ako bol pred letom Príbeh Angelina Browna. Má myšlienku, vtip, je kreatívna, ľudská a na rozdiel od Angelina má aj pokračovania. Prvá časť sa volá Tajomstvo jablkového koláča.

Možno býva aj vo vašom sade. Je to tým pravdepodobnejšie, čím menej sa oň staráte. Petronela Jabĺčková má rada svoj pokoj a pohodlie, ktoré jej poskytuje jablko. Iba celkom náhodou si všimnete, že práve toto jedno má maličké okienka a dvere. A je veľmi nepravdepodobné, žeby vám napadlo priblížiť sa k nemu a bližšie ho preskúmať. Vtedy by ste totiž zistili, že ste zrazu veľkí (respektíve malí) práve tak, ako dvere, ktorými sa dá vojsť. Preto o Petronele nemožno povedať, že je malá čarodejnica. Malý je len jej dom. Ona sama môže veľkosti meniť podľa toho, ako treba. 

Sad, v ktorom je jej jabloň s jablkovou obývačkou, kúpi aj s rozpadávajúcim sa mlynom rodina Pečkovcov. Majú finančné potiaže a nikto nie je nadšený, že tam musia byť. Rodičia sa z toho snažia vyťažiť maximum a deti, Oliver a Olívia, sa zase vydávajú na prieskum. Petronele Jabĺčkovej sa to, samozrejme, nepáči a preto zo začiatku robí všetko, aby ich vydesila a donútila odísť. Deti ju však ohromia svojou statočnosťou a čarodejnica o nich pomaly začína zmýšľať inak.

Príbeh plný pôvabných bytostí, ako je Petronelin priateľ roháč, či štíhli jablkoví škriatkovia, plynie bez zadrhávania v milej a uvoľnenej atmosfére. Nechýba istá dávka dobrodružstva, ale nejde o strhujúcu drámu. Dôraz sa kladie na rôznorodosť pováh hlavných postáv a ich zmysel pre spravodlivosť, empatiu a súdržnosť. Petronela Jabĺčková pritom vôbec nie je príkladnou hrdinkou. Vie byť dosť uštipačná, drzá a kreatívna v čarách. Čitatelia budú s napätím očakávať, či bude svoje schopnosti naďalej používať proti Pečkovcom, alebo ich obráti, tak ako káže zmysel pre spravodlivosť, voči nenažranému pánovi Dengľošovi.

Nemecká autorka Sabine Städingová napísala úspešnú sériu pre staršie deti o dievčati, ktoré sa mení na čarodejnicu s názvom Magnolia Steel. Pri čarodejníckej téme ostala, len ju presmerovala na mladšiu vekovku. Petronela Jabĺčková má 6 častí, u nás zatiaľ vychádzajú prvé tri (Tajomstvo jablkového koláča, Ospalý riaditeľ a žabací chaos, Guľovačka a nezbedný škriatok).

Knihu nežne ilustrovala SaBine Büchnerová.

Slovenský preklad Eva Budjačová.

Vydal IKAR v edícii Stonožka.

O ôsmej na arche (pre deti od 8 rokov)

Keď som knihu začala čítať, hneď po prvých stranách som krčila nosom, prečo ju vlastne mám, pretože sa v nej znenazdajky otvorila téma existencie Boha v kontexte, ktorý mi nebol sympatický. Nie som nábožensky založená a dogmy sú mi cudzie. Ale dobre, že som vydržala. Z toho, čo nasledovalo, som ostala nadšená a podľa obálky by som nikdy netipovala, že práve v tejto knihe sa môže čosi také ukrývať.

O ôsmej na arche nie je novinka. Navyše to pôvodne ani nebol knižný príbeh, ale divadelná hra, ktorú v roku 2012 hrali aj v Trnave a minulý rok v ružinovskom DK. Preto je v texte prirodzene minimum opisov a celý je založený na dialógoch. Má štyri bezmenné hlavné postavy, z ktorých tri sú tučniaky, ale nebudú sa vám mýliť. Štvrtá je naštvaná holubica, „holka pro všechno“, manažérka a produkčná istého megalomanského projektu, ktorý všetci poznáme. Všetci, okrem tučniakov.

Fakt by som rodičom odporúčala, aby si to čítali s ratolesťami. Bude vás to baviť, najmä, ak s deťmi radi špiritizujete nad svetskými aj duchovnými témami a nepoznáte pri tom slovo tabu. Tak teda v krátkosti, o čo ide: tri tučniaky, dva bežne veľké a jeden malý v čiapke, si spokojne nažívajú v krajine ľadu, keď k nim zrazu priletí motýľ. Malý ho chce zašliapnuť, ale veľkí mu povedia o Bohu. Že ho uvidí a za smrť motýľa ho pred božím súdom vytrestá. Malý to zvažuje, ale motýľa aj tak nechtiac prisadne. Strašne sa zľakne božieho hnevu a veľkí dumajú, či to s tými výčitkami neprehnali. Pohádajú sa a malý urazene odchádza. Na to priletí holubica a dvom veľkým oznámi, že sa majú pobaliť a o ôsmej sa vidia na arche. Už zohnala všetky zvieratá, chýbajú jej iba dva tučniaky. Dva, nie viac. Zvyšok všetkého živého sa utopí. A vtedy začne svedomie zvierať veľkých – čo s malým tučniakom? To mu majú ujsť a nechať ho zomrieť?

Autor Ulrich Hub neuveriteľne kreatívne vystaval príbeh o priateľstve, zrade a svedomí, o viere a pochybnostiach, na pozadí biblického príbehu o Noemovej arche. Bavila som sa od začiatku až do samého konca. Neskončí sa to tak, ako čakáte. Ani sa to nebude vyvíjať podľa vašich predstáv. V tučniakoch sa totiž ozve svedomie a po celý čas sa budú zmietať v otázkach, či robia dobre, na ktoré ale nebudú mať žiadne odpovede. Ide presne o tie isté pochybnosti, ktoré má každý z nás už od útleho detstva, keď je postavený pred akúkoľvek, čo i len drobnú morálnu dilemu. Veľmi pekne sa v knihe pracuje aj s témou viery. Občas sa otázky o existencii Boha zvrtnú až na čosi drzé a nepatričné, ale práve tým sa šteklí u veriacich sila ich viery a u neveriacich sila ich tolerancie. Množstvo situácií je vtipných, nečakaných, textu sa podarilo dobre si udržať aj tie gagy, ktoré zrejme ešte lepšie fungujú na javisku.

Škoda, že vám o knihe O ôsmej na arche nemôžem napísať úplne všetko. Pokazila by som vám dojem aj prekvapenia, ale svojou témou a prevedením je taká nevšedná, že mi pri niektorých pasážach napadlo, či by nemala byť prednostne určená dospelým. Momenty, kedy dva veľké omráčia malého a prepašujú ho v kufri na archu, permanentné výčitky a strach z odhalenia, ktorý je komický, teda šprtanie sa v emóciách do hĺbky a v niekoľkých vrstvách, je niečo, čo vo väčšine kníh pre túto vekovku nenájdete. Jej autor, nemecký spisovateľ a dramatik Ulrich Hub, je tiež hercom a režisérom a za svoje diela získal mnoho ocenení. Nuž, nečudo. Je nesmierne plodným autorom, ktorého hry sa hrajú po celej Európe.

Knihu ilustroval Jõrg Mühle.

Do slovenčiny preložil Marián Pochylý.

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Pes Timo a doktor Hafbolíto (pre deti od 7 rokov)

Táto kniha poteší všetky psíčkarske duše. Mnohé deti si pri nej prvýkrát uvedomia, čo to znamená, keď niekto žije s fyzickým hendikepom, ale ten nie je v absolútnom strede pozornosti. Hlavným hrdinom je pes v rodine s dvoma deťmi a mnohí máme skúsenosť s tým, že pri tejto kombinácii na seba katastrofy nenechajú dlho čakať.

Pes Timo a doktor Hafbolíto má presne danú štruktúru – bernardín vo výslužbe, doktor Hafbolíto, si otvorí ambulanciu a jeho najčastejším pacientom je Timo. Takmer v každej kapitole sa mu, chudákovi, stane niečo, pri čom musí asistovať lekár, preto kniha čochvíľa stratí punc prekvapení. Malý čitateľ bude presne vedieť, do čoho ide. Bude čakať, čo zase Timo vystrojí a čo vážne sa mu pritom stane. Treba povedať, že autorka Ľubica Bátoryová sa nevyhýba žiadnej echt psej téme, preto sa pripravte aj na vyjedanie plných plienok. Ale chovatelia, ktorí majú aj malé deti, vedia svoje. Načo to tajiť. Aj o tom je život so psom.

Timo žije v rodine s päťročným Lukášom a trojročnou Tamarkou, ktorá nevie chodiť. Používa buginu alebo špeciálnu stoličku a Timo má byť jej asistenčným psom. Lenže keď si odpracuje, čo má, asistent má voľno a ostáva iba pes. Jeho často potvorské výčiny sú opísané živým a dynamickým jazykom. Ide viac-menej o prerozprávanie rôznych udalostí, ktoré by sa v bežnom živote pokojne mohli hocikomu stať. Sú iba trochu podfarbené Timovou personifikáciou a existenciou Hafbolíta. Je to nenáročné čítanie zo života plné psích kúskov.

Vaše ratolesti možno poteší informácia, že Timo z knihy Pes Timo a doktor Hafbolíto je skutočný pes. Ide o bieleho švajčiarskeho ovčiaka, ktorý bol vycvičený ako asistenčný pes a autorka, Ľubica Bátoryová, naozaj napísala knihu zo života. Sama je canisterapeutkou a kynologickou záchranárkou, téme sa rozumie a všetka česť jej autorskému úsiliu. 

Knihu ilustroval Martin Luciak.

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie