Ako je to s počtom parkujúcich áut v Bratislave
Jednou z hlavných tém nadchádzajúcich komunálnych volieb je zavedenie parkovacej politiky či parkovacích pravidiel. Dokonca prijatie štatútu k týmto pravidlám už bolo 11. krát v programe schôdze mestských poslancov. Vašo Mika ako kandidát na primátora pred pár dňami vydal blog so stručným (veľmi stručným znázornením :) ) o jeho plánoch zavedenia parkovacích pravidiel.
No už na začiatku ma prekvapilo, že hovorí, bez bližšieho vysvetlenia, len o 40-tisíc parkovacích miestach v Bratislave a o 100-tisíc autách, ktoré sa v Bratislave každodenne nachádzajú. Z toho čitateľ môže predpokladať, že až 60 000 aut tu nemá kde zaparkovať.
V roku 2015 bol firmou Centrum dopravního výzkumu, v.v.i. a na objednávku Hlavné mesto SR Bratislava spracovaný Územný generel dopravy hl. mesta SR Bratislavy. Jeho cieľom, okrem iného, bolo spracovanie statickej dopravy na území celého mesta. Ako vstup poslúžil prieskum dopravy – automobilov prostredníctvom ľudí priamo v teréne. Samotný prieskum prebiehal v piatich okresoch Bratislavy v štyroch obdobiach (máj, jún, september, október). Výstupom tohto zberu dát bolo získanie prehľadu o typoch státia na jednotlivých uliciach v okresoch Bratislavy. Na základe týchto údajov bolo možné stanoviť percento obsadenosti plôch určených na odstavovanie a parkovanie vozidiel. (Dáta za ulice nie sú súčasťou voľne dostupného územného generelu).
Najnižšia územná jednotky, za ktorú sú zverejnené – poskytnuté dáta o zaparkovaných automobiloch je základná sídelná jednotka (ďalej aj ZSJ). Tieto sú určené na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. V prípade Bratislavy ide skôr o urbanistické obvody a sú charakteristické zhodným funkčným využitím väčšiny objektov, prípadne ďalším jednotiacim znakom.
Bratislava je tvorená 264 takýmito jednotkami a v 194 bolo zaparkované aspoň jedno auto. Len pre zaujímavosť, v roku 2011 bolo obývaných 214 jednotiek.
V Bratislave bolo v tom čase na základe jedinečných evidenčných čísiel vozidla zaparkovaných 99 805 automobilov. Z nich 9 740 (takmer 10 %) stálo na nelegálnych miestach. Takýmito miestami boli napr.: autá stojace na zeleni, alebo na električkovom páse.
Z tohto nám však vyplýva, že 90 065 jedinečných áut parkuje na legálnych miestach (na parkovisku, na vyhradenej ploche komunikácie a pod.).
Obrázok č. 1: Počet legálne parkujúcich vozidiel v Bratislave podľa základných sídelných jednotiek
Bratislavských evidenčných čísel bolo prirodzene najviac a tvorili takmer 80 % zo všetkých čísiel áut. 18 919 stojacich automobilov malo evidenčné číslo z ostatných častí Slovenska alebo malo zahraničné evidenčné číslo a ich majitelia mali trvalý pobyt (alebo sídlo firmy) mimo územia Bratislavy (vr. zahraničia).
A pre týchto takmer 19 000 ľudí by zavedenie parkovacích pravidiel so zvýhodnením rezidentov malo za dôsledok ponechanie auta na (budúcom) záchytnom parkovisku, drahšie parkovanie, alebo by ich to inšpirovalo k zmene trvalého pobytu do Bratislavy. Najmä prvá možnosť by mala za dôsledok menej automobilov parkujúcich v Bratislave a viac miesta na parkovanie pre ostatných vodičov.
Toto sú údaje, z ktorých by sa malo – mohlo v rámci prípravy parkovacej politiky vychádzať a keďže sú voľne dostupné, tak ktoré by mali jednotliví kandidáti vo svojich návrhoch reflektovať. Ako však vidíme, napr. v prípade legálnych miest na parkovanie je rozdiel medzi územným generelom a údajmi uvádzanými kandidátom na primátora p. Mikom viac ako dvojnásobne vyšší. Či ide o zlý zdroj dát, zastaranú informáciu alebo bol len použil nejaký výber (filter) z týchto 90 065 áut bez popisu zdroja údajov a metodiky zberu či výberu údajov nevieme.
Lebo asi je nám jasné, že z nesprávnych vstupných údajov nemôžu byť dobre a vhodne nastavené návrhy pravidiel a zmien pri parkovaní, pri budovaní záchytných parkovísk, pri nastavovaní mestskej hromadnej dopravy, pri určovaní pruhov pre hromadnú dopravu, pri budovaní zastávok (MHD aj vlakov), cyklotrás, chodníkov a pod.
Verejnosť by mala mať čo najpodrobnejšiu vedomosť o tom, akú parkovaciu politiku jednotliví kandidáti Bratislave ponúkajú a tiež prečo predkladané rozhodnutie je to najlepšie pre obyvateľov mesta. V rámci zavádzania parkovacej politiky sa hospodári s verejnými peniazmi, a teda verejnosť chce vedieť vopred, že pri jednotlivých návrhoch sa urobilo všetko preto, aby za vynaložené peniaze dostali primeranú (ak nie najlepšiu) hodnotu.
Z nič nehovoriaceho konštatovania, že parkovacia politika musí byť v prvom rade výhodná pre Bratislavčanov, ktorí tu majú trvalý pobyt a platia dane, sme sa nedozvedeli o tom, ako budeme zvýhodnení. No po viacerých diskusiách v uliciach s obyvateľmi môžeme povedať, že to chápu ako ponechanie súčasného stavu, kedy nebudú platiť nič a parkovacia politika len „vyženie z bratislavských štvrtí tých 18 919 mimobratislavských áut“.
Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 a územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy 2015. Zdrojom mapových podkladov základných sídelných jednotiek bola Slovenská agentúra životného prostredia.
Som člen Teamu Vallo, kandidujem za Team Vallo, Spolu a Progresívne Slovensko na poslanca Petržalky a mám predstavu, čo je potrebné vykonať, aby parkovacia politika bola pre nás Bratislavčanov, či Petržalčanov naozaj výhodná.
(Autor bol vedúcim tímu prípravy sčítania obyvateľov 2021 založenom na využití údajoch z registrov a v súčasnosti pracuje ako analytik Inštitútu sociálnej politiky a Teamu Vallo. V rámci Teamu Vallo sa špecializuje na témy ako mobilita, parkovanie, no aj hustota zaľudnenia Bratislavy či demografické a iné štatistiky. Spolupracoval na návrhu úpravy zákona o hlásení pobytu občanov, ktorého cieľom je zavedenie daňovej rezidencie).
