Denník N

Ako je to s počtom parkujúcich áut v Bratislave

Zdroj: Michala Kozáková
Zdroj: Michala Kozáková

Jednou z hlavných tém nadchádzajúcich komunálnych volieb je zavedenie parkovacej politiky či parkovacích pravidiel. Dokonca prijatie štatútu k týmto pravidlám už bolo 11. krát v programe schôdze mestských poslancov. Vašo Mika ako kandidát na primátora pred pár dňami vydal blog so stručným (veľmi stručným znázornením :) ) o jeho plánoch zavedenia parkovacích pravidiel.
No už na začiatku ma prekvapilo, že hovorí, bez bližšieho vysvetlenia, len o 40-tisíc parkovacích miestach v Bratislave a o 100-tisíc autách, ktoré sa v Bratislave každodenne nachádzajú. Z toho čitateľ môže predpokladať, že až 60 000 aut tu nemá kde zaparkovať.

V roku 2015 bol firmou Centrum dopravního výzkumu, v.v.i. a na objednávku Hlavné mesto SR Bratislava spracovaný Územný generel dopravy hl. mesta SR Bratislavy. Jeho cieľom, okrem iného, bolo spracovanie statickej dopravy na území celého mesta. Ako vstup poslúžil prieskum dopravy – automobilov prostredníctvom ľudí priamo v teréne. Samotný prieskum prebiehal v piatich okresoch Bratislavy v štyroch obdobiach (máj, jún, september, október). Výstupom tohto zberu dát bolo získanie prehľadu o typoch státia na jednotlivých uliciach v okresoch Bratislavy. Na základe týchto údajov bolo možné stanoviť percento obsadenosti plôch určených na odstavovanie a parkovanie vozidiel. (Dáta za ulice nie sú súčasťou voľne dostupného územného generelu).

Najnižšia územná jednotky, za ktorú sú zverejnené – poskytnuté dáta o zaparkovaných automobiloch je základná sídelná jednotka (ďalej aj ZSJ). Tieto sú určené na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. V prípade Bratislavy ide skôr o urbanistické obvody a sú charakteristické zhodným funkčným využitím väčšiny objektov, prípadne ďalším jednotiacim znakom.

Bratislava je tvorená 264 takýmito jednotkami a v 194 bolo zaparkované aspoň jedno auto. Len pre zaujímavosť, v roku 2011 bolo obývaných 214 jednotiek.

V Bratislave bolo v tom čase na základe jedinečných evidenčných čísiel vozidla zaparkovaných 99 805 automobilov. Z nich 9 740 (takmer 10 %) stálo na nelegálnych miestach. Takýmito miestami boli napr.: autá stojace na zeleni, alebo na električkovom páse.

Z tohto nám však vyplýva, že 90 065 jedinečných áut parkuje na legálnych miestach (na parkovisku, na vyhradenej ploche komunikácie a pod.).

Obrázok č. 1: Počet legálne parkujúcich vozidiel v Bratislave podľa základných sídelných jednotiek

Zdroj: ÚGDB 2015, © SAZP & © Google Maps 2018

Bratislavských evidenčných čísel bolo prirodzene najviac a tvorili takmer 80 % zo všetkých čísiel áut. 18 919 stojacich automobilov malo evidenčné číslo z ostatných častí Slovenska alebo malo zahraničné evidenčné číslo a ich majitelia mali trvalý pobyt (alebo sídlo firmy) mimo územia Bratislavy (vr. zahraničia).

A pre týchto takmer 19 000 ľudí by zavedenie parkovacích pravidiel so zvýhodnením rezidentov malo za dôsledok ponechanie auta na (budúcom) záchytnom parkovisku, drahšie parkovanie,  alebo by ich to inšpirovalo k zmene trvalého pobytu do Bratislavy. Najmä prvá možnosť by mala za dôsledok menej automobilov parkujúcich v Bratislave a viac miesta na parkovanie pre ostatných vodičov.

Toto sú údaje, z ktorých by sa malo – mohlo v rámci prípravy parkovacej politiky vychádzať a keďže sú voľne dostupné, tak ktoré by mali jednotliví kandidáti vo svojich návrhoch reflektovať. Ako však vidíme, napr. v prípade legálnych miest na parkovanie je rozdiel medzi územným generelom a údajmi uvádzanými kandidátom na primátora p. Mikom viac ako dvojnásobne vyšší. Či ide o zlý zdroj dát, zastaranú informáciu alebo bol len použil nejaký výber (filter) z týchto 90 065 áut bez popisu zdroja údajov a metodiky zberu či výberu údajov nevieme.

Lebo asi je nám jasné, že z nesprávnych vstupných údajov nemôžu byť dobre a vhodne nastavené návrhy pravidiel a zmien pri parkovaní, pri budovaní záchytných parkovísk, pri nastavovaní mestskej hromadnej dopravy,  pri určovaní pruhov pre hromadnú dopravu, pri budovaní zastávok (MHD aj vlakov), cyklotrás, chodníkov a pod.

Verejnosť by mala mať čo najpodrobnejšiu vedomosť o tom, akú parkovaciu politiku jednotliví kandidáti Bratislave ponúkajú a tiež prečo predkladané rozhodnutie je to najlepšie pre obyvateľov mesta. V rámci zavádzania parkovacej politiky sa hospodári s verejnými peniazmi, a teda verejnosť chce vedieť vopred, že pri jednotlivých návrhoch sa urobilo všetko preto, aby za vynaložené peniaze dostali primeranú (ak nie najlepšiu) hodnotu.

Z nič nehovoriaceho konštatovania, že parkovacia politika musí byť v prvom rade výhodná pre Bratislavčanov, ktorí tu majú trvalý pobyt a platia dane, sme sa nedozvedeli o tom, ako budeme zvýhodnení. No po viacerých diskusiách v uliciach s obyvateľmi môžeme povedať, že to chápu ako ponechanie súčasného stavu, kedy nebudú platiť nič a parkovacia politika len „vyženie z bratislavských štvrtí tých 18 919 mimobratislavských áut“.

Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 a územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy 2015. Zdrojom mapových podkladov základných sídelných jednotiek bola Slovenská agentúra životného prostredia.

Som člen Teamu Vallo, kandidujem za Team Vallo, Spolu a Progresívne Slovensko na poslanca Petržalky a mám predstavu, čo je potrebné vykonať, aby parkovacia politika bola pre nás Bratislavčanov, či Petržalčanov naozaj výhodná.

Pavol Škápik

(Autor bol vedúcim tímu prípravy sčítania obyvateľov 2021 založenom na využití údajoch z registrov a v súčasnosti pracuje ako analytik Inštitútu sociálnej politiky a Teamu Vallo.  V rámci Teamu Vallo sa špecializuje na témy ako mobilita, parkovanie, no aj hustota zaľudnenia Bratislavy či demografické a iné štatistiky. Spolupracoval na návrhu úpravy zákona o hlásení pobytu občanov, ktorého cieľom je zavedenie daňovej rezidencie).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavol Škápik

Volám sa Pavol Škápik a za Team Vallo kandidujem na poslanca do miestneho zastupiteľstva v Petržalke. O veci verejné sa zaujímam už dlhšie, ale až udalosti v posledných mesiacoch mi dodali odhodlanie sa aj aktívne zapojiť do potrebných zmien. Bol som vedúcim tímu prípravy sčítania obyvateľov 2021 založenom na údajoch z registrov a v súčasnosti pracujem ako analytik ISP a člen Teamu Vallo. V rámci Teamu Vallo sa špecializujem na témy ako mobilita, parkovanie, no aj hustota zaľudnenia Bratislavy či demografické a iné štatistiky. Spolupracoval som na návrhu úpravy zákona, ktorého cieľom je zavedenie daňovej rezidencie. Viac o mne skapik.sk