Kde je Dzurinda, tam je cesta.
Dzurinda ako synonymum pre vôľu. Symbol vášne pre politiku ako poslania a celoživotnú výzvu. (Generačné poznávacie znamenie pre politikov šesťdesiatnikov – používajú jednotné číslo na rozdiel od Fica, ktorý používa zásadne číslo množné.) Inak rozhovor pre Aktuality osviežujúci a motivačný, horaliek vedľa monitora, pripravených na chrúmanie, som sa ani nedotkol.
Je iróniou dejín, že človek, ktorý “rozpredal“ Slovensko, spôsobil štvorpercentný rast HDP, ktorým sa aktuálne oháňa ten, ktorý nechcel ísť do Európy s holým zadkom. A pokiaľ sa niečo nezadrhne v súkolí nemeckého hospodárstva, bude tak aj naďalej. A keď sa začnú navracať do Afriky nemeckí migranti ako odborné a stredné kádre nemeckých firiem (ovládajúce jazyk a pracovné návyky) … a (ešte stále nemoslimská) Etiópa dostavia a napustí priehradu na hornom Níle a bude mať energie (a vody) na rozdávanie, možno prehodnotíme postoj k prisťahovalectvu.
Je iróniou osudu, že historicky najlepší výsledok SDKÚ neviedol k zostaveniu vlády, pretože ekonomické zmeny odskočili od vnímania väčšiny. Ak bolo očakávanie osobnej prosperity hlavným dostredivým argumentom na získanie ústavnej väčšiny pre vstup do EÚ, potom odstredivým začalo byť všetko, čo súviselo s jeho nenaplnením. Ak sa dnes východní Nemci cítia vo vlastnom štáte ako menšina, pričom Nemecko ekonomicky fachčí ako nikdy doteraz, potom nie je všetko len o ekonomike. Krízy vraj nevznikajú potom ako sa mení realita, ale vtedy, keď sa nenaplnia očakávania. Ak sa prisťahovalectvo považuje za osožné pre ekonomiku, imigrácia znižuje sociálny kapitál v spoločnosti. A oblúkom sme späť pri Robertovi.
Ak sa Robert Fico hlási k sociálnej demokracii, potom sa treba spýtať ku ktorej. Tá nemecká už vie, že heslami o sociálnej spravodlivosti sa voľby nevyhrávajú. Dnes bojuje o priazeň strednej vrstvy a teší sa záujmu hospodárstva a podnikateľských kruhov. Pamätám si, že volebné heslo modrých bolo onehdá o rozvoji strednej triedy. A sme naspäť pri Dzurindovi (Radičovej).
Je irónou osudu, ak týždeň pred americkými voľbami si vsadil Mikuláš Dzurinda na podporu Clintonovej. Voľba Trumpa znamenala aj voľbu proti systému reprezentovanému druhou stranou. A je irónou, že kroky Trumpa voči Číne sa hodnotia unisono kladne, pretož štátny kapitalizmus Číny narúša všetky liberálne pravidlá, na ktorých je postavený svetový obchod. A už november možno ukáže, či to nebude aj o druhom volebnom období. Či komisár Šefčovič nezačne konanie proti Gazpromu kvôli financovaniu a dostavbe Nord Streamu 2 …
A je iróniou, že Dzurinda, ktorý všetko toto ovláda, sa nečinne prizerá z obďaleč krútiac hlavou … a čaká na ponuku? výzvu?, ktorá neprichádza. Ako by sme mali rozhľadených politikov na štyri duely v TA3. Bicykel síce nahradili sociálne siete, ale inak s časťou o osobnom kontakte a nasadení súhlasím.
Koniec irónie.
