Denník N

Na Slovensku „biomasaker“ lesov nemáme

Využitie lesnej biomasy na výrobu tepla v pomere k zalesneniu krajiny je na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami doslova mizivé. Oveľa viac dreva ide na export alebo na výrobu celulózy.

Horúca polemika okolo primeranosti ťažby dreva v našich lesoch smeruje v poslednom období k hlavnému vinníkovi: energetike, ktorá používa lesnú biomasu na vykurovanie, prípadne na výrobu elektriny. Hneď na úvod sa musím priznať, že aj mňa znepokojuje pohľad na holiny v našich horách, ktoré pripomínajú mesačnú krajinu. Rovnako ma naštvali zverejnené satelitné snímky z niektorých národných parkov, kde je pekne vidieť miznutie lesa. Avšak na triezve a férové zhodnotenie reálnej situácie z celoslovenského pohľadu nestačia ani v tomto prípade emócie, ale musíme sa pozrieť na strohé fakty.

Preto si nemyslím, že zákony sa majú prijímať na základe akokoľvek hrozivých záberov časti niektorého národného parku, ale na základe globálneho a odborného pohľadu na celú krajinu. Rovnako označiť za vinníka jeden sektor, bez uvedenia celkovej štruktúry využitia vyťaženého dreva je nielenže nespravodlivé, ale môže dokonca ohroziť naše základne záujmy a potreby, pričom to nijako nepomôže našim lesom a krajinnej ekológii.

 

Plocha lesov na Slovensku rastie, ťažba stagnuje.

Podľa údajov dostupných v Zelenej správe, alebo analytických dokumentov zvolenskej univerzity a lesnícko-drevárskeho ústavu vyzerá skutočnosť výrazne inak.  Zo správ týchto inštitúcií vyplýva, že výmera zalesnenej pôdy na celom území Slovenska pomerne výrazne rastie, a to dokonca aj v porovnaní so socializmom. Kým v roku 1980 sme mali zalesnených niečo vyše 1,8 mil.hektárov, v roku 2000 to už bolo viac ako 1,9 mil. a do roku 2016 táto výmera narástla do 1 944 123 hektárov! Kým v roku 1980 bol ukazovateľ celkový bežný prírastok hrubiny dreva bez kôry na jeden hektár na úrovni 4,75 m3, v súčasnosti dosahuje až 6,27 metrov kubických. Plocha lesov, ako aj drevná masa v nich, nám teda podľa týchto odborných inštitúcií z celoslovenského pohľadu celkom utešene rastie.

A teraz k ťažbe dreva. Podľa spomínanej Zelenej správy ťažba dreva pred vyše desiatimi rokmi, konkrétne v roku 2006, dosiahla 8,35 mil.metrov kubických. Len pripomínam, že v tom čase bolo využitie dreva na energetické účely mizivé. Fungujúce teplárne na biomasu sa možno dali zrátať na prstoch jednej ruky. Všetci sme žili v blaženej naivnej predstave, že nám tranzit ruského plynu garantuje na „večné časy“ aj jeho dodávky. Do krutej reality sme precitli až v januári 2009, keď v dôsledku rusko-ukrajinskej zvady o ceny plynu Rusko doslova zo dňa na deň zastavilo úplne jeho dodávky cez Ukrajinu smerom do Európy. Na ulici sme mali mráz mínus desať stupňov, a v meračoch na tranzitnom plynovode vo Veľkých Kapušanoch nula kubíkov plynu.

Takže pred prijatím zákona na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE), k čomu došlo práve po plynovej kríze v roku 2009, sme mali v roku 2008 ročnú ťažbu na úrovni 9,5 mil.kubíkov dreva. Po prijatí tohto zákona , osobitne v rokoch 2011-2016, ročná ťažba dreva neprekročila úroveň pred jeho prijatím! Teda sa nezvýšila, hoci teplárne mnohých našich miest začali používať lesnú biomasu (štiepku), ako dostupnejšie a lacnejšie palivo ako zemný plyn. A objem ťažby ani v minulom roku neprevýšil rok 2008! Len na upresnenie dodám, že kým posledné dva roky sa ťažba pohybovala mierne nad úrovňou 9 mil.kubíkov, spomínaný prírastok drevnej hmoty v našich lesoch dosahoval ročne až okolo 12 mil.kubíkov. Pri pohľade na tieto faktografické údaje sa žiaden „biomasaker“ nekoná. A už vôbec nie kvôli teplárenstvu.

 

Slovenská energetika aj v porovnaní s EÚ spotrebuje minimum biomasy.

Čo je nemej podstatné, podľa dostupných údajov spomínaných inštitúcií, z minuloročného vyťaženého dreva len zhruba sedem percent (!!) smerovalo ako priame dodávky pre energetické podniky. Aj po zarátaní palivového dreva pre domácnosti podstatne viacej dreva smerovalo na export alebo na celulózu. Pričom na energetické využitie sa použilo odpadové drevo, alebo odpad pri ťažbe dreva, ale nie kvalitná guľatina.

Ak sa pozrieme na využitie drevnej biomasy na energetické účely na Slovensku a v ďalších krajinách Európy, a porovnáme to so zalesnením týchto krajín, zistíme, že naša krajina je ďaleko na chvoste! Celkovo sa v EÚ v roku 2016 biomasa podieľala na celkovej hrubej energetickej spotrebe 7,5 percentami, pričom 78 percent biomasy bolo využitých v teplárenstve. To je presne sektor, kde aj na Slovensku je najväčšie a najrozumnejšie využitie tohto obnoviteľného zdroja.

Drancujeme teda naše lesy kvôli energetike? Na Slovensku nám lesy pokrývajú niečo vyše 40 percent územia, pričom podiel lesnej biomasy (v drvivej väčšine štiepky) na výrobe tepla nedosahuje ani 10 percent. A teraz to porovnajme s našimi európskymi  partnermi. Vyše polovičný podiel na výrobe tepla má biomasa vo Fínsku, Švédsku (lesy pokrývajú vyše 70 percent územia)  a vo všetkých troch pobaltských krajinách (v Litve podiel lesov nad 30 percent, v Lotyšsku a Estónsku vyše 50 percent).  Zhruba 25 až 30 percentný podiel má drevná biomasa v teplárenstve Slovinska, Portugalska, Rakúska, Rumunska či Chorvátska (podiel lesov okolo 30 percent, alebo až 40 percent v prípade Rakúska).  Takže aj v krajinách, kde je podiel lesov porovnateľný alebo dokonca menší ako na Slovensku je využitie biomasy v teplárenstve výrazne vyššie než u nás! A v krajinách, ktoré majú viac lesov, je tento podiel násobne väčší ako na Slovensku. Pričom Švédov či Fínov určite nikto nemôže označiť za ekologicky necitlivé národy.

Pri rozhovoroch s kolegami z Pobaltia ma zaujal ich prístup k lesom a využitiu biomasy pre energetické účely. My sme si vodu dali za strategickú surovinu až do ústavy, u nich majú rovnaký prístup k lesom, na ktoré sa pozerajú aj ako na strategický energetický zdroj s výrazným bezpečnostným a sociálnym podtextom. Samozrejme, že to neznamená ich bezhlavé klčovanie, ale leso-hospodárske plány presne vymedzujú aj tento účel využitia drevnej biomasy.

Preto si myslím, žeby sme aj na Slovensku mali rýchlo ochladiť hlavy, lebo nám ich inak opäť môže ochladiť sibírsky plyn či už svojou cenou alebo výpadkom, ako to bolo v januári 2009. Prípadné chyby pri ťažbe dreva a v hospodárení s lesom nehádzať na energetiku, ale ich napraviť aj s využitím dobrých skúseností v Európe. Na základe reálnych a overiteľných faktov sa pozrieť na naše lesy ako na naše spoločné bohatstvo, ktoré musíme chrániť ale aj rozumne využívať. A doslova si nepíliť konár pod svojim teplárenstvom a energetickou bezpečnosťou tým, že nezmyselne, na základe emócií a neznalostí reálnej situácie doma ale aj v Európe, budeme brániť ekonomicky a ekologicky rozumnému a udržateľnému využitiu vlastnej biomasy pre teplo našich domovov.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie