Denník N

Koalícia prevalcovala akadémiu

Ani dvadsať rokov po porážke mečiarizmu nedokážu niektorí politici odolať opojeniu mocou (Foto – TASR)

Témy týždňa 17. 9. 2018 – 23. 9. 2018 | Ministerstvo školstva zastavilo transformáciu ústavov SAV • Poslanci hlasovali o školských novelách • Rezort školstva zaplatil pokutu 790-tisíc eur • Medzi novovymenovanými vysokoškolskými profesormi je aj plagiátor

Výrok týždňa

Ak gesčné ministerstvo masívne problematizuje transformáciu erbovej akademickej inštitúcie do modernejšej právnej formy (ktorú predtým samo legislatívne pripravilo) a nekoná, je to iracionálne, ba čo viac, je to v rozpore s princípmi dobrej správy. Je to dôkaz, že o samotnú transformáciu v skutočnosti vôbec nešlo a správcom vecí verejných v našej krajine zrejme nejde ani o vedu.

Pavol Šajgalík
predseda SAV
komentári pre Hospodárske noviny | 19. 9. 2018

 

Výber z udalostí

• Kým v prvej polovici septembra eskaloval spor o transformácii Slovenskej akadémie vied (SAV), v druhej polovici ministerstvo školstva informovalo, že konanie vo veci transformácie SAV zastavilo.

Ešte v lete SAV podala podnet na Generálnu prokuratúru (GP) pre nečinnosť rezortu. Jej predstavitelia ministerstvo opakovane kritizovali za to, že s vedcami vedie byrokratickú vojnu a konštatovali ohrozenie fungovania SAV ako celku. GP podnet vyhodnotila a podala upozornenie ministerstvu z dôvodu nečinnosti.

V uplynulom týždni ministerstvo pod vedením Martiny Lubyovej (nom. SNS) verejnosť informovalo, že po prerokovaní situácie s GP poslalo SAV rozhodnutie o zastavení konania vo veci registrácie. „Na rokovaní sa opätovne potvrdila správnosť chápania zákonnej úpravy zo strany rezortu školstva,uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Ministerstvo zároveň oznámilo, že  v najbližších dňoch zamestná špecializovaného pracovníka na komunikáciu medzi štatutármi oboch organizácií. Tie majú začať pracovať na „riešení stavu v oblasti administratívy a sociálnych otázok spojených s plánovanou transformáciou.“

• O tom, že neúspešný a ministerstvom sťažovaný proces transformácie ústavov SAV nemá čo robiť vo vyspelej demokratickej krajine, písal v komentári pre Hospodárske noviny predseda SAV Pavol Šajgalík. Otej istej téme diskutoval Pod lampou aj s dvoma právnikmi.

• Kým vedci počas septembrovej schôdze parlamentu protestovali, poslanci prelomili veto prezidenta a vládny návrh o budúcnosti SAV schválili. Prezident Andrej Kiska následne novelu vysokoškolského zákona, ktorá zmenu priniesla, nepodpísal kvôli zmätočnosti a nesystémovosti.

• Poslanci NR SR počas septembrovej schôdze rozhodovali aj o iných zmenách v školstve. Väčšinovú podporu nezískal:

x návrh opozičného poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorým chcel opätovne posilniť postavenie žiackych školských rád, rozšíriť ich pôsobnosť a zlepšiť možnosti riešenia podnetov žiakov prostredníctvom rady školy;

návrh skupiny poslancov OĽaNO, ktorým chceli zabezpečiť teplý obed pre každého žiaka za každý deň vyučovania v základnej a strednej škole a pre každé dieťa v poslednom ročníku materskej školy.

• S plánom zaviesť od januára 2019 denný príspevok na stravovanie pre každé dieťa v hodnote 1,20 eur prišiel Smer-SD. Jej predseda Robert Fico odhadoval, že by toto opatrenie stálo približne 117 miliónov eur. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) doplnil, že poskytnutím príspevku by povinnosť štátu končila, zvyšok by mali riešiť zriaďovatelia. Aj preto návrh opozičným poslancom prekážal.

Poslanci Smeru-SD chcú vlastný návrh na zavedenie stravného v základných školách zdarma predložiť na októbrovú schôdzu parlamentu. „Sme na tomto opatrení dohodnutí vo vládnej koalícii. Je to výsledok nášho rokovania,“ skonštatoval Fico, podľa ktorého to zlepší životnú úroveň ľudí. Naproti tomu líder opozičnej SaS Richard Sulík predsedovi Smer-SD oponoval, že návrh má veľa úskalí a nezohľadňuje napríklad kapacity školských jedální a nedostatok personálu.

Nový člen mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Pavel Sibyla vníma obedy v školách zadarmo ako principiálne dobrý návrh, ktorý vyrovnáva rozdiely a smeruje k rovnosti šancí.

Poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS) upozornila na Ficove slová o tom, že Smer-SD nemá žiadne relevantné podkladové dáta týkajúce sa návrhu „obedov zadarmo“. Opatrenie za vyše 100 miliónov eur sa podľa nej stane len prieskumom o ich potenciálnom záujme. Zároveň Zimenová poukazuje na to, že vlády Smer-SD rok čo rok odmietajú finančne podporiť opatrenia na adresnú pomoc pre žiakov s rôznym znevýhodnením, pričom by na ne „stačila polovica balíka, vyčleneného na plošný nákup obedov“.

• Kritika plytvania peňazí určených pre deti a vzdelávanie sa dlhodobo objavovala aj pre poskytovanie internetového pripojenia školám. Ministerstvo školstva v tomto zmysle čelilo kritike viacerých odborníkov a praktikov (napr. tutu) za to, že centrálne dodávaný internet stojí približne trikrát viac ako pripojenie, ktoré by mohlo byť školám zabezpečované miestnymi poskytovateľmi.

V auguste sa rezort školstva od Úradu pre verejné obstarávanie dozvedel, že za projekt Infovek 2 bude musieť zaplatiť pokutu 790-tisíc eur. „V dôsledku toho, že v roku 2015, teda ministrom Draxlerom, bola podpísaná zmluva, ktorá namiesto toho, aby súťažila, bola urobená priamym rokovacím konaním, a teda pokračovali s dodávateľom Telekomom,“ bola rezortu udelená pokuta, vysvetľovala ministerka Lubyová. V minulom týždni ministerstvo informovalo, že pokutu už zaplatilo.

• O tom, že financie na štúdium chýbajú mnohým vysokoškolákom v zlej sociálnej situácii, písala Romana Gogová. Vlani si jeden študent z Fondu na podporu vzdelávania požičal v priemere 1800 eur a fond rozdal 2,7 milióna eur. Tento rok má k dispozícii 4 milióny, avšak Študentská rada vysokých škôl upozorňuje, že prostriedkov je aj tak málo a pre potreby študentov by nestačil ani dvojnásobok.

Vysokým školám sa v minulom týždni venoval aj nový podcast portálu Aktuality.sk pod názvom Aktuality Nahlas. V prvom sa Peter Hanák venuje často otváranej otázke – Treba rušiť vysoké školy?

• Jedným zo zástancov názoru, že časť vysokých škôl na Slovensku je potrebné zrušiť, je aj prezident Kiska. Ten vo štvrtok vymenoval 55 nových profesorov a profesoriek. Ste to práve vy, ktorých hlas potrebujeme počuť pri všetkých tých diskusiách v spoločnosti. Potrebujeme ho počuť, aby sme našu krajinu pohli ďalej. Som presvedčený, že školstvo pohneme ďalej a vysoké školstvo má v tomto nesmierne dôležitú úlohu,“ vyhlásil pri odovzdávaní menovacích dekrétov.

• V zozname novovymenovaných profesorov je aj dekan telovýchovnej fakulty Univerzity Komenského Marián Vanderka, ktorého komisia školy v roku 2016 usvedčila z plagiátorstva. V roku 2017 Vanderka čelil ďalšiemu škandálu, keď úmyselne zrazil pri parkovaní dôchodcu.

Hovorca prezidenta Roman Krpelan na margo jeho vymenovania uviedol, že v kompetencii prezidenta je posudzovať len to, či boli splnené zákonné náležitosti. Podobným spôsobom argumentovala aj Univerzita Komenského, ktorá Vanderku za profesora odporučila. „Vedecká rada posudzuje výlučne vedecko-pedagogický profil kandidáta,“ uviedla hovorkyňa UK Andrea Földváryová.

 

Všimli sme si

• O tom, že škola nemusí byť len priemernou budovou, ktorá dokonale zapadá v priestore a ničím nevybočuje, písal Tomáš Vašuta z týždenníka Trend. Upozornil pri tom na súťaž mestskej časti Praha 5 o naprojektovanie základnej školy. Mestská škola by mala podporovať sociálne a environmentálne povedomie medzi študentmi a mala by byť centrom komunity, ktorá je ovplyvnená jedinečným mestským kontextom,“ uviedli víťazi z kanadsko-poľského tímu.

• Spomedzi 31 metropol európskych krajín sú podľa Eurostatu rodičia školákov s kvalitou vzdelávacích inštitúcií najviac spokojní v írskom Dubline. Nasleduje Oslo a o tretie miesto sa delia Reykjavík, Nikózia a Ľubľana. Bratislava sa v rebríčku metropol umiestnila v poslednej tretine.

• „Od roku 2008 musia školy v zmysle zákona 245/2008 Z. z. vytvárať vlastné školské vzdelávacie programy vychádzajúce zo štátneho vzdelávacieho programu. Uvedená zmena však bola zavedená bez predchádzajúcej diskusie a najmä bez prípravy učiteľov a učiteliek na zásadnú zmenu ich roly z vykonávateľa na tvorcu kurikula,“ píše analytička projektu To dá rozum Petra Fridrichová v blogu o obsahu vzdelávania na Slovensku.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie