Denník N

Stretnutia a priateľstvá

Osobný článok, ktorý je vyjadrením vďaky mnohým ľuďom za podporu, lásku a priateľstvo. Ospravedlňujem sa, že nespomínam úplne každého, samozrejme v mojom srdci je viac ľudí, nielen tí spomenutí. Ďakujem vám všetkým. Za veľa.

Zdroj: Pixabay.com

Stretnutia naše každodenné.

Občas sú krátke, inokedy sa stretávame pravidelne, no každé stretnutie s novým človekom nás dokáže ovplyvniť, niekto viac, niekto omnoho menej, rovnako vzťahy s našimi blízkymi.

Počas života nadväzujeme vzťahy s rôznymi ľuďmi, rôzne priateľstvá, kamarátstvá a putá.

Niektoré hlboko dokážu pretrvať po skončení našich detských čias, kedy zostávame naďalej v dospelosti priateľmi, inokedy naopak sa zasa stáva, že naše kamarátstva sa v priebehu času rozpadávajú nenávratne, pomaly do zabudnutia . Rastieme, zrejeme, niekde sa naše cesty vzájomne stretnú iba na určitý čas, aby nakoniec zanikli a uvoľnili priestor pre nové príležitosti, ako sa naše cesty rozchádzajú z rôznych dôvodov.

Počas môjho zatiaľ krátkeho života bolo niekoľko ľudí, ktorí zostali a zostanú hlboko v mojom srdci. A rád ich spomeniem.

Ako nezmazateľná pečať sa tam vryli, sťa spomienky vznášajúce sa uprostred žiariacich hviezd na jasne krištáľovom nebi.

Nadosmrti im budem vďačný za mnoho inšpirácií, podnetov, podpory a sily, obzvlášť v dobe, kedy som na tom nebol dobre kvôli depresiám.

Jedna z tých osôb, ktorú si veľmi vážim, už nie je medzi nami a veľmi mi chýba. Môj dedo(z otcovej strany).

Hlboko ľudský človek, bol murárom a tiež pedagógom, nerobil žiadne rozdiely medzi ľuďmi kvôli farby pleti, ani kvôli náboženstvu…

… bol hlboko veriaci kresťan a zároveň rešpektoval ľudí iných vierovyznaní, nevyvyšoval sa nad nikoho.

Dodnes mu budem vďačný za to, že bol jeden z prvých ľudí popri ocinovi, ktorý ma prijal takého, aký som. Bez akýchkoľvek podmienok ma mal veľmi rád a vôbec neriešil moju jedinečnosť.

Na staršiu generáciu je to veľmi obdivuhodné a rovnako aj starká ma tak prijíma.

Spomínam s láskou na množstvo chvíľ, kedy sme sa zvykli rozprávať úplne o všeličom, o náboženstvách, o vzťahoch, o cudzích jazykoch, o snoch a plánoch často do tretej v noci. Rozhovory nemali konca, skrátka sme si rozumeli. A vždy si ma dokázal vypočuť, akékoľvek moje trápenia a tiež sa mi viackrát zdôveril so všeličím. Skrátka človek so srdcom na správnom mieste.

Odišiel v roku 2014 a dodnes naňho rád spomínam…

Sú chvíle, kedy by som sa rád s ním porozprával, žiaľ nie je to možné.

Kedysi som mal na základnej škole jedného veľmi dobrého kamaráta a volal sa Patrik.

Býval som veľký introvert a ťažko nadväzoval vzťahy s druhými, plachý a ustráchaný, ale s ním sa mi prakticky tiahlo dlho kamarátstvo, pokým sa naše cesty nerozišli, každý nastúpil na inú školu a akosi sme sa potom už ďalej nestretávali. Hrávali sme často spolu futbal s ďalšími chalanmi, vedel pri tom čas krásne uplynúť.

Gymnázium

Na gymnáziu som spoznal zasa človeka, s ktorým sa dodnes priatelím.

Jeho meno je Ondrej. V tom čase som bol ešte stále dosť plachý a nedokázal som sa otvoriť viac ľuďom, jemu však áno. Čo ma vtedy zaujalo na prvý pohľad, bol jeho úsmevný účes(aspoň mi taký pripadal!), brčkavé dlhé vlasy. Pripadal mi ako nejaký exot, tak som ho s menším ostychom oslovil a postupne sme sa viac skamarátili a stali sa z nás priatelia, ktorí si dôverujú plne a dokážu sa rozprávať o všeličom. Veľakrát mi pomohol tiež počas ťažších chvíľ na gymnáziu aj neskoršie, za čo som dodnes vďačný.

Nebyť jeho, by som tu už … nebol. Bol jeden z prvých, komu som sa zdôveril o svojej jedinečnosti a bez problémov ma prijal, neohrozilo to naše priateľstvo.Napokon som sa otváral pár ďalším kamarátom v triede, nebol kvôli tomu žiadny problém. Jediná vec, ktorá ma dodnes mrzí, je, že až počas štvrtého ročníka som sa viac osmelil vo vtedajšom triednom kolektíve.

Som vďačný z toho obdobia taktiež za neutíchajúcu podporu a vedenie našej triednej učiteľky slovenčiny a literatúry. Neviem, či si môžem dovoliť uviesť celé meno…. pomohla mi viac si veriť.

Rád som skladal básne a nezabudnem na deň, kedy mi povedala: ,,Neprestaň skladať, máš talent.“ 

Dodala mi sebavedomie a podporu v čase, kedy som ju potreboval. Postupne po škole vzniklo medzi nami priateľstvo. Naďalej sme si potom vymieňali e-maily, zvykol som jej posielať básne a novinky z môjho života a ona o svojich.Tých ľudí bolo samozrejme viac ako len títo dvaja…Ondrej a ona. Vďaka nej dodnes tvorím.

Vysoká škola

Počas toho obdobia som zažil zaujímavú príhodu. Na mojich dvoch prijímačkách na dve VŠ som sa výnimočne stretol s jednou známou tvárou.

Prvýkrát to bolo na prijímačkách z filozofie, úsmevné pre mňa bolo, ako tam boli mnohí v čiernom. Na týchto prijímačkách sa zúčastnila aj ona. Druhé sa týkali nemčiny na inej fakulte a tam som ju v tej veľkej miestnosti spoznal ako známu tvár.

To akosi rozhodlo o tom, že som zobral odvahu sa jej prihovoriť. Volá sa Simona. V ten deň sa začalo naše kamarátstvo…. a dodnes sme dobrými priateľmi. No a postupne mi pribúdalo veľa kamarátov aj kamarátok, na VŠ som bol už smelší.

Veľakrát sme sa medzi prednáškami zhovárali o všeličom.  Som vďačný za jej priateľstvo, preto bola pozvaná(aj Ondrej) tento rok na moje okrúhle narodeniny, kedy som slávil tridsiatku). Rád spomínam taktiež na dvoch učiteľov z katedry, kde som študoval, boli svojskí a jedineční v rámci prednášok. S jedným z nich som dokonca stále v kontakte, občas sa stretneme a nezáväzne o čomkoľvek sa porozprávame. Bol školiteľom mojej práce.

Po VŠ

Neskôr v priebehu života, keď som sa menil, som postupne prichádzal o niektorých ľudí, pretože som zavrhol všetky tie škodlivé a nezmyselné konšpiračné schémy a paranoje, ktoré často vedú iba k strachu, k neľudskosti a k znecitliveniu nášho svedomia a srdca. Na druhej strane som nachádzal prostredníctvom Facebooku nových kamarátov a kamarátky, ľudí, s ktorými zdieľame rovnaký pohľad na svet.

To jest svet, kde nemá nenávisť miesto voči ľuďom inej farby pleti, náboženstva, národnosti a sexuálnej orientácie.

Vďaka nim vo mne neodumrela nádej na lepší svet zajtrajška, hoci ide o beh na veľmi dlhú trať. Takíto ľudia ale posilnia vieru v ľudskú dobrotu.

V tomto sú sociálne siete úžasné, dokážu spájať ľudí v rámci rovnakej bubliny.

Cez Facebook som dostal jeden čas aj tip na úžasnú osôbku, ktorá mi odborne pomáha kráčať životom tak, aby sa nevrátili depresie vo veľmi ťažkej forme.

Môžem jej o čomkoľvek porozprávať, zdôveriť sa jej s čímkoľvek, nájdem tam pochopenie, prijatie a vypočutie.

Je to niečo, čo môžem odporučiť každému, kto je príliš v strese, niečo nezvláda alebo sa trápi.

Osobitné poďakovanie

Na záver som si nechal priestor pre blízku rodinu.

Moja sestra, brat a rodičia sú pre mňa kľúčovými osobami v mojom živote, vďačný za ich prítomnosť, za to, že SÚ. Hoci sme si prešli spolu všeličím, sme zomknutí, máme sa radi a podporujeme sa navzájom. Rovnako si vážim babku a mojich dvoch strýkov a ich rodinu(bratov môjho ocina). Ocino bol z rodiny v podstate prvý, komu som sa zdôveril o sebe.

Veľmi som sa bál, ako prijme tie skutočnosti a nakoniec hneď na prvú šupu úžasne.

Jednoducho ak má človek dobré rodinné zázemie a určitý druh „šťastia“, nemusí sa báť ničoho.Príjemne sa zachovali aj strýkovia.

V každom z nich vrátane ocina vnímam hlboké stopy ich otca, môjho deda, ktorého som na začiatku spomínal. Je to porozumenie, láska, úcta a rešpekt.

Ďakujem Vám , rodina, vážení priatelia a priateľky za veľa. Ste dôležitým pilierom, prečo sa oplatí žiť a nevzdávať sa.

 

Vďaka takým ľuďom si nakoniec uvedomíte jednu dôležitú vec: Sociálne siete nie sú zďaleka všetko, hoci majú úžasné benefity, nenahraditeľnými zostávajú predovšetkým stretnutia a rozhovory s blízkymi, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, priateľstvá a skúsenosti, všetko sa hlavne odohráva vonku.Stretnutia s ľuďmi, ktorí môžu meniť naše životy v tom dobrom slova zmysle. Vážme si preto akékoľvek chvíle s nimi. Mne toto uvedomenie pomohlo k tomu, že už dlhšiu dobu venujem čas skôr iným veciam, maximálne využívam Facebook na čet s priateľmi a pridávanie podnetných príspevkov, ale aj to mienim zásadne obmedziť, aby som zapracoval konštruktívne viac na mojich snoch, cieľoch a zlepšoval sa v písaní podnetných článkov vrátane trávenia času s milovanými blízkymi a s priateľmi. 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Lazík

Som človek, ktorému nie je jedno, čo sa deje okolo nás a vo svete. Zaujímam sa o psychológiu, sociológiu, filozofiu, cudzie jazyky, fenomén hate speech, ľudské práva. Bavia ma zaujímavé seriály, filmy.