Denník N

Má 22, pomenovali po nej asteroid, pracuje na dizajne supersonických motorov lietadiel a stíhačiek. Je Slovenka v zahraničí!

Tento článok obsahuje

vzdelanie a reprezentácia v astronómii a fyzike

dôvody „brain drainu“ vo vede na Slovensku

výskum, Európska vesmírna agentúra

financovanie Slovenska v oblasti vedy a výskumu 

Michaela Brchnelová (22) už na strednej začala s fyzikou, postupne sa dopracovala na špičku v astronómii na Slovensku. Massachusetts Institute of Technology po nej pomenoval planétu 31462 Brchnelova za prvé miesto v súťaži Intel. Ako stredoškoláčka s projektom o magnetických poliach tzv. “supernova remnantov” vyhrala zlatú medailu, cenu CERN-u a asteroid na najväčšej svetovej sútaži vedeckých projektov Intel ISEF. Vyhrala zlatú medajlu Grand Intel & SSP cenu na medzinárodnom vedeckom veľtrhu Intel International. Študuje “aerospace engineering” na Delft University of Technology, pracovala pre Európsku Vesmírnu Agentúru v ESTEC-u na optimizácii a analýze re-entry vozidiel a na simuláciach pohonu satelitov, pracovala pre Delft Aerospace Rocket Engineering na simulácii, design-e a stavbe rakiet, venuje sa Computational Flow Dynamics pre ďalšie tri projekty zamerané napr. optimalizáciu plazmových aktuátorov na krídlach lietadiel a na podmienky v plazmových vrtných hlaviciach, pracovala pre GA Drilling na simulácii supersonických/transonických turbulentných prúdov uprostred plazmy vŕtacej hlavy.

TED Talk pre TEDxYouth@ISH o tom ako skombinovať vedeckú a morálnu kuriozitu.

Povieš nám niečo o sebe?

Mám 22 rokov a práve som začala magisterské štúdium v Holandsku na fakulte vesmírneho a leteckého inžinierstva. V minulosti na strednej sa mi podarilo povyhrávať niekoľko súťaží v oblasti astronómie a astrofyziky, teda ísť študovať astrofyziku bola moja prvá voľba. Časom som ale rozmýšľala, že by som chcela aby to, čo vyštudujem malo aj reálne praktické využitie v súčastnosti. Astrofyzika je veľmi zaujímavá a stále ma fascinuje, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj keď by som dnes niečo objavila, na využitie sa bude čakať desiatky až stovky rokov. Chcela som teda robiť niečo praktickejšie a zároveň v oblasti vesmíru, ktorý ma veľmi lákal, tak som išla študovať vesmírne a letecké inžinierstvo. Dnes sa v rámci neho špecializujem na vysokorýchlostnú aerodynamiku, ktorá je jedným z najväčších výziev pre vesmírne misie. Popri škole vypomáham s návrhom a stavbou rakiet v Delft Aerospace Rocket Engineering, s výskumnými projektami na škole a aj ako učiteľský asistent s výučbou prvákov na bakalárskom štúdiu.

Michaela na univerzite TU DELFT s vlastným modelom „nosecone“ (nosný kužeľ je predná časť rakety, riadenej strely alebo lietadla.)

V mladom veku si už vyhrávala olympiády, bola to pre teba len zábava alebo si v tom videla tvoje smerovanie?

Vždy ma to bavilo, ale na začiatku to bolo to skôr z nudy. Chodila som na športovú strednú školu, a aj napriek tomu, že sa mi naozaj vždy snažili vyhovieť čo sa týkalo absencie a dodatočného vzdelania, vedela som, že sa popri nej musím vzdelávať aj sama (hlavne keď majú vaše silomery v škole so škálou 5 N odchýlku 3 N). Na druhej strane, tým, že som mala tak veľa voľného času som sa mohla aspoň zamerať na veci, ktoré ma naozaj bavili. Navyše som v škole vždy bola obľúbenou žiačkov fyzikárov a fyzikáriek, lebo som ako jediná chcela riešiť súťaže a olympiády. Dokonca som sa na svoju prvú väčšiu súťaž dostala tak, že som raz v škole možno trochu nepovedala celú pravdu a možno tak náhodou omylom vytvorila predstavu že pracujem na projekte, kvôli ktorému som nestíhala robiť domáce úlohy, a tak ma pani fyzikárka prihlásila na celoslovenskú projektovú súťaž, ktorá bola o týždeň. Nemohla som priznať, že vlastne žiaden projekt nemám, tak som behom pár dní zbúchala projekt a dostala som sa s ním až na finálne kolo v Španielsku. Keď sa mi potom darilo niekoľko rokov vkuse, rozhodla som sa, že to asi bude to správne zameranie pre mňa.

Michaela ako finalistka v súťaži ISEF (Los Angeles, California)

Prečo si išla na športové gymnázium a potom na GJH?

Väčšina rozhodnutí, keď máte 9 rokov je o tom, kam idú kamaráti a čo je blízko pri domove. Samozrejme som ešte v 9tich netušila, že pôjdem študovať techniku do zahraničia. Keď som si potom ku koncu gymnázia uvedomila, že to naozaj chcem, rozhodla som sa ísť si zlepšiť šance, že ma prijmú a popri tom aj angličtinu na IB.

IB ma naučilo sústrediť sa a venovať čas škole, čo som predtým nemusela. Taktiež sa pravidelne učiť a venovať sa do hĺbky predmetom, ktoré ma veľmi nebavili a aj v nich nájsť niečo zaujímavé. IB navyše taktiež naozaj testuje, či viete kriticky myslieť a či veciam rozumiete.

Michaela vyhrala zlatú medailu, cenu CERN-u a asteroid na najväčšej svetovej sútaži vedeckých projektov Intel

Kedy si sa rozhodla odísť študovať do zahraničia?

Odkedy som vedela, že chcem študovať leteckú/vesmírnu techniku, pochopila som, že musím odísť. Univerzity pre leteckú techniku sú v Brne, Prahe a Košiciach – ja som ale vedela, že sa chcem sústrediť aj na vesmírne misie a chcela som mať prístup k skupinám, ktoré pracovali na reálnych vesmírnych projektoch. Školy v zahraničí tiež fungujú trochu inak, čo sa týka mentality študentov a učiteľov. Slovenská univerzitná mentalita ma párkrát zvládla frustrovať už aj počas toho, ako som bola na strednej, čo je celkom úspech.

V čom by sa muselo Slovensko zmeniť, aby šikovní mladí neodchádzali a zostali tu?

Ešte na strednej som nemala dobrý pohľad do vnútra školstva, ale nejak som vždy od ostatných počúvala, že najlepšie bude, ak odídem. Prečo tomu tak je som však som zistila až nedávno vďaka zopár skvelým ľuďom z vedenia vysokých škôl na Slovensku, s ktorými som sa mala možnosť o týchto veciach rozprávať, keď sme sa snažili spopularizovať vesmírnu techniku a spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou v rôznych odboroch.

Študenti nemajú vedomosti na skúšku, veľká časť neprejde, a učitelia, namiesto toho aby trvali na na tej kvalite, dajú radšej nižšie „latku“ (bodové hodnotenie), aby sa nikto nesťažoval. Deadline-y častokrát znamenajú skôr “plus/mínus, vtedy, niekedy. hádam, prosím, prosím, prosím“, projekty sa kopírujú, výsledky si študenti medzi sebou posielajú cez facebook počas samotnej skúšky, a samotné skúšky a skriptá sa vo veľa prípadoch zaoberajú materiálom z roku 50. Samozrejme negeneralizujem a neodsudzujem všetky školy, ale prípady týchto praktík sú bohužiaľ na Slovensku omnoho frekventovanejšie než kdekoľvek v západnej Európe. Slováci sú šikovní, ale pracujú kvalitne iba keď sa im chce, nie je to pre nich požadované minimum.

Michaela reprezentovala Slovensko na mnohých astrofyzikálnych súťažiach, kde každoročne obsadzovala prvé miesta.

Majú sa naše školy teda sústreďovať aj na softskills?

Áno, ideálne by sa trebalo skontaktovať so zahraničnými školami aby naši študenti zistili, ako sa riešia viac-skupinové a medzinárodné projekty. Študenti sa musia naučiť, čo znamená spraviť veci načas, poriadne a ako spolupracovať v tíme. Deadline o polnoci neznamená o tretej ráno. Zdokumentovať neznamená google dokument s vloženými fotkami, rukou nakresleným grafom a tabuľkou a wikipédia, toto nie je citácia. Pri spolupráci sa naučia, aké je dôležité vedieť a prijímať kritiku, čo je tiež veľmi dôležitá vlastnosť ktorú, z vlastnej skúsenosti, veľa čerstvých slovenských magistrov a inžinierov nemá.

Študuješ na Holandskej univerzite Delft University of Technology. Aké je to študovať na jednej z najpreztížnejších univerzít v Európe? Čo vsetko musí absolvovať záujemca o štúdium na tejto univerzite? 

Veľmi sa mi tu páči. Tu by som napríklad znovu spomenula takú zvláštnu slovenskú mentalitu, čo sa univerzít týka – asi aspoň 20 ľudí sa ma po odchode do Holandska spýtalo, prečo som radšej nešla na Cambridge alebo Oxford, lebo Delft nepoznali. Bolo ťažké im vysvetliť, že chcem študovať a potom robiť istú vec, ktorá sa na Cambridge alebo v Oxforde robiť nedá a zopár ľudí mi dokonca povedalo, aby som teda zmenila záujem. Pre Slovákov je meno školy omnoho dôležitejšie než výskumné skupiny, zariadenia a možnosti.

Súčasťou prijímačiek je test z matematiky a fyziky, motivačný dopis a odporučenie učiteľa. Ja som sa dokonca takmer na školu nedostala, pretože som omylom do Delftu poslala ten istý motivačný list, ktorý som poslala do Anglicka na štúdium astrofyziky – takéto veci sa dejú, keď posielate prihlášky po nociach. Čiže som v mojej motivácii písala o tom, ako ma fascinujú hviezdy a ďalekohľady, a aké je Anglicko skvelé v astrofyzike – a pochopiteľne som teda z 70-tich bodov celkovo dostala 1/18 za motiváciu. hranica ale bola 52, a stále som sa teda dostala.

Máš za sebou už prácu na projekte, ktorý sa týkal Marsu. Môžeš nám priblížiť o čo išlo?

Počas strednej školy som niekoľko rokov pomáhala organizovať súťaž Expedícia Mars, ktorá ešte stále funguje. V roku 2011 som ju vyhrala a odvtedy som bola v organizačnom tíme, dokým som neodišla zo Slovenska. Je to simulácia letu na Mars pre študentov, počas ktorej sa musia naučiť fungovať spolu v uzatvorenom priestore počas krízových situácii.

Expedíciu Mars ako stredoškoláčka vyhrala a dnes mentoruje mladších. Expedícia Mars je simulácia letu na Mars.

Pracovala si aj na projekte pre univerzitu. Akú úlohu si v tomto projekte zohrala?

V prvom ročníku som pracovala na simulácii plazmových jet aktuátorov. V princípe ide o to, že pozdĺž krídla spravíš dierku, vnútri ktorej sú elektródy. Medzi elektródami vytvoríš malý výboj, ktorý zohreje vzduch a ten teda expanduje a vytvorí jet von z krídla. Tento jet potom dodáva energiu povrchovej vrstve vzduchu na krídle, a tým sa dá vyhnúť tomu, aby tam vznikol turbulentný prúd a teda sa tak aj znižuje odpor lietadla.

Dnes pracujem na projekte, v ktorom sa snažíme študovať správanie sa vzduchu v supersonických motoroch lietadiel a stíhačiek. Kvôli vysokých rýchlostiam tam vzniká veľké množstvo šokov, ktoré sa veľmi zvláštne správajú a pokiaľ sa dostanú do centra motora, spôsobia explóziu. Bohužiaľ to je jeden z hlavných dôvodov, prečo väčšina týchto motorov poriadne nefunguje.

Jedna z tvojich posledných stáží bola pre slovenský startup/firmu GA Drilling. Aká bola tvoja náplň práce v tejto inovatívnej firme?

Chcela som tam ísť hlavne preto, že je to Slovenská firma. Ozvali sa mi, že by boli radi, ak by som k nim šla na stáž a keďže je to spoločnosť, ktorá sa venuje inovatívnym technológiám súhlasila som. GA Drilling má unikátny patent na vŕtanie v zemi. Nepoužívajú vrták, ako klasické firmy, ale vytvorili plazmovú hlavicu, čím sa môžu potenciálne dostať omnoho hlbšie. Ja som mala na starosť Computational Fluid Dynamics aby sa tá hlavica mohla nasimulovať.

Bola si tiež v Európskej vesmírnej agentúre. Čomu si sa tam venovala?

Bola som tam medzi Septembrom 2017 a Januárom 2018 na stáži popri škole. Venovala som sa modelovaniu a simulácii stability návratových lietadiel ako napríklad Space Shuttle. Tým, že tieto lietadlá prechádzajú cez všetky možné rýchlostné režimy od hypersonických podmienok pri vstupe do atmosféry až po subsonický režim pri pristávaní, majú častokrát veľké problémy so stabilitou. Space Shuttle kvôli tomu dokonca havaroval, pretože sa o tom tak veľa nevedelo. Jediné šťastie bolo, že inžinieri pre istotu navrhli kontrolné povrchy tak, aby sa dali vykloniť o 10 stupňov viac, než by malo byť treba podľa ich pôvodných výpočtov. Toto nakoniec zachránilo posádku. My sme nasimulovali asi okolo 12 000 designov takýchto lietadiel, analyzovali ich stabilitu počas rôznych častí letu a snažili sa nájsť optimum tak, aby to lietadlo bolo kontrolovateľné.

Na stáži v ESA (The European Space Agency).

Aký vplyv má zahraničná škola na úspešné nájdenie takýchto stáží? Myslíš, že by si to dosiahla aj so Slovenskou školou? 

Hlavná výhoda je prepojenie školy s priemyslom a inými výskumnými centrami. Napríklad aj naša bakalárska práca je často krát riadená z vonku. Ja som zo svojim tímom robila bakalárku priamo pre vedca z Európskej vesmírnej agentúry, kde sme ju potom aj obhajovali. Navyše, väčšina profesorov v rámci univerzity spolupracuje na projektoch aj iných firiem, alebo pre tieto firmy priamo na čiastočný úväzok pracujú. Môj nadriadený v ESA mal napríklad čiastočný kontrakt s mojou školou, kde vyučoval hypersonickú aerodynamiku. Škola má teda naozaj veľa kontaktov a teda je aj väčšia pravdepodobnosť, že vás niekam vezmú, hlavne ak sa v CV alebo motivačnom liste môžete oháňať menami známich profesorov, ktorí vás viedli.

Spolupracovala si aj v SOSA – sk cube?

Pomáhala som im hlavne počas strednej školy, keď som bola na Slovensku. Teraz bohužiaľ na to veľa času už nie je. Veľmi si vážim ich prácu a som rada, že sa niekto začal venovať vesmírnej technike.

Má štát záujem financovať vedu a vedecké projekty?

Štát by určite do istej miery mal financovať vedu, no veda by si na seba mala zarobiť aj sama. To donedávna na Slovensku nebolo možné, a preto bola na tom SAVka finančne aj tak zle. Ako dôsledok sa potom tak nedarí výskumu, a štát zníži financie ešte viac. Je to začarovaný kruh.

U nás to funguje inak a preto to aj funguje. Základ je iný v tom, že výskum sa nerobí len pre to, aby sa robil výskum. Výskum je drahá vec a ak už niekto niečo podobné spravil inde, alebo ak to nemá vedeckú váhu, ten výskum sa robiť nebude. Na Slovensku je potrebné, aby vedci mali aspoň niekoľko článkov za rok, čo je nezmysel, lebo to potom vedie k článkom typu -„Aha, zmenil som jednu veličinu, zopakoval to isté čo tento vedec z Číny a graf sa pohol trochu nižšie.“ Výsledky sa nedajú nanútiť rýchlo. Niekedy získať dobré výsledky trvá roky, a síce je z nich článok iba jeden, ale aspoň sa dá publikovať v dobrých časopisoch a má potenciál veľa zmeniť.

Zatiaľ čo na Slovensku sa o ľuďoch, ktorí publikovali v Nature alebo Science hovorí ako o laureátoch Nobelovej ceny, u nás to je štandard. Výskum sa robí, aby bol publikovaný v dobrých časopisoch, aby prispel do vedy a techniky. Samozrejme naňho potom treba omnoho viac času a prostriedkov, na to je u nás priestor narozdiel od veľkej časti Slovenských inštitúcii, pretože si ľudia vo vedení uvedomujú, že to inak fungovať nebude. Vo vedení Slovenskej vedy a školstva sú na druhej strane ľudia, ktorí si myslia že “nejaké magazíny sú nám nanič“ a nevadí tak vedcom a výskumníkom vziať poslednú možnosť ako byť v kontakte s vonkajším svetom.

Európska Vesmírna Agentúra spolupracuje s TU DELFT, kde študenti pracujú na projektoch v rámci svojho bakalárskeho štúdia.

Ako vidíš stav aerospace engineeringu a astronómie na slovensku ?

Určite nie je všetko stratené. Máme veľmi dobrých vedcov, ktorí študujú Slnko, asteroidy a mnoho ďalšieho, a tiež máme dobre rozvinutú napríklad fyziku nízkych teplôt v Košiciach, kde tiež spolupracovali na rôznych Európskych projektoch. Sú rôzne oblasti, v ktorých sa Slovensku darí. Nedarí sa nám však v rámci Európskej Vesmírnej Agentúry, a to je problém, pretože to by nám mohlo priniesť naozaj veľa – a hlavne aj tie financie, ktoré sú na Slovensku tak potrebné.

Verím, že sa časom slovenské inštitúty zobudia a začnú sa snažiť získať, čo najviac z našej spolupráce s ESA. Ak sa to podarí, podarí sa nám aj do ESA formálne vstúpiť a budeme sa môcť podieľať na veľkých Európskych projektoch, a financie z nich spätne využívať na budovanie našej vlastnej vedy a techniky. A Slovenskí vedci budú tiež môcť konečne pre ESA formálne robiť, ja teda aspoň nebudem musieť o pár rokov meniť občianstvo!

Michaela sa pravidelne zúčastňuje/je pozvaná ako rečník na konferencie a podujatia. Napr.: Conference on the Fostering and Development of Talent within the Slovak Presidency of the Council of the EU 2016 (Konferencia o podpore a rozvoji talentov v rámci predsedníctva Slovenskej republiky Rady EÚ 2016),  European Space Solutions conference (Európske vesmírne riešenia).

Máš popri časovej vyťaženosti zo školy čas na seba alebo iné projekty?

Čomu sa venuješ ak máš voľný čas?

Toto je téma ktorej by sa malo tiež venovať viac pozornosti. Berieme si na seba veľa vecí a potom príde vyhorenie – ja som bola počas strednej školy vyhorená každé letné prázdniny. Dokonca jeden z dôvodov, prečo som mala chuť odísť zo Slovenska bol fakt, že som vedela, že mi odpadne veľa zodpovednosti a povinností, pretože jednoducho od nich odídem na 1000 km a všetci vieme, že to klesá so štvorcom vzdialenosti. Odkedy som sa odsťahovala a začala “nový život“ na univerzite, trochu viac si voľný čas strážim, a pravidelne si plánujem voľnočasové aktivity aj keď viem, že budem mať intenzívnejšie obdobie. Chodím behávať, chodím do fitka aspoň tri-krát týždenne chodievame von s kamarátmi. Popri škole tiež teraz ako učiteľský asistent učím prvákov na bakalárskom štúdiu.

Rada čitateľom…

Každému treba radu inú, ale keby som mala dať radu samej sebe pred 5timi rokmi, bolo by to, aby som si život užívala trochu viac. Mať dlhodobé plány a ciele je super, ale keď ráno vstanem, tak nečerpám motiváciu z predstavy vynájdenia stroju času o 10 rokov, ale z vízie dobrej kávy a dobrého obedu. Treba byť spokojný dlhodobo, ale aj krátkodobo, aby sa do tej dlhej doby človek vôbec dostal bez nejakej mentálnej ujmy.

Čo tebe pomohlo aby si si našla svoje smerovanie/školu?

Určite moje mimoškolské aktivity počas základnej a strednej školy. Na astronomický krúžok Astronomického Klubu Bratislava som chodila už od 9tich rokov, a síce som tam začala chodiť hlavne preto, lebo to bolo zadarmo, tak ma mama nechala. Našla som si tam veľmi dobrých kamarátov, ktorí ma inšpirovali ísť práve týmto smerom.

Michaela počas svojho stredoškolského štúdia vyhrala niekoľko súťaží: AMAVET (súťaž Festivalu vedy a techniky), Hlavnú cenu Koalície pre plazmovú vedu (Coalition for Plasma Science) na veľtrhu Intel 2014, druhú cenu Priscilla and Bart Bok award (udeľovanú Americkým Astronomickým združením a Astronomickou spoločnosťou v Pacifiku – AAS, ASP), cenu v Odysseus súťaži…

Kto je tvojím vzorom?

Nikto nie je mojím hlavným vzorom, mám veľa ľudí, na ktorých obdivujem konkrétne veci, a ja by som teda chcela byť taký mix z nich. Môj akademický vzor je určite jeden z mojich nadriadených z ESA, no ide o vzor iba akademický, lebo napríklad podľa toho, čo som videla, jeho manželkou by som byť určite nechcela. Medzi ďalšie vzory patrí napríklad Peter Kráčalík z Astronomického klubu Bratislava, ktorý od založenia klubu pomáha vzdelávať mladých bez akéhokoľvek finančného ohodnotenia, a ja si to veľmi vážim, keďže aj ja som tam, kde som vďaka nemu. Z osobnostných vzorov si veľmi vážim svoju sestru, ktorá má veľmi flegmatický prístup k životu (ale s pozitívnym efektom), kam by som sa ja chcela tiež raz dostať.

Plánuješ sa vrátiť na Slovensko?

Ak bude kam, tak prečo nie. Ak sa mi podarí nájsť inštitút alebo univerzitu, ktorá bude aspoň trochu zameraná na oblasti ktoré ma bavia, a ak bude morálka v pracovnom tíme výborná, rada sa vrátim. Mám tu rodinu, kamarátov a sú tu hory. Teda ak budú podmienky porovnateľné, Slovensku dám vždy prednosť. Len pozerajúc sa na posledné dianie v politike vedy na Slovensku, bojím sa, že tie podmienky porovnateľné ešte dlho nebudú.

V akej oblasti by si v budúcnosti chcela pôsobiť? Aerospace?

Ideálne sa chcem špecializovať na vysokorýchlostnú aerodynamiku alebo dynamiku plazmy. Myslím, že v tomto bode technologického rozvoju ľudstva je otázkou hrdosti, aby sme čo najrýchlejšie vyvinuli normálny prístup do vesmíru (a posadiť kozmonautov na raketu a zapáliť tony explozív pod ich zadkami dúfajúc, že budú horieť tak, ako majú, nevolám “normálny“ prístup do vesmíru).

Čo by si odkázala mladým Slovákom. Mali by odísť do zahraničia alebo sa doma snažiť o pozitívnu zmenu?

Keď beriem na vedomie stav slovenského školstva a vedy, myslím, že ak majú možnosť, mali by odísť a zistiť ako to funguje v zahraničí. Tam môžu nabrať skúsenosti a naučiť sa medzinárodných praktikám. Keď sa z nich stanú profesionáli, môžu sa vrátiť na Slovensko a skúsiť posunúť svoje vedomosti ďalším tu, a prípadne pomôcť prebudovať vedu a školstvo. To samozrejme, ale znamená, že tu musia byť podmienky na to, aby sa títo ľudia vrátili.

Na čo si hrdá na Slovensku?

Dobré jedlo a krásne hory. Tiež musím uznať, že napriek tomu, že sa tu toľko kradne a ničí, Slováci sú usilovní a darí sa im to celkom kompenzovať a tak sa Slovensku napriek všetkému celkom dobre darí. Bolo by úžasné vidieť, čo by sa darilo, keby táto korupcia a kradnutie skončili. Niektorí bežci si dávajú závažia do topánok počas tréningov a snažia sa dosahovať rovnaké časy ako bez nich, aby sa im potom darilo omnoho lepšie na závodoch. Myslím, že je ale už čas, aby si Slovensko tie závažia dalo dole a zistilo, čoho je naozaj schopné!

Autori článku: Silvia Filová, Timotej Vančo, Michaela Brchnelová
Foto: galéria Michaeli Brchnelovej, ISEF foto, Intel foto, Amavet foto, Pravda foto
Video: materiál patriaci TEDxYouth@ISH a TEDx 

Teraz najčítanejšie

Silvia Filová

Aktuálne študentka na Babson College (USA). Predtým študentka LEAF Academy a GJH. So záujmom o aktuálne témy, ekonómiu, politiku, vedu. Založila vlastnú neziskovú organizáciu W Statement, ktorá bojuje proti korupcii na Slovensku pomocou tričiek a manuálov (všetok profit putujúci nadácii Zastavme Korupciu). Profesionálna skúsenosť: Exponea - dátová analýza, externé projekty: Google, Accenture, Softec, Tatra Banka. Letné vzdelávacie školy: Yale Young Global Scholars, MIT launch. Mentor pre stredoškolákov v MIT launch (región stredná Európa) a Pre stredoškolákov. Tento blog slúži na ukázanie pozitívnej stránky Slovákov v zahraničí a priblíženie témy brain drain, ktorá je na Slovensku veľmi aktuálna. Milujem Slovensko a chcem, aby sa veci pohli k lepšiemu. Môže to tak byť len, keď sa začneme podieľať na aktívnej zmene v spoločnosti.