Nemôžem voliť Progresívne Slovensko, lebo…
Niečo sa zmenilo. Keď som minulý týždeň ohlásil vstup do Progresívneho Slovenska, reakcie väčšiny mojich známych boli pozitívne. Akoby zapojenie sa do politiky prestávalo byť aktivitou nehodnou normálneho človeka. Akoby nám docvaklo, že ak zodpovednosť za správu vecí verejných nezoberieme na seba my, ďalej nám budú vládnuť rôzni Robertovia, ich spoznori a ich figúrky.
Niekoľkí kamaráti však k podporným slovám pridali aj konštatovanie, že mi síce držia palce, ale Progresívne Slovensko (PS) voliť nemôžu. Prečo? Toto sú dôvody, ktoré zaznievali najčastejšie a ktoré čítam aj na internetových fórach.
PS sú liberáli
Mne, ako veriacemu človeku, ktorý vyznáva pomerne konzervatívny spôsob života, by malo prekážať, že PS je liberálnym hnutím. Ale neprekáža. Pretože Progresívne Slovensko sa len usiluje o dôsledné uplatňovanie toho, čo máme napísané v ústave a k čomu sme sa ako štát prihlásili v rôznych dokumentoch či svojim členstvom v Európskej únii. A to, že všetci ľudia si majú byť vo svojich právach rovní. Bez ohľadu na ich národnosť, farbu pleti, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. Tento prístup sa nijak nevylučuje s vierou v Boha, práve naopak. Myslím si, že keby Ježiš žil v dnešnej dobe, bránil by liberálnu demokraciu. Lebo je to politický systém postavený na hodnotách slobody, rovnosti pred zákonom a tolerancie, ktorý vytvára najlepšie podmienky, aby sme mohli žiť v duchu Ježišovho “milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.”
PS sú ľavičiari
K tejto výhrade som prispel aj ja minulotýždňovými rozhovormi pre slovenské médiá – napr. tým pre Denník N. No v PS majú silné zastúpenie aj ľudia, ktorí by sa nikdy neoznačili za sociálnych demokratov. Buď im v tom bráni ich dlhoročná podnikateľská kariéra, prípadne majú averziu voči ľavičiarstvu kvôli tragickej skúsenosti s vládami Smeru-SD. Alebo to jednoducho cítia inak. Samých seba označujú za centristov a viac ako ideologické odtiene ich zaujímajú riešenia, ktoré krajinu zbavia korupcie a posunú ju dopredu. To platí aj pre samotné hnutie.
Ani pre mňa nie je podstatné, či v PS prevažujú hlasy od stredu do ľava alebo tie opačné. Dôležité je, či nájdeme zhodu na tom, že sú životné etapy a situácie, kedy nemôžeme človeka nechať na pospas trhu a len sa prizerať, ako sa trápi v bolesti alebo chudobe, a cynicky mu mávať pred očami odvodovým kolieskom so slovami, že sa stačí pousilovať a bude sa mať lepšie. Áno, kto má obe ruky zdravé, vzdelanie a na chrbte sotva tri krížiky, má na to, aby bol strojcom vlastného šťastia. Ale to neplatí o napr. deťoch, senioroch či zdravotne hendikepovaných. Je našou zodpovednosťou brániť utrpeniu u tých, ktorí sa mu pre svoj vek či iné obmedzenie nedokážu ubrániť sami. Je našim poslaním vyrovnávať ich šance na slušný život. Len tak sa môžeme stať súdržnou spoločnosťou. Len tak prestaneme byť krajinou rozdelenou dvojmetrovými murovanými plotmi okolo našich domov a v našich hlavách.
A opäť: snaha o súdržnú spoločnosť, ktorá pomáha najzraniteľnejším nijak neprotirečí cieľu vytvoriť čo najlepšie podmienky na podnikanie.
(Nie) sme dosť cool
Počul som aj výhrady voči konkrétnym členom PS – pre ich vlasy, vyjadrovacie schopnosti, štýl obliekania a podobne. Moja prvá reakcia bola, že to je asi nejaký fór. Lebo rozumnému človeku by mal viac prekážať program strany, jej postoje či skutky. Ale riešiť to, že niekto je málo cool a iný je cool príliš? Poznámok tohto typu som nebol ušetrený ani ja. Téma: fúzy. Priznám sa, že ma veľmi baví čítať si zapálené komentáre a rady, ako a či by som sa ich mal oholiť. Jedni hovoria “perfektné!”, druhí “otras”, tretí majú teóriu o ideálnej dĺžke. Aby som túto srandovnú diskusiu nezabil hneď v zárodku, radšej sa k nej nevyjadrím. A zástupcom všetkých táborov venujem ilustračnú fotografiu k tomuto blogu.
Pavel SIBYLA
Progresívne Slovensko.
Čítať ma môžete aj na Facebooku.
Ak i vy chcete vyjsť z komfortnej zóny a pomôcť PS zmeniť našu krajinu, urobte tak teraz.
