Evolučný pôvod ženskej obriezky
O ženskej obriezke sa zväčša dozvedáme v súvislosti s porušovaním ľudských práv, čo ale vieme o príčinách jej šírenia a pôvodu? Ako je vôbec možný vznik takejto škodlivej praktiky? Akú rolu v tom zohráva kultúrna a biologická evolúcia? Kto vlastne z obrezávania benefituje?
Etika verzus objektivita
Ženská obriezka je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná, ako čiastočné alebo úplné odstránenie vonkajších genitálií pre iné, ako medicínske účely. Odhaduje sa, že za rok 2013 podstúpilo túto operáciu asi 125 miliónov žien, za rok 2016 údajne až okolo 200 miliónov. Existuje niekoľko typov ženskej obriezky, od klitoridektómie, t.j. čiastočného alebo úplného odstránenia klitorisu, excízie, t.j. čiastočného alebo úplného odstránenia ohanbia, až po infibuláciu, inak nazývanú aj faraónskou obriezkou, pri ktorej sa úplne odstránia vonkajšie genitálie a rana sa, až na malý otvor na močenie, zošije (Obrázok 1). Aj keď presný geografický a historický pôvod nie je známy, ženská obriezka bola pravdepodobne praktizovaná už dve tisícročia pred naším letopočtom v starovekom Egpyte.
Od druhej polovice minulého storočia sa eradikácia ženskej obriezky stala prioritou číslo jeden feministických a ľudsko-právnych organizácií a ako jeden z mnohých prejavov násilia na ženách, je považovaná za porušovanie ľudských práv. Etický a ľudsko-právny aspekt je však len časť tohto komplexného fenoménu a k jeho vysvetleniu, žiaľ, veľmi neprispieva. Ak nás ale zaujíma prečo a za akých okolností k evolúcii takýchto extrémnych kultúrnych praktík v ľudskej spoločnosti dochádza, skúsme sa aspoň nateraz zbaviť, pre západnú spoločnosť tak typickej, morálnej predpojatosti a emócie na chvíľu odsunúť bokom, možno sa nám podarí uchopiť túto chúlostivú problematiku o niečo viac objektívne.
Kultúra a konformita
V súčasnosti je ženská obriezka najčastejšie praktizovaná v Afrike a na Blízkom východe, s prevalenciou od 1 do 99% naprieč územím 29 krajín (Obrázok 2). Aj napriek dekádam legislatívnych snáh a edukačných programov sme v eradikácii tejto praktiky zaznamenali len čiastočné úspechy; ženská obriezka je voči zmenám akosi tvrdohlavá a v mnohých spoločnostiach stále pretrváva alebo je dokonca v recidíve.
V pretrvávaní ženskej obriezky hrá významnú rolu lokálny kultúrny kontext. Ľudská kultúra sa prenáša mechanizmom sociálneho učenia z jednotlivca na jednotlivca. Avšak, kultúrny prenos nie je neutrálny, ale skreslený voči faktorom ako vek, pohlavie, dominancia, prestíž, či etnická príslušnosť, ktoré do značnej miery určujú čo, od koho a s akou pravdepodobnosťou si jednotlivec osvojí určité správanie.
Jedným zo zdokumentovaných mechanizmov šírenia ženskej obriezky je vskutku imitácia dominantnejších a úspešnejších skupín; ide o tzv. horizontálny kultúrny prenos. Napríklad, z dôvodov nadobudnutia vyššej sociálnej prestíže si pôvodne lovci a zberači etnika Mukogodo (Yaaku) osvojili obrezávanie žien, ako súčasť ich kultúrneho prerodu v pastiersky žijúcich Masajov. Príslušníci sudánskeho etnika Fur zase začali obrezávať ženy, aby sa im otvorila cesta k sobášom s príslušníkmi bohatšieho pastierskeho etnika Zaghawa.
Nové zistenia v súvislosti s pretrvávaním tejto praktiky priniesla aj nedávno publikovaná štúdia v jednom z dcérskych časopisov rodiny Nature, ktorá odhalila, že pretrvávanie ženskej obriezky je pozitívne závislé od jej frekvencie v populácii. Frekvenčná závislosť znamená, že pravdepodobnosť osvojenia si určitého správania závisí od toho, v akej miere sa dané správanie v populácii vyskytuje. Čiže pravdepodobnosť, že matka bude mať obrezanú dcéru je pozitívne závislá od frekvencie obrezávania v rámci danej etnickej skupiny – čím vyššia frekvencia, tým vyššia pravdepodobnosť a naopak (Obrázok 3).
Podľa týchto a ďalších zistení je ženská obriezka prejavom konformity k miestnym normám a konvenciám (konformita je rovnako pozitívne frekvenčne závislým správaním), kde sa jednotlivci správajú tak, ako to robí väčšina populácie, a to aj bez toho, aby si nutne uvedomovali, prečo to tak robia.
Na druhej strane, u dcér neobrezaných žien v populáciách s vysokou prevalenciou obrezávania je vysoká pravdepodobnosť, že tiež nebudú obrezané, čo naznačuje, že významnú úlohu tu zohráva aj vertikálny kultúrny prenos, t.j. z rodičov na potomkov. Rozhodujúci vplyv v pretrvávaní tejto praktiky má často práve blízke príbuzenstvo ženy v rámci domácnosti, či rodiny. V niektorých krajinách západnej Afriky sa zistilo, že sú to dokonca aj samotné obrezané ženy, ktoré s praktikou súhlasia. Kultúrne znaky predávané vertikálne sú často tie, ktoré sú najviac konzervatívne, a teda najviac rezistentné voči zmenám. Kultúra je tak zrejme rozhodujúcim činiteľom v šírení a pretrvávaní ženskej obriezky. Aké faktory môžu byť ale zodpovedné za vznik tejto praktiky?
Ženská obriezka – nákladný signál?
Ženská obriezka je spojená so značným zdravotným rizikom, od infekcie, sepsy, po nadmerné krvácanie a neraz končí aj fatálne. Z evolučného hľadiska preto táto praktika na prvý pohľad predstavuje paradox; prečo by mala (biologická aj kultúrna) evolúcia produkovať vlastnosti, ktoré sú pre svojho nositeľa škodlivé? Odpoveď: práve preto, že sú škodlivé! Štúdia z roku 2016 ukázala, že ženská obriezka sa mohla vyvinúť ako tzv. nákladný signál (z angl. costly signal). Ten síce svojho nositeľa v niečom hendikepuje (zdravotné riziko, fyziologická, či psychologická ujma), v konečnom dôsledku mu však takéto správanie/vlastnosť prináša určitú výhodu spojenú s reprodukciou, pričom platí, že čím nákladnejší je signál, tým náročnejšie je sfalšovať ho. Obriezka je pre ženu extrémne nákladná, a preto je aj čestným signálom, t.j. nedá sa sfalšovať. Čo by ale mala táto praktika signalizovať?
Rodičia alebo blízki príbuzní obrezaním svojej dcéry signalizujú jej panenstvo, cudnosť, či garanciu vernosti v manželstve, čím zvyšujú schopnosť jej výdaja, čo by malo platiť najmä v spoločnostiach s vyššou mierou majetkovej nerovnosti medzi mužmi a/alebo mimo-párového pohlavného styku. Vskutku, v spoločnostiach, ktoré obriezku praktizujú, majú obrezané ženy vyššiu „tržnú hodnotu“ a až o 40% vyššiu pravdepodobnosť výdaja ako neobrezané ženy. Tlak konformity a sociálnych noriem je častokrát tak silný, že ženy, ktoré obriezku nepodstúpili, sú terčom sociálnej deprivácie a stigmatizácie, s malou šancou na výdaj a potomstvo. V niektorých sudánskych etnikách zvykli byť ženy bez infibulácie dokonca prirovnávané k prostitútkam. Prečo sa ženská obriezka považuje za prerekvizitu pri vstupe do manželstva?
Ženská obriezka – vyššia istota otcovstva?
Muži, na rozdiel od žien, v dôsledku zahýbania partnerky čelia riziku investície do cudzieho potomstva. Neistota paternity (otcovstva) je centrálnym motívom medzi-pohlavného konfliktu, ktorý predpokladá rozdielne reprodukčné záujmy mužov a žien. Evolúcia vlastností, ktoré vznikajú v dôsledku pohlavného konfliktu znamená, že zatiaľ čo určitá vlastnosť/správanie, ktoré jednému pohlaviu prináša (reprodukčnú) výhodu, tomu opačnému už z princípu škodí. Muži vo všeobecnosti vykazujú vzťahovačné, ba majetnícke tendencie voči sexualite vlastných partneriek. Popri mužskej žiarlivosti a agresivite, ale aj kultúrnym praktikám, ako detské zásnuby a sobáše, zvyky overovania panenstva alebo normy regulujúce predmanželský sex, je tak možno ženskú obriezku chápať ako ďalší mechanizmus kontroly ženskej sexuality, ktorý by mal z ultimátneho hľadiska riešiť problém neistoty otcovstva.
Proximátnym mechanizmom odstraňovania genitálií je útlm sexuálnej žiadostivosti žien, no výskum je v tejto veci nejednoznačný, obriezka môže a nemusí nutne znižovať pôžitok a sexuálnu aktivitu žien (meraných ako miera predmanželského sexu, celkový počet sexuálnych partnerov, či vek pri prvom pohlavnom styku). Ani čerstvo publikovaná štúdia, analyzujúca demografické údaje v piatich krajinách západnej Afriky, nenašla významný vplyv obriezky na mieru predmanželského sexu. Lenže, oproti ženám bez obriezky, u obrezaných žien je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že za život nemajú viac ako jedného sexuálneho partnera. Podobné zistenia platia aj naprieč etnikami; s vysokou prevalenciou obrezávania, klesá miera mimo-párového pohlavného styku (pred- aj nemanželského).
Štúdia ďalej odhalila, že obrezané ženy sú nielen, že vydávané v mladšom veku ako neobrezané, ale v spoločnostiach s vyššou mierou mimomanželského sexu a vyšším priemerným počtom sexuálnych partnerov žien – rovná sa vyšším rizikom nevery, muži ako prvú manželku preferujú ženu s obriezkou. Naproti tomu, miera predmanželského sexu nemala významný podiel na mužských preferenciách ohľadom obriezky. Zistenie, že muži preferujú obrezané partnerky práve v súvislosti s mimomanželským sexom by teda mohlo podporovať hypotézu o neistote otcovstva. Za zmienku stojí, že pociťovaná miera ženskej nevery sa nezhoduje s reálnou incidenciou. To znamená, že nie samotná miera mimomanželského sexu, ale už len pociťované riziko nevery môže mať dostatočný efekt na pretrvávanie obrezávania. Akonáhle totiž muži aj ženy uveria, že obriezka je esenciálna pre manželstvo, populácia je uzamknutá v akomsi samo-poháňajúcom kolotoči konvencií, ktorý nejde len tak jednoducho zastaviť.
Naozaj len mužský benefit?
Doteraz sme predpokladali, že obrezávanie žien prináša prospech len mužom. Avšak, vyššie zmieňovaná štúdia z časopisu Nature tiež zistila, že v spoločnostiach s vysokou prevalenciou obrezávania, majú obrezané ženy vyšší reprodukčný úspech (meraný ako počet prežívajúceho potomstva ženy vo veku 40 rokov) ako neobrezané ženy (Obrázok 4). V spoločnostiach s nízkou prevalenciou obrezávania majú, naopak, vyšší reprodukčný úspech neobrezané ženy. Pri 50% prevalencii majú obrezané aj neobrezané ženy rovnaký reprodukčný úspech, no so stúpajúcou frekvenciou obrezávania sa reprodukčná výhoda presúva z neobrezaných na obrezané ženy.
Z evolučného hľadiska tak môže byť aj navonok nákladná vlastnosť, či správanie pre svojho nositeľa lokálne adaptívne (v tomto prípade v závislosti od frekvencie obrezávania). Akákoľvek vlastnosť, ktorá aspoň jednému z pohlaví prináša reprodukčnú výhodu sa automaticky stáva predmetom prírodného alebo pohlavného výberu a začína sa šíriť, čoho dôsledkom môže byť aj pretrvávanie ženskej obriezky. Obrezávanie žien sa teda mohlo vyvinúť ako vynútený signál vernosti v kontexte pohlavného konfliktu prameniaceho z neistoty otcovstva a ďalej sa už šíriť vďaka kultúrnym procesom. Či takéto poznatky môžu mať aj praktický význam, sa ukáže v budúcnosti, pre nás je dôležité si uvedomiť, že evolúcia, biologická aj tá kultúrna, sa deje bez akýchkoľvek morálnych predsudkov a občas vyprodukuje aj takto bizarné vlastnosti.
