Čo sa to deje na našich železniciach?

Posledné týždne sa slovenské železnice skloňujú v médiách, parlamente i na sociálnych sieťach.

Naše vlaky sú dnes terčom, častokrát veľmi kreatívnych, vtipov, ale i politických atakov. Panika dosiahla také rozmery, že minulý týždeň, keď zastal vlak na trati mimo stanice, ľudia chceli z neho, hoci ich vlakvedúci prosil, nech to nerobia, okamžite vyskakovať. Žarty bokom, toto je životunebezpečné! Na trať, ak nehrozí bezprostredné a jasné nebezpečenstvo, ktoré sa inak nedá odvrátiť, cestujúci bez pokynu pracovníkov železníc či záchranných zložiek nesmie vstúpiť! Na Slovensku, chvalabohu, už dlhé roky nemáme vo vlaku ani jedného mŕtveho cestujúceho po mimoriadnej udalosti, v tomto istom období sú tu však desiatky zničených životov po zrážke vlaku a človeka na trati! Ešte raz, NIKDY, NIKDY NEVSTUPUJTE NA TRAŤ, ak vám nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré sa inak nedá odvrátiť, bez pokynu pracovníkov železníc či záchranných zložiek!

Predtým, ako začnem vysvetľovať nehody posledných týždňov (Európskej komisii a jej obvineniu sa teraz venovať nebudem, lebo ešte nevieme, prečo EK tvrdí to, čo tvrdí), treba povedať, každý jeden incident všetkých 6000 zamestnancov ZSSK veľmi mrzí, každý jeden vážne vyšetrujeme a snažíme sa z neho poučiť. Za posledné dni sme nešťastní najmä z prípadu vlaku, ktorý na trati čakal s 30 pasažiermi na odťah 5 hodín. Tu pochybili aj naši ľudia. Sú však aj poľahčujúce okolnosti: noc, možných 25 tisíc voltov „pohodených“ na trati, úspešné vyriešenie odťahu iných 16 osobných vlakov. To je však cestujúcim z Os 3055 „figu“ platné, preto sme ich odškodnili nad rámec našich zákonných povinností. Prvýkrát v histórii ZSSK. Zo súkromných peňazí manažmentu.

Pokiaľ ide o dymiace vlaky a požiar rušňa pri Šali, tu je situácia iná. Všetci vieme, že na slovenských železniciach jazdia aj päťdesiatročné „veterány“. Snažíme sa ich vymeniť, modernizovať, no nie všetko sa dá naraz a nie každá ich chyba je viditeľná. Faktom ale je, že niektoré vlaky dymia a horia častejšie ako iné. Preto som po požiari rušňa neďaleko Šale dal okamžite preveriť nad rámec povinnej údržby a pravidelných kontrol všetky rušne radu 240, tzv. Laminátky. Už vieme, že ešte tento rok ich vyradíme z našej flotily viac ako 10. Zefektívnime naše obehy a využijeme zálohové vozidlá tak, aby sme obslúžili všetkých 1500 vlakov denne. A potom sa už len budeme modliť, aby nám na priecestí pod lokomotívu nevbehlo ďalšie auto. Každá takáto nehoda nám vyraďuje HKV (hnacie koľajové vozidlo) alebo celú súpravu aj na niekoľko týždňov až mesiacov a extrémne komplikuje naše záväzky voči cestujúcim.

Rušne radu 240, tzv. Laminátky, prechádzajú mimoriadnymi kontrolami nad rámec povinnej údržby.

A ešte k rozpojenému vozňu. Pri cca 540-tisíc vypravených vlakoch sa nám ročne rozpoja 1 – 3 súpravy. Podobné veci sa dejú aj v zahraničí. Príčinou zvykne byť ťažko zistiteľná únava materiálu. Zväčša sa tak deje pri rozbiehaní v stanici, resp. v jej blízkosti pri nízkej rýchlosti. Bola smola, ktorá je predmetom vyšetrovania, že sa tak tentokrát stalo vo vyššej rýchlosti v zákrute. Hoci vlak meškal „len“ dve hodiny, fotogenická situácia spopularizovala aj túto relatívne zriedkavú závadu. Riziko zranenia cestujúcich je z viacerých technických príčin pri takejto udalosti málo pravdepodobné, no dá rozum, že nikto z nás by v danom momente nechcel prechádzať medzi vozňami. Príčinu rozpojenia po skončení vyšetrovania zverejníme – bude to zhruba začiatkom októbra.

A teraz môžem prejsť k našej obhajobe.

Tvrdenia politikov o zlom stave na železniciach vyplýva, podľa nás, z ich snahy zneužiť situáciu po spomínaných mimoriadnych udalostiach.

Paradoxom je, že na jednej tlačovej konferencii, kde „odtajnili“ niekoľko rokov známy fakt, že doplatok štátu na úhradu služieb vo verejnom záujme je od roku 2014 cca o 30 miliónov viac, politici na troch grafoch prezentovali dva úspechy súčasného manažmentu ZSSK (ktorý nastúpil v strede roka 2016). Len hovorili všetko naopak. A v tom treťom grafe, o spomínaných 30 miliónoch, zamlčali, že od roku 2014 vzrástol počet prepravených pasažierov o viac ako 50 % a ZSSK tento nárast zvláda s rovnakým počtom zamestnancov. Samozrejme, zabudli tiež povedať, že viac pasažierov zadarmo znamená výpadok tržieb, no viac prostriedkov do údržby i to, že ceny pohonných hmôt a energií od roku 2015 vzrástli o 5,4 %. Našim zamestnancom stúpla v tomto období priemerná mzda o 14 %. Začal sa doháňať investičný dlh do nákupu a rekonštrukcie rušňov a vozňov. A pritom aj uvádzajú úplne zlé čísla vývoja straty našej spoločnosti. Samozrejme, v náš neprospech.

Tvrdenia o zlom hospodárení v železniciach a hlúpych neželezničiarskych manažmentoch sú politicky motivované, nedôstojné a neobstoja, čím nepopieram, že vždy sa dá pracovať ešte lepšie a efektívnejšie. Chceme to tak robiť a máme na to aj dlhodobú stratégiu schválenú ešte v roku 2016. A k odbornosti: Ja, ako predseda predstavenstva ZSSK a generálny riaditeľ, mám viac ako desaťročnú riadiacu prax v železničnom prostredí a už pred mojim nástupom na železnicu som sa zaoberal fúziami, akvizíciami a transformáciami významných obchodných spoločností. Moji kolegovia v predstavenstve sú vysoko kompetentní a rešpektovaní odborníci v logistike i transformačnom riadení veľkých spoločností. Práca vo vedení firmy zamestnávajúcej takmer 6000 ľudí si vyžaduje manažérske schopnosti a poznanie prostredia. A nie schopnosť vlastnoručne opraviť vlak.

Kto to to dočítal až sem, tomu ponúkam na záver pár čísiel z ekonomiky ZSSK, na ktorých sme sa spolu s našimi zamestnancami podieľali.

Teší nás:

  • zníženie straty spoločnosti (2015: -5 889 tis. €; plán na rok 2018: – 2 000 tis. €)
  • zníženie dotačnej náročnosti na prepravenú osobu a osobokilometer (2014: 0,093 €/osobokm; 2017: 0,069 €/osobokm)
  • zvýšenie produktivity práce (prepravené osoby/zamestnanec) (2014 – 8 143; 2017 – 12 124)
  • zvýšenie počtu platiacich cestujúcich (mil.) (2015 – 32,66; 2017 – 45,72)
  • zvýšenie tržieb (2015 – 70 218 tis. €; 2017 – 80 733 tis. €)
  • zvládnutie nárastu obsadenosti vlakov až na 35 %, čo predstavuje špičku v regióne

A úplne na záver, ak chcete poznať môj názor na bezplatnú prepravu, ktorá je tiež niekomu tŕňom v oku, tu je: bezplatná preprava dôchodcov je sociálne politické rozhodnutie, no pri žiakoch a študentoch, okrem sociálneho aspektu, podporuje mobilitu za najlepším vzdelaním. Veľmi vnímam aj ekologický rozmer tohto zámeru, keď štát masívne podporil životnému prostrediu najpriateľskejší spôsob prepravy. Toto rozhodnutie bolo z pohľadu koľajovej dopravy veľkým krokom vpred, pomohlo opäť naštartovať železnice a, podľa mňa, stálo za tie peniaze. Koniec – koncov dokazuje to aj aktuálny prieskum Eurobarometra, podľa ktorého patria Slováci medzi najspokojnejších cestovateľov v domácom vlaku. Verte-neverte, pozrite si prieskum sami.

Dôsledok vlakov zadarmo? Aktuálny Eurobarometer zistil, že z postsocialistických krajín sú s vlakmi najspokojnejší Slováci. Napriek „blbej železničnej nálade“ posledných dní, nie je to pre nás jediné pozitívne hodnotenie tohto prieskumu.

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Filip Hlubocký

Filip Hlubocký

Som generálny riaditeľ a predseda predstavenstva slovenského národného dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Pôsobil som v advokácii, bankovníctve a v nákladnej železničnej doprave. Študoval som na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a Faculty of Law, University of Cambridge. Tento blog je súčasťou komunikácie ZSSK.