Denník N

Pale Waves – My Mind Makes Noises, 2018 (recenzia)

Ak sledujete súčasnú anglickú indie scénu, prípadne si čítate novinky na New Musical Express, na kapelu Pale Waves ste už určite narazili. Tohto roku sa vysoko umiestnila v niekoľkých UK hudobných anketách, vrátane prestížnej Sounds of…, ktorá v predošlých ročníkoch vystrelila do európskych hitparád debuty Years & Years, Jacka Garratta, alebo Blossoms. Po štyroch rokoch existencie vydáva aj štvorčlenná partia z Manchesteru svoj debut, ktorý je plný príjemných radio-friendly skladieb, ktoré neurazia a na ktoré po polroku zrejme zabudnete.

Už staršie single My Obsession a Television Romance sa niesli v duchu (stále) súčasnej retrománie, zvukovú estetiku osemdesiatych rokov bolo možné rozoznať už v prvých tónoch. EP all the things i never said až príliš pripomínalo tvorbu o čosi starších a dnes už celosvetovo úspešných The 1975, čo na jednej strane kapele zaistilo publicitu, na tej druhej podnietilo vznik pochybností o originalite samotnej tvorby. My Mind Makes Noises v tejto ceste pokračuje a väčšina skladieb akoby vypadla z katalógu spomínaných indie popových hviezd. Spomínaná podobnosť sa týka hlavne „umelo“ znejúcich bicích v takmer všetkých piesňach, úsporne využívaných gitarách a výrazného zvuku kláves, ktoré pripomínajú Duran Duran v dobe, keď sa snažili dobyť Ameriku (album Notorious). No a balada She sa snáď objavila už na The 1975 z roku 2013. Jednoduché spevavé slohy a ľahko zapamätateľné refrény  spievané cukrovým hlasom speváčky Heather Baron-Gracie, môžu zase pripomenúť pop rockové MTV idoly z pred troch dekád (mne napríklad hneď napadla Belinda Carlisle). Pale Waves zručne použili všetky známe ingrediencie a postupy a to ako tie pôvodné, tak aj súčasnými kapelami už mnohokrát recyklované.

Po prvých počutiach zaujme hlavne úvodná Eighteen, rozumne zvolená za jeden zo singlov, alebo chytľavá There’s a Honey, ku ktorej bol natočený aj vizuálne veľmi zaujímavý videoklip. Recenzenti z The Guardian celkom trefne prirovnali tvorbu kapely ku hudbe Taylor Swift, čo je možné počuť napríklad v One More Time, alebo Red. Nápady Pale Waves sú predsa len menej prvoplánové, no napriek tomu chytľavé. Vzájomná podobnosť väčšiny piesni však môže spôsobiť, že sa album rýchlo opočúva a hneď ako momentálna vlna nadšenia opadne, sa ku nemu retro indie mládež bude vracať len sporadicky. Z môjho pohľadu je My Mind Makes Noises príjemný debut kapely, ktorú si budete pamätať skôr vďaka extravagantnému imidžu frontmanky, než vďaka hudbe. Alebo nás všetkých milo prekvapia druhým albumom.

Moje hodnotenie: 6/10

Teraz najčítanejšie