Denník N

Súčasný systém nemotivuje učiteľov profesijne sa rozvíjať

Kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a učiteliek má zásadný vplyv aj na celkové skvalitňovanie vzdelávacieho systému. U nás sa však v porovnaní s ostatnými krajinami OECD vzdelávajú podstatne menej.

Podľa údajov OECD (TALIS), v roku 2013 sa priemerne v rámci krajín OECD vzdelávalo až 71 % vyučujúcich, 8 dní v roku. V prípade SR to však bolo iba 39 %, pričom rozsah vzdelávania bol 7 dní. Hoci z hľadiska počtu dní vzdelávania učiteľskej populácie sa na Slovensku blížime k priemeru OECD, z hľadiska podielu sme na tom zo všetkých krajín OECD najhoršie.

Motivácia sa ďalej vzdelávať
Najaktuálnejšie výsledky kvantitatívneho prieskumu To dá rozum z roku 2018 do veľkej miery potvrdzujú tieto zistenia OECD (TALIS 2013). Napriek tomu, že sú mierne zhovievavejšie voči SR, aj tieto potvrdzujú, že približne 40 % vyučujúcich v materských, základných a stredných školách na Slovensku sa vôbec nevzdeláva, resp. sa aktívne profesijne nerozvíja. Z prieskumu To dá rozum ďalej vyplýva, že našich učiteľov a učiteľky motivuje ďalej sa vzdelávať prevažne vnútorný záujem o danú oblasť. Pri otázke, v ktorej si mohli vybrať najviac tri možnosti, práve takúto motiváciu uviedlo v priemere až 62 % respondentov na základných školách. Pre značnú časť učiteľskej populácie na základných školách sú však významné aj položky externej motivácie: zvýšenie platu (41 %), či potreba kreditov pre atestácie (28 %). To vedie k značnému uprednostňovaniu akreditovaných vzdelávacích aktivít pred neakreditovanými. A to napriek tomu, že tie neakreditované môžu byť kvalitnejšie, aktuálnejšie z hľadiska spoločenského diania, lepšie šité na mieru podľa potrieb samotnej školy, prípadne dynamickejšie vo svojom formáte.

Kvalita výučby na úkor kreditov
To dá rozum preto identifikoval tri zásadné problémy súčasného systému profesijného rozvoja učiteľov a učiteliek. Prvým je, že súčasný systém oceňuje cez získanie kreditov a príplatku ku mzde iba účasť na rôznych akreditovaných formách ďalšieho vzdelávania. Žiadnym spôsobom však už systém nesleduje a neoceňuje, či sa vďaka tomu aj reálne zvýšila kvalita výučby na našich školách. Ďalším problematickým faktorom je aj favorizovanie akreditovaných foriem vzdelávania. Dôsledkom je vytesňovanie a nedoceňovanie neakreditovaných foriem vzdelávania, ktoré môžu byť viac individualizované potrebám školy, prípadne ktoré si realizuje samotná škola cez interný systém výmeny vedomostí a skúseností. Tretím identifikovaným problémom je systém kreditov, ktorý na mnohých vyučujúcich pôsobí až dehonestujúco, iba ako záplata na veľmi akútne pociťovaný problém nízkych miezd.

Keďže značný podiel učiteľskej populácie ale priznáva, že ich motivujú príplatky ku mzde, podľa To dá rozum externú motiváciu ďalej sa vzdelávať nemožno úplne ignorovať a podceňovať. Nemala by byť však iba na strane vstupov, teda absolvovania ďalšieho vzdelávania cez získanie kreditov a príplatku ku mzde. Mala by byť primárne na strane výstupov, teda, či nastal transfer vedomostí do praxe, resp. či sa zvýšila vďaka absolvovanému vzdelávaniu aj kvalita výučby. Posudzovanie týchto výstupov by sa nemalo riešiť na celoštátnej úrovni, ale na úrovni samotnej školy, napr. cez vedenie školy alebo formou mechanizmov vnútornej evaluácie a autoevaluácie školy. Systém kreditov a príplatkov za kredity by sa preto mal zásadne prehodnotiť, príp. úplne opustiť.

Zber dát
Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 687 škôl (194 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 97 špeciálnych ZŠ; 107 SŠ; 40 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané kvótnym náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníka bola až 52,28 %. Svojím rozsahom a reprezentatívnosťou ide o skutočne jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.

Jozef Miškolci
Analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/