Denník N

Živá knižnica z pohľadu organizátora

Živá knižnica je úžasný nástroj na búranie predsudkov. Hlavné hviezdy sú vždy knihy, teda ľudia, ktorí hovoria o svojom osude. Ale čo tí, ktorí knižnice organizujú? Ako to vyzerá z ich strany?

Spravidla to začína emailom s predmetom Živá knižnica. Ten mohol odoslať napríklad učiteľ či učiteľka z Košíc, Popradu, Jarovníc alebo napríklad z Turčianskych Teplíc. Teda z ľubovoľnej časti Slovenska. Nasleduje výmena základných informácií, dohodnutie sa na čase a všetky podrobnosti, ktoré si dokážete predstaviť.

Škola alebo organizácia má spravidla preferencie aké typy živých knižiek by chceli mať na knižnici. To sa samozrejme snažíme reflektovať pri oslovovaní, ale zároveň citlivo vysvetľujeme, že živé knižky predsa len nemáme v poličke a nedá sa vždy vybrať tá, ktorú by sme chceli. Potom nasleduje pre nás najstresujúcejšie obdobie. Zoženieme všetky knižky? Odpovedia na email? Zdvihnú telefón? Budú mať čas? Ideálne je, keď máme aspoň dva týždne na zháňanie kníh. To je dôležité nielen pre dostatok času, ale aj preto, lebo knihy si často musia brať dovolenku alebo voľno v škole kvôli knižnici. Aj keď obe skupiny veľakrát neváhajú a prídu, treba priznať, že školopovinné knihy si vybavujú voľno s trošku väčším entuziazmom. Ktovie prečo.

 

Keď už nám všetky knihy odpovedali a prisľúbili účasť nasleduje najstresujúcejšia časť. Čakanie. Nevojde im do toho nič? Neochorejú náhodou? Nezabudnú? Zriedkavo sa stane, že knihe do toho vojde niečo na poslednú chvíľu. Napríklad sa o tom dozvieme večer pre knižnicou. V takýchto chvíľach nám pomáhajú dychové cvičenia a rátanie do desať. Samozrejme nie je sa na koho hnevať, iba ak na osud.

Nasleduje deň K. Teda deň knižnice. S očakávaním sa dostavíme do školy, knižnice alebo akéhokoľvek miesta vhodného pre usporiadanie knižnice. Je to samozrejme najstresujúcejšia časť. Bude sa to ľuďom páčiť? Nebudú sa nudiť? Tieto obavy ale veľmi rýchlo zaženieme. Samotný priebeh knižnice je väčšinou veľmi uvoľňujúci až relaxačný. Vidíme totiž v priamom prenose ako sa predsudky a stereotypy búrajú a postoje menia. Ako mladí ľudia zisťujú, že  ľudia sú v prvom rade ľudia a nemôžeme ich hodnotiť len preto, že majú inú farbu, iné vierovyznanie, inú orientáciu a podobne. Je pre nás odmenou, keď počas reflexie, ktorá prebieha po čítaní sa dozvedáme, že knižnica naozaj funguje, že ľudia zmenili názor. Ďalšou odmenou je vidieť úsmevy na tvárach knižiek, keď nám hovoria čo im študenti a študentky napísali do odkazov. Všetok stres je preč a my si už len užívame spoločný obed v školskej jedálni alebo reštaurácii s pocitom, že sme dokázali zmeniť život aspoň trošku k lepšiemu.

Autor: Martin Sýkora
Blogy nemusia nevyhnutne reprezentovať názory, postoje alebo politiky Amnesty International.


amnesty-banner
Živé knižnice majú silu sprostredkovať príbehy ľudí ako je aj ten Yasminin a to všetkým tým, ktorí by sa s ňou vo svojom živote možno ani nestretli a ich názor by bol vytváraný len na základe skreslených informácií z médií. Na to, aby sme mohli pomocou Živých knižnice naďalej pomáhať búrať predsudky na školách a vo verejných priestoroch však potrebujeme aj Vašu podporu. Prispejte na organizáciu Živých knižníc TU:
https://www.dobrakrajina.sk/sk/projekt/precitaj-zivu-knizku-a-buraj-predsudky

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/