Denník N

Pedagogika násilných biblických slovných spojení

Ľubica Noščáková, nominovaná na cenu verejnosti Učiteľa Slovenska, v prílišnej sile tvrdenia vidí najprv brutalitu

“Často sa stretávam s rodičmi, ktorí sa „boja dať svojim deťom hranice“, mysliac si, že „sloboda“ spočíva v tom, aby si deti „mohli robiť čo chcú“, aby ich neobmedzili. Často aj sami sebe, svojej ruke, nohe, ústam - dovolia bez obmedzenia robiť to, čo práve chce.”

Nedeľa 30. september 2018 – Evanjelium podľa Marka – Mk 9, 38-43. 45. 47-48

Kto nie je proti nám, je za nás; ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju!

Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.

A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.

Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.

A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.“

Všetci vedeli, že pacienta zabije, ak ruku neodoperujú – aké zdanlivé ublíženie 

Ľubica Noščáková /učiteľka/

Toto je pre mňa nesmierne náročné čítanie- láskavé a tvrdé zároveň. Tá tvrdosť je niečo, čo mi v prvom okamihu bráni vidieť čokoľvek iné – prílišná sila tvrdenia „odtni ju, vylúpni ho“, ma pri prvom prečítaní hodila do sveta brutality a náslilia, ktoré mi s tým, že Boh je láska, nijako nerezonuje.

A tak si v prvom okamihu neviem rady.

Kým nevidím, že v skutočnosti je ten obraz dennou súčasťou môjho života. Je naozaj možné, aby aj toto bola Láska?

… odtni ju… vylúp ho… 

Prečo vlastne? Čo tým dosiahnem? 

A tu už sa mi spájajú tvrdosť a láska, obrazy a realita.

Často sa stretávam s rodičmi, ktorí sa „boja  dať svojim deťom hranice“, mysliac si, že „sloboda“ spočíva v tom, aby si deti „mohli robiť čo chcú“, aby ich neobmedzili. Často aj sami sebe, svojej ruke, nohe, ústam – dovolia bez obmedzenia robiť to, čo práve chce. Hoci aj vedia, že by nemali, cítia, že to nie je dobré, vedia, že neskôr sa budú hanbiť, kajať, vravieť sami sebe, že nabudúce už nie… Lenže – nabudúce ich tá ilúzia slobody dostane znovu. A znovu… A tak sa znovu a znovu stretávame s tým, že ruka, noha, oko, ústa – pod našim vedením zhrešia a my to láskavo, ako rodič, (ne) dávajúci v ilúzii slobody hranice svojmu dieťaťu, prehliadame. A potom sme na okamih stratení v tom bezhraničnom priestore a čudujeme sa, čo sa to deje.

Neviem to prirovnať a zrejme ani presne slovne zachytiť, napadá mi len obraz, ktorý som zažila pri tom, ako som pomáhala na oddelení v nemocnici. Videla som na ruke šíriacu sa infekciu. Všetci vedeli, že pacienta zabije, ak ju neodoperujú. Zdanlivo teda, vracajúc sa k tvrdému obrazu – odťať ruku – znie ako vážne ublíženie. No v prípade, ako bol tento, sa to rovnalo záchrane života. Láske…

Rovnako v prípade, kedy ohraničíme seba, aby sme vedome konali správne, rovnako ako s láskou poskytneme hranice svojim deťom, aby im boli v živote oporou a pomôžeme im vymedziť sa od niečoho, čo v konečnom dôsledku ublíži im, nám, či okoliu, prejavili sme lásku. 

Vravím, tvrdosť a láska zároveň. A aby sme sa pochopili správe, tvrdosťou nemyslím žiadne násilie. 

Naopak. Aj násilie považujem za infekciu, ktorú treba zamedziť. 

Je ešte mnoho obrazov, ktoré ma v tomto krátkom čítaní oslovujú. Hoci, úprimne, ak by som si mala vybrať, určite by som si vybrala na úvahu iné. O to ťažšie a hlbšie je premýšľať nad niečím, čo ma na prvý pohľad neoslovuje. 

Takže:

Oproti zaužívanému svetskému Kto nie je s nami, je proti nám… Je Kto nie je proti nám, je s nami… poloplným pohárom oproti poloprázdnemu. Ba ešte čosi viac – vraví o zodpovednosti za to, proti čomu si sa nepostavil. O tichom súhlase,… ktorý v živote často vraví nielen o súznení, ale aj o spoluzodpovednosti, tých, ktorí neurobili nič, aby… v dobrom rovnako ako v zlom.

A tak zatiaľčo v jednom tvrdení sa zdanlivo sústreďujeme na všetkých, čo „sú za“ a v druhom na všetkých, čo sú „proti“, obe v sebe majú zaujímavý kontext „tých nezapojených“.

A v súvislosti s predošlou úvahou vedú k ďalšej.

Až nabudúce stretnem akúkoľvek neprijateľnú situáciu, dokážem sa postaviť proti? Dokážem sa postaviť za, keď uvidím to správne, alebo budem iba spoluzodpovedná skupina tých, čo nie sú proti? 

Budem slepou láskou, alebo tou, čo vidí ďalej, akokoľvek náročne a „tvrdo“ to v danom okamihu vyzerá?

A nakoniec, dokážem „obmedziť sama seba“, aby som nekonala zle ( z čistej lenivosti, či prehliadania) alebo sa dostanem tak ďaleko, že budem aktívne konať dobre, hoci ma to aj bude stáť úsilie?

Nemám odpovede, no čím viac text čítam, tým viac skvekých otázok vo mne vyvoláva.

Diskusia pokračuje na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori

Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.