Denník N

Blink 182: What‘s My Age Again? – Keď nechceš dospieť

Človek má normálne chuť vstať a ísť sa von prevetrať… Pokojne aj oblečený.

Z tohto srší pubertálna neviazanosť, bláznivosť, nadržanosť, surovosť… Členovia kalifornskej kapely Blink 182 v klipe pôsobia presne ako adolescenti, čo majú veľa energie a absolútne žiadny plán. Preto robia, čo ich napadne. Veď kedy keď nie v mladosti? – poviete si. Hocikedy – odvetí vám tento song. Ak teda hľadáte v hudbe argument proti dospelosti, nič presvedčivejšie ako What’s My Age Again? z roku 1999 nenájdete.

Partia vyzlečených chalanov vo videoklipe je z pohľadu marketingu zárukou pozornosti. Nahota možno niekoho zarazí, ale všetko je poctivo vyštvorčekované, takže sa na to dá zvyknúť. Okrem marketingu video funguje aj v niečom inom… Výdatne totiž podporuje atmosféru songu, najmä textu. Väčšinou v klipoch vidíme len doslovné ilustrovanie textu alebo nudné zábery na speváka obkoleseného publikom. Toto video má vlastný príbeh, a text zase svoj, hoci z oboch ide podobný feeling.  Dovolím si povedať, že dva príbehy znamenajú aj dvojnásobný výsledný dojem. Z podobného predpokladu zrejme vychádzal aj song Severní Vítr, kde bol ale postup opačný – najprv bolo video s príbehom (film Vrchní Prchní) a až následne vznikol song s ďalším príbehom, no s rovnakou témou (honba za úspechom).

Zdá sa, že natočiť klip nahý nie je len tak… Dokonca ani keď máte priesvitné slipy vo farbe kože, ako to bolo v tomto prípade (okrem poslednej „ostrej“ scény). Podľa gitaristu  Toma DeLongea, natáčanie v uliciach L. A. bolo zábavné len prvých 10 minút. Nebavilo ich ani to, keď ich nahrávacia spoločnosť na plagátoch propagovala nablýskaných ako nejakú erotickú kapelu… Nuž niečo si kvôli videu vytrpeli, ale stálo to za to. Dokonca neskôr urobili aj ženskú verziu.

Začína to sladkou vybrnkávačkou. Bicie v úvode tradične mlčia. Štruktúra skladby tiež tradičná. Dnes toho o hudbe veľa nepopíšem. Proste to znie dobre.:)

Skladba je inšpirovaná basákom kapely Markom Hoppusom, ktorého ženy často nazývali nevyspelým. Na skladbe začal pracovať ako na žarte pre pobavenie kamarátov. Pôvodná verzia vraj bola oveľa vulgárnejšia. Trochu úchylný pocit v skladbe ale nepochybne zostal. Text rozpráva príbeh o tom ako si chlapec vyrazí s dievčaťom v piatok večer a v momente, keď mu ona dáva dolu trenírky, on zapína televízor. Dievča odchádza. Ďalej sa tam spieva, že náš hlavný hrdina na ceste domov zavolal jej matke – vydával sa za policajta a oznámil jej, že má manžela vo väzbe. Priateľka sa s ním rozchádza. V refréne sa  spevák sťažuje, že 23-ročných nik nemá rád, a že mu všetci hovoria, aby sa choval primerane veku. On ale nechce.

Možno je ten text iba vtip, ale mne to znie uveriteľnejšie ako mnoho iných „vážnych“ textov plných prázdnych fráz.

Tak si to zhrňme: hudba funguje, klip ujde, text je vtip, je to trošku úchylné a veľmi nedospelé. Záver? Že mi je ľúto každého, kto sa v tom aspoň trošku nenašiel…

 

Tento týždeň som napísal jeden článok aj pre portál music-zone.eu, nájdete ho tu. Pokiaľ chcete na e-mail odoberať aj nezverejnené texty, dajte mi vedieť na halamao(a)gmail.com, alebo na facebook-u.

Podobné články:

Katy Perry: Hot N Cold – Spieva o mne? – pre portál music-zone.eu

Rolling Stones: Satisfaction – sex, ads and rock’n’roll

Sigma: Nobody To Love – ako správne recyklovať

Green Day: Basket Case – keď je fňukanie cool

Tagy: #blink182 #whatsmyageagain #text #akordy #nahota #puberta #adolescent #markhoppus #videoklip #marketing #punkrock #kapely

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie