V dnešných voľbách v Británii ide o niesmierne veľa.

Podľa prieskumov, tradičné dve najväčšie politické strany, ľavicovo orientovaní Labour Eda Milibanda ani konzervatívna strana premiéra Davida Camerona, nedosiahnu nadpolovičnú väčšinu a teda sa opäť stáva koaličná vláda nevyhnutnou.

Pokiaľ bude vo väčšine v parlamente ľavicová strana Eda Millibanda, podľa Economistu môže byť ohrozená britská ekonomika, nakoľko sa líder Labour javí byť najväčším referomátorom od Margaret Tatcher, s cieľom znížiť nerovnosť a skončiť škrty vo výdavkoch.

Na druhej strane, ak by sa do vlády dostali konzervatívci s úradujúcim priemiérom Davidom Cameronom, Británia by riskovala odstúpenie z EÚ – čo by bolo príliš drahé a komplikované pre EÚ i pre Britániu. David Cameron totiž spojil svoje znovuzvolenie s referendom o vystúpení z EÚ, tzv. Brexitom.

Philippe Bernard, z Le Monde tvrdí, že sa počas kampane obe najväčšie strany debate o Brexite vyhli a sústredili sa najmä na ekonomiku. To však podľa Bernarda môže znamenať, že sa v piatok ráno Briti zobudia s tým, že možno spravili dôležitý krok o budúcnosti Británie v Európskej Unii bez väčšej diskusie. Napriek risku „straty Európy“ však Economist odporúča podporiť Camerona.

Nevyhnutnosť zmeny volebného systému

Napriek vážnym dôsledkom, ktoré dnešné voľby môžu pre Britániu mať, samotné voľby však predstavujú ďalší problém.

„First past the post“ alebo „víťaz berie všetko“ systém, už viac ako 200 rokov Británii umožnuje vytvoriť stabilnú vládu jednej strany, avšak na úkor reprezentatívnosti. Legitima tohto systému je v posledných rokoch veľmi otázna. Zatiaľ čo v 50tych rokoch dve najväčšie strany dosiahli spolu vyše 90 percent hlasov, dnes majú obe niečo vyše tretiny. Malé strany sú teda podreprezentované ale stabilita pritom nie je úplne zaručená, ako ukázala posledná koalícia konzervatívcov a liberálno-demokratickej strany. Podľa Economist, nevyhnutnosť zmeny bude iba stále väčšia a postupne sa prvky proporcionálnej reprezentácie budú musieť zaviesť.

Pablo Guimón, z El País neférovosť systému popísal takto: ‘Môžte si myslieť že je normálne ak Zelení dostanú 10% ale iba jedno poslanecké kreslo, kým SNP má iba 4% ale 50 kresiel. Ale nie je. Aj keď to zastaví Ukip.’

Nejde pritom iba o malé strany. Aktuálny volebný systém vytvára neférovosť pre takmer celé spektrum strán. Voličská základňa Liberálno-demokratickej strany je príliš geograficky roztrúsená, čo jej zabraňuje vyhrať dostatočný počet constituencies, teda volebných okrskov, na ktoré je Británia rozdelená. Voliči konzervatívcov sa zas tradične nachádzajú v okrskoch s rýchlejšie rastúcou populáciou a teda potrebujú viac hlasov, než ako okrsky ktoré sú tradične Labour, na zaistenie kresiel vo Westminsteri.

 Výzvy, ktoré strany čakajú

Tak ako Ukip odobral voličov Konzervatívcom na nacionálnej agende, Labour výrazne klesla podpora v Škótsku po tom, ako nedodporili jeho samostatnosť v Septembri v referende.

Škótska národná strana (SNP) odvtedy začala naberať členov rýchlym tempom, ktoré sa za pol roka takmer štvornásobilo.

Cameronova konzervatívna strana sa počas kampane snažila nahnať voličov ‘strašením’ o možnosti koalície Labour a SNP. Spomenutou neférovosťou volebného systému, sa môže stať situácia, že i keď by mala SNP iba 4% tak veľká koncentrovanosť im umožní získať viac kresiel, a teda podľa Economistu by bola otázna ich legitimita, ak by sa dostali do koaličnej vlády. Septembrové referendum síce skončilo negatívne, avšak s malým rozdielom, a stále je teda takmer polovica Škótov v Únii s Anglickom nespokojných.

Cameronove výboje počas volebnej kampane voči SNP mu teda podľa Economist možno pomôžu v zaistení si druhého obdobia, avšak iba zvýšia napätie a nacionalistické tendencie v Škótsku, ktoré ho raz môžu stáť Úniu.

Ďalšou výzvou Cameronovej strany je získanie si hlasov medzi menšinami. Economist konštatuje, že zatiaľ čo v 2010 dosiahli Konzervatívci 36% hlasov, avšak iba 16% pomedzi imigrantami a etnickými menšinami, pritom do 2050 až jeden z troch Britov bude nie-biely volič, čo predstavuje podľa časopisu ‘demografickú časovanú bombu’ podobne ako pre republikánov v Amerike.

Christian Zaschke, zo Suddeutsche Zeitung pre Guardian napísal, že v dnešných voľbách pôjde o fundamentálnu zmenu v britskej politickej kultúre. Očakáva sa totiž, že nielenže bude ďalšia koaličná vláda nevyhnutná, ale môže sa premiérom stať Ed Miliband bez toho, že by bol lídrom najsilnejšej strany, v prípade že by Cameron koalíciu nedokázal utvoriť.