Denník N

Rodinné deštrukcie a domnienky.. Príbeh o Denisovi…

Život nie je čierno-biely.. No jo! Koľko šťastných ľudí by bolo na svete, keby sme dokázali byť k sebe úprimní…… Keby sme si dokázali zdieľať na rovinu aj naše domnienky a posudky,.. či  názory na rôzne veci a osoby,… ktoré často nedokážeme z rôznych dôvodov povedať nahlas.. asi preto, že budeme posudzovaní a drsne konfrontovaní…

Možno preto často tie nepríjemné veci z nás lezú veľmi ťažko…. a tak sa vzájomne klameme a radšej to všetko si hovoríme poza chrbát..  Treba sa však naučiť byť pravdivými….. a to aj za cenu nesúhlasu okolia .. za cenu atakov.. a to niekedy práve tých najbližších osôb..

… pravdivosť k sebe aj iným… to chce ale veľkú dávku odvahy. A nie každý ju má….

To, že často nemáme rovnaký náhľad na veci,.. ešte nutne nemusí znamenať, že sa ocitáme v súboji…..

My to však zakaždým robíme… potrebujeme mať navrch.. víťaziť…

Sme smiešni ako malé deti…

Potrebujeme mať často posledné slovo…

Zase uvediem obrázok, ktorý hovorí za všetko… Presne takto sa správame….

Toto naozaj robíme….

Tragédiou je, že je to niekedy najbližšia rodina, ktorá nám kladie tie najväčšie závažia…… a miesto podpory a vety: som na Teba hrdý/á –  sa nám často dostáva len: mal by si, mala by si….  Podmienky,.. pravidlá…..

Zrejme ani samotní rodičia si často neuvedomujú – čo by v skutočnosti ich deti naozaj potrebovali… Oni iba majú predstavu, že im dávajú všetko… často sa tá predstava však nemusí zhodovať s tým, čo tie deti naozaj potrebujú… A tak rodičia niekedy žiaľ priam deštruujú deti svojimi očakávaniami…. Naložia tak nevedome na nich bremená.. Mysliac si, že keď sú starší – majú viac skúseností a tak logicky už nerobia chyby..  – ničia niekedy všetky spojivá.

Chcú vzťahy spájať… Ale rozdeľujú. Často žiaľ okolo seba zanechávajú veľkú spúšť…..

Život je niekedy naozaj zvláštny… Dáva nám často drsné lekcie. Témy sa väčšinou opakujú.

Život niekedy zbledne a potom ho vystriedajú nečakané udalosti..  Fakt ma potešil včerajší e mail od Katky, ktorú som spoznala na krásnom mieste neďaleko od Prahy spolu s terapeutkou Miluškou. Miluška je niečo ako anjel. Je to krásna bytosť. Vo svojich citoch veľmi úprimná… Zažila si v živote tiež toho veľa .. a pokračuje vo svojej misii, .. pomáha ľuďom pochopiť ich lekcie, z ktorých sa nevedia vymotať…..

Potom je tu Eva, ktorá sa vybrala za svojim šťastím do Ruska… bláznivá… šokujúco otvorená.. pre mnohých trochu nezvyčajne  priama…

Potom je tu Linda, ktorá žije v Brne a je večnou ufónkou.. nezvyčajná osôbka, ktorá sa len ťažko vyrovnáva s povrchnosťou tejto society…  ona vlastne pozná celý môj svet…. denne spolu recyklujeme emócie… no a momentálne v brušku čaká malú ufónku.. ako mama stíha 1000 vecí „najednou“.. no a.. len preto, že neje mäso a svoje dieťa nedala zaočkovať – je často zaradená do šuflíka „biomatka“…. Všetci máme rôzne domnienky…

No a.. nedávno sa mi ozval Denis…. Denis je výnimočný človek. Takého dobrého človeka málokedy stretnete…  Autentický… jednoducho dobrák. Denis nevie klamať a smsky bez svojich špeciálnych smajlíkov ani neposiela. Nevie byť formálny.. Keď sme sa s Denisom spoznali,.. tápal….. Vtedy som ešte nie celkom rozumela Denisovmu príbehu. Netušila som, že sa navonok v dokonalej priam naoko ideálnej rodine – skrýva hniloba. Ja som v tom čase dala po viac ako siedmich rokoch výpoveď zo školstva, .. no a Denis v tom čase doslova ušiel od svojich rodičov…

Trochu smutný príbeh…

Aby ste rozumeli…

Denis je homosexuál, ktorého rodina hneď po tom – ako sa dozvedela túto správu – definitívne vymazala zo života. Denis pochádza z finančne dobre zabezpečenej rodiny….. Pre život mal vlastne všetko čo potreboval,.. chýbalo však to podstatné….. a to rozhodujúce.. a vlastne to najpodstatnejšie… Láska a podpora, ktorú mu rodičia dať nevedeli a doteraz nevedia,…. pretože sú a vždy budú pre nich podstatné  – spoločenské role… postavenie v spoločnosti..  a podstatné v tom čase bolo samozrejme aj to, ako oni vyzerajú pred druhými…. nemohli si predsa pokazit renomé…

Chýbala akceptácia. A to na oboch stranách. Pre Denisa bol svet smotánky ich rodičov príliš prázdny,… chýbala mu človečina, láska.. skutočná.. hlavne taká, ktorá akceptuje aj rozdiely.. chýbala mu podpora, isté požehnanie do života bez zbytočnej skepsy…. a takéhoto výhražného: „však uvidíš, Teba život naučí..“.. a pre jeho rodičov zas bolo jeho pošetilé trápne umenie fotografie úplne prebytočným a zbytočným elementom.., ktoré nemalo a nikdy nebude mať budúcnosť a ani hodnotu.. pritom paradoxne  Denis dodnes z neho žije a je naozaj takto šťastný…

Vibrácie medzi nimi boli skrátka až príliš rozdielne.. jeden sa hanbil za druhého..

 Rádiá sa akosi nedokázali stretnúť na jednej vlne…. Akoby mali obe strany iné koncovky, ktoré nielen pri nabíjaní boli skrátka nekompatibilné… Jeden nepočul druhého a naopak. Obe strany mleli svoje. Akoby to cez nich len tak prechádzalo… Jeden videl šestku a druhý deviatku – ako na tom obrázku hore…… A každá konfrontácia bolela..

Otec tak stratil doživotne syna.

Syn navždy otca.

Matka doživotne stratila syna, na ktorom bola tak strašne upätá a tak mu chcela „dobre“,.. že ho nakoniec svojou láskou a očakávaniami jedného dňa skoro doslovne zabila……

Hádka s mamou v aute znamenala pre Denisa takmer smrť..  Denis po tejto autonehode od svojej matky doslovne ušiel. Zaúradovala nevedomá materinská deštrukcia..

A tak jedného dňa z tej čistej lásky a v mene dobra – ostalo akési prázdno na oboch stranách……

Matka a syn… zvláštne to spojenie……. matka je niekedy tak upätá na syna,… že ho láskou často zabíja. A zabíja v mene lásky aj to, čo jej syn miluje.. takže mu v podstate z tej čistej lásky ničí často život.. Za ten dlhý čas,.. čo mi prešlo pod ruky kopec ľudí – či už cez klavír alebo cez bádanie psychológie – sa tento divný vzorec vôbec nezmenil….

A tak často z tej „čistej lásky a v mene dobra“ ženy robia fakt zúfalé veci….. Je to ako hurikán, ktorý prejde a ostane po ňom spúšť. Rýchly a intenzívny. Asi nebude náhoda, že hurikány majú väčšinou ženské mená…  Manipulácia je vo vzťahoch skrátka silným fenoménom….

Veta: „Veď ja som Ti chcela iba dobre..“,.. je tak paradoxná (-:

♧♧♧

Koniec príbehu: Denis už nežije na Slovensku……….

Pretože nedovolil, aby mu jeho rodičia zničili aj to málo, čo mu ostalo….

Svoju záhradku si každý musí ustrážiť sám….

Často táto rovnica nemá riešenie……..

Neviem, či sa táto rovnica nenazýva náhodou rodinou…….

Muž a žena. Manželstvo. Deti. Je to vlastne ako inštitúcia.. často iba tlačená nasilu…  Každý máme zrejme úplne inú skúsenosť, žijeme iné príbehy…..

Očakávania…

Pravidlá…

Mal by si..

Mala by si….

Sklamania….

Na oboch stranách..

„Urobil/a som pre Teba tak veľa.. a ty si nevďačný/á..“ Často robíme veci, o ktoré iní vôbec nestoja…. a potom chceme od nich ešte aj vďaku. Ak sa nedostaví – vynucujeme si ju rôznymi spôsobmi.. Tlačíme na pílu, až kým nerozpílime vzťahy úplne…

Sme nedokonalé bytosti. Máme pamäť. A spomienky, ktoré nás zraňujú nikdy nevymažeme. Tak dokonalí nie sme…….

Zrejme, aby sme sa čosi z nich naučili……..

Občas tie spomienky však strašne bolia…………

Žijeme vo svete „Patrí sa“… a často nám chýba hĺbka……..

Pod závojom: čo povedia iní..? Ako budem vyzerať? V duchu hesla:  „To sa predsa nemôže povedať nahlas!“… Pod rúškom spoločenských pravidiel – strácame sami seba… a strácame aj iných… to, čo zabolí – sa len ťažko hojí…

Pod rúškom pokrytectva a klamstva sme často svedkami zhnitých a nefunkčných vzťahov, ktoré nás vnútorne ničia a bolia….. naoko však vyzerajú samozrejme úplne ideálne…

Záver tohto príbehu nemá happyend..

Vlastne má…

Denis síce stratil svojho skutočného otca a matku, .. ale našiel čosi –  čo ho obohacuje a robí ho to šťastným…  našiel svoju „rodinu“ niekde ďaleko, kde sa cíti sám sebou…. a žije slobodný život. Ostalo mu iba pár jaziev v podobe spomienok…

Rodinné vzťahy sú často žiaľ rovnicou, ktorá pre mnoho ľudí nemá žiadne riešenie….

Hrať hru niekoho iného = zaprieť seba. Ísť svojou cestou = problém pre druhú stranu a často znehotnotenie či pošliapanie záhradky… Riešenie si vygooglite sami…..

???

Nikdy si však nedajte pošliapať svoju záhradku……. nasaďte si v nej to, čo potrebujete, .. hýčkajte svoje poklady, ruže, levandule, tulipány .. atď.. a dávajte si pozor na parazity…..

Každý máme na výber….

Tvoja cesta nemusí byť rovnaká ako moja. Ale nemusíš ma za to nenávidieť…… a rovnako ja Teba….

Recyklačný rok 2018 pomaly vrcholí. A skutočne…..

Priniesol veľa ilúzií…… klamov…..

Čosi nás a síce často cez trpkú – tú našu „pravdu“ – naučil……..

A to sa ešte stále neskončil…………

Majte sa…

PS: úprimnosť bolí,.. ale lepšie sa s ňou zaspáva…. (-:

☆Večná ufónica Kity☆

PS: Venované Denisovi, Miluške a Katke.. vy všetci ma veľmi inšpirujete♧

♡VĎAČNE♡

(Foto k článku: https://motherboard.vice.com/en_us/article/ez8zn7/what-is-a-dead-pixel-anyway)

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: