Denník N

Mäsové fašírky

Sú ľudia, ktorí vás k slovu nepustia. Idú si svoje ako píla. Tak ako Fero, s ktorým občas, zvlášť keď sú chladné rána, cestujem autobusom domov. Strašne rád rozpráva.

V monológu je absolútnou jedničkou. Vedie siahodlhé reči. Občas počká kým prikývnem, alebo otvorím ústa s náznakom slova k reakcii a on hneď pokračuje. Hovorí pomaly, potichu. Slová spája dohromady neprerušiteľným zväzkom. Nepotrebuje sa viditeľne nadýchnuť aby rozprával, ak má predsa len vzduchovú núdzu, dokáže vysloviť slová, alebo vetu počas nádychu. Skákať mu do reči je takmer nemožné.

Príručku, Ako obratne skočiť do reči, som prečítal niekoľkokrát. Čakal som márne na medzeru medzi slovami, alebo nádych. Tiež dramatické odmlčanie rozprávača, počas ktorého má poslucháč možnosť zamyslieť sa, precítiť slovami vytvorenú atmosféru a pripraviť sa mentálne na ďalší sled rozprávania. Tak také niečo Fero tiež nepozná.

Rozpráva, autobus hučí a ku mne sa dostávajú torzá slov. Zdvorilo prikyvujem, usmejem sa. Prerušiť ho skúšam naďalej.

Rozprával mi ako pripravuje mäsové fašírky. Kúpil by som mäso. Hovädzie a bravčové, sám by som si ho pomlel, povedal. Autobus zahučal motorom. Mierne som sa predklonil, aby som lepšie počul. Videl som len ako otvára ústa a potom zachytil slovo, cesnak. Prikývol som, usmial sa a skúsil; Nechceš nejaké… No on neregistroval, nepustil moje slová ďalej. Pozeral na mňa, otváral ústa a rukou miešal zomletú zmes mäsa v neviditeľnej nádobe. Prstami osolil. Čierne korenie, počul som. Dám ti…, skúsil som zaťať slová na koniec jeho vety. Neúspešne.

Vajíčka by mali byť tri. Toľko ich rozbil o okraj neviditeľnej misky a zas zamiešal. V jednej zo zákrut sa mu miska takmer prevrátila. Vydýchol si úľavou. Pokračoval ďalej. Na križovatke zasvietila červená. Motor autobusu na nízkych otáčkach ponúkol Ferovi priestor na dôležitú ingredienciu. Poobzeral sa, či si nikto nezapisuje a predklonil sa; Vlašské orechy. Vtedy som mu vtlačil do ruky päťeurovku. Ani to ho neprerušilo. Autobus sa pohol vpred, motor zaburácal. Fero posekal orechy nožom, prihodil do misky dve slzy z oka a recept doplnil o nečujné drobnosti, ktoré musia byť splnené aby sa všetko podarilo.

Skôr než som vystúpil, Fero fašírky vytvaroval a všetky poukladal na jeden plech. Vložil do vyhriatej rúry. Keď autobus na mojej zastávke stíchol, Fero mi prízvukoval. Stodeväťdesiat stupňov, nie viac.

Autobus odchádzal. Fero si napravil tucet igelitiek pri nohách. Rána budú chladné, za pár týždňov ho stretnem zas. Fero ako zručný orátor nadviaže dialóg. Žiadne počasie, či politika. Nízka mzda, každodenné starosti. Ale takým povzdychom, ktorý reálne nastane, keď sa s niekým chvíľu rozprávate. Dal by som si niečo fakt dobré, napríklad hubové rizoto. Napraví si upravené fúzy na oholenej tvári. A slušne počká, kým sa nadýchnem k neúspešnej reakcii. Ja vám poviem ako ho pripravujem.

 

Teraz najčítanejšie