Denník N

Feministky vs. feminizmus vol.1

Ženy bojujúce proti sebe. Časť 1. – Úvod. Môj názor.

Po dlhom čase som sa znova dostala k mojej, predtým, nie veľmi obľúbenej téme. Podľa môjho názoru sa stretávame s obrovským množstvom deziterpretácií tohto slova, čím sa zvyšuje počet ľudí, ktorí:
a.) myslia  si, že vedia, čo to znamená
b.) nevedia, čo to znamená
c.) predstavujú si feministky ako zakoplexované veľryby s nápismi na prsiach
d.) nenávidia ho
e.) zneužívajú ho
f.) majú akú-takú predstavu, čo to znamená
g.) nezaujímajú sa
h.) NAOZAJ vedia, o čo ide

Ako som už naznačila, ide naozaj o malú skupinu ľudí, ktorá sa o problematiku feminizmu ako komplexného celosvetového problému zaujíma. Ja sama si myslím, že som ešte neprečítala dosť kníh na to, aby som obsiahla všetky vedomosti  a vedela sa vyjadriť k určitým postojom a zaužívaným konvenciám. Vždy som išla nejakou ,,prirodzenou“ cestou, ktorá mi ukazovala, čo si môžem, alebo naopak nemôžem dovoliť. V poslednom čase som narazila na vlnu článkov/blogov/časopisov, ktoré sa venujú práve ,,esencii“ feminizmu. Snažia sa dodať rovnováhu medzi klasickými ženskými časopismi, ktoré zobrazujú ženskosť ako niečo ,,nechcené“ alebo akúsi zbraň, ktorou môžeme ovládať ľudí okolo seba. Tiež dokážu v tom istom čísle napísať ako máme byť na seba hrdé, že sme karieristky a o pár strán sa dozvieme, že materstvo je najlepšie na svete a nenávidíme silné ženy, ktoré sú sebecké a nemajú ich! Áno, ja chápem, že články sú písané rôznymi ľuďmi s rôznymi názormi a majú právo ich vysloviť. Ale stále mám pocit, že nám ukazujú iba jednu stranu nášho ja. Tú, ktorá je umelo vykonštruovaná médiami alebo našou vlastnou potrebou zaradiť sa do spoločnosti.

Ale aby som sa dostala k nadpisu. Znova budem generalizovať (aj keď to nerada robím), väčšinou sa stretávam s názormi na feminizmus alebo už rovno s názormi feministiek, že ženy sú lepšie ako muži. Zaslúžia si viac ako muži, lebo sme boli utláčané už viac ako 2000 rokov vrátane honu na čarodejnice. Ale vždy zabudnú na fakt, že okrem patriarchátu, VRAJ na svete existoval aj silný matriarchát oveľa dlhšie (doba kamenná, obdobie paleolitu až do neolitu). Staršie ženy, ktoré boli v menopauze/po nej, sa starali  o deti, varili, ale starší muži sa dobrovoľne vzdávali svojich životov, boli na príťaž. Je pravda, teraz máme už iné životné podmienky, no treba si uvedomiť,  že to neospravedlňuje akúkoľvek nenávisť (rodovú, rasovú, náboženskú,…). Najmä voči mužom.

Ja osobne som za medzipohlavnú rovnoprávnosť (dokonca akúkoľvek rovnoprávnosť), ale treba si uvedomiť, že každý má iné predpoklady, stavbu tela a je prispôsobený mentálne/fyzicky na iný typ práce  (samozrejme, existujú výnimky). V tom vidím ,,najväčší“ problém celej koncepcie rovnosti medzi ľuďmi. Nemyslím si, že sme si až takí rovní, keďže sme rozdielni. Vo svojich preferenciách, názoroch, výzore, správaní. Myslieť si, že každý bude mať rovnakú príležitosť je síce pekné, ale na to by musel nastať ideálny stav a ideálne podmienky.

V niečom mal ten Orwell pravdu.

Uvediem príklad: Vyrástla som na dedine, nie vždy sa mi chcelo chodiť do záhrady. Ale pomáhala som. Pomáhala som sadiť stromy, píliť konáre, rýľovať. Ale ak mám pravdu povedať, môj otec v tom bol lepší. Prečo? Lebo mal väčšiu silu. Ja som sa namáhala viac. Na druhej strane, moja mama je šikovná vo veľa veciach, ale viac jej idú papierovačky, záhradu mala ako relax. Ona teda vypisovala tlačivá, otec bol v záhrade. Nebojím sa požiadať ženu o pomoc, keď niečo nezvládnem. Nebudem sa báť požiadať ani muža. Priznám sa, neviem si predstaviť fungovanie sveta bez mužov. Aj keby prišli technológie, ktoré by to vedeli zariadiť. Dopĺňame sa. Sme rovnako potrební pre spoločnosť. TO je pre mňa equality.

Teraz najčítanejšie