JUDr. Danko: Inde sa odstupuje, u nás sa utajuje a pokračuje

Výrok týždňa

„Vtedy, keď ju písal, neplatili pravidlá, ktoré platia dnes. Ani kontrolný systém, ani pravidlá sa nemôžu retroaktívne uplatňovať na práce predtým. Nie je možné starú prácu skontrolovať cez systém nových pravidiel.“

Martina Lubyová (nom. SNS)
ministerka školstva
vyjadrenie k utajovanej práci predsedu NR SR a SNS pre médiá | 26. 9. 2018

Výber z udalostí

• „Doktor“ Andrej Danko (SNS) a „akademička“ Martina Lubyová (nom. SNS) obhajujú neobhájiteľné a zatajujú, čo má byť verejné. Viac k téme si môžete prečítať tu, tu, tu, tu, tu, tu, tu a aj tu.

Ako na podozrenia z plagiátorstva alebo nečestného získania titulu reagovali najvyšší ústavní činitelia v iných krajinách? Maďarský prezident odstúpil. Moldavský premiér odstúpil. Nemecký minister obrany odstúpil. Španielska ministerka zdravotníctva odstúpila. Českí ministri neboli vo funkcii potvrdení. Na Slovensku sa nechumelí, rezort školstva sa naďalej vedie „hrdo, odborne a slušne“.

• Ministerstvo školstva (MŠVVaŠ) v uplynulom týždni do príbehu o transformácii ústavov SAV prispelo ďalšou novinkou. Dňa 20. septembra rezort avizoval, že zamestná špecializovaného pracovníka, ktorého úlohou bude koordinovať pracovné skupiny a kontakty so Slovenskou akadémiou vied (SAV). V stredu ministerka školstva Lubyová oznámila, že jej s tým bude pomáhať bývalý predseda Výboru odborového zväzu SAV Andrej Rusnák.

Lubyová zároveň skonštatovala, že nevidí dôvod na to, aby sa transformácia ústavov na verejné výskumné inštitúcie (VVI) nestihla do konca tohto roka.

• Komentátor Marián Leško z týždenníka Trend počínanie Lubyovej k najstaršej vedeckej ustanovizni na Slovensku zhodnotil ako arogantné a bezočivé. Ministerka podľa neho potvrdila, že u nás nevládnu zákony, ale ľudia výkonnej moci, a to aj proti nim.

„Keď sa zákon o transformácii SAV stal platný a účinný, tak by v právnom štáte, v ktorom platí princíp právnej istoty, premena váženej a významnej vedeckej inštitúcie už bola nezastaviteľná. Ale ako sa ukázalo, ministerka M. Lubyová s podporou koaličnej väčšiny túto transformáciu svojvoľne zastavila. Stalo sa tak za cenu brutálneho porušenia zákona, ktoré sprevádzali mnohé lživé a zavádzajúce vyhlásenia členky vlády, nominantky SNS,“ napísal Leško.

• O tom, kto a ako na Slovensku rozdeľuje finančné prostriedky na vedu a výskum, písali Aktuality.sk. Zamerali sa na pozíciu posudzovateľov žiadostí o podporu vedeckých projektov, ktorí za to nie sú honorovaní napriek tomu, že je ich práca náročná na čas i odbornosť. Niektorí posudzovatelia zároveň kritizujú, že projekty, ktoré hodnotia, nie sú anonymné a otázne je aj to, ako ich hodnotenia berie do úvahy Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá peniaze prerozdeľuje.

„Nemám žiadnu spätnú väzbu. Iba, že si potom pozriem na stránke APVV projekty, ktoré som hodnotila a vidím, ktoré boli a neboli akceptované. Nikde nie je zverejnené, koľko bodov v priemere daný projekt dostal,“ uviedla na margo posudzovania jedna z hodnotiteliek Adela Penesová.

„APVV plánuje začať v roku 2019 odmeňovať hodnotiteľov projektov a pôvodne sa uvažovalo so sumou 50 eur, ktorá bola neskôr prehodnotená a momentálne sa uvažuje so sumou 100 eur za jeden posudok,“ dodal v súvislosti s honorovaním práce posudzovateľov šéf APVV Pavol Balžanka. To, ako APVV pracuje, aká je jej inštitucionálna história a koľko peňazí už prerozdelila, približuje krátke video.

• Kvalita vedeckých výstupov, ale aj atraktivita štúdia boli predmetom hodnotenia fakúlt vysokých škôl, ktoré niekoľko rokov vypracúvala Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Posledné dáta, ktoré rebríček prezentoval v roku 2015 sú štyri roky staré, dnes sa už nezostavuje.

x Podľa Ivana Ostrovského z ARRA sú dôvodom financie a prístup k vedeckým databázam. „Používali sme dva zdroje: grantovú podporu a sponzoring. Grantová podpora zanikla a sponzoring sa ukázal ako nedostatočný,“ skonštatoval Ostrovský.

x Renáta Hall z projektu To dá rozum na margo rebríčka uviedla, že „nebol až taký výpovedný pre potreby študentov a študenti by potrebovali aj iné informácie. Napríklad o možnosti praxe či iných spôsobov spolupráce s praxou, výške školného a poplatkov za štúdium, dostupnosť internátov.“

x Riaditeľ INEKO Peter Goliaš skonštatoval, že rebríčky môžu vytvárať tlak na zvyšovanie kvality, no je dôležitá aj objektívnosť a nezávislosť inštitúcie, ktorá ich zostavuje.

x Tomu, prečo hodnotenie ARRA tretíkrát za sebou nevyjde a čo s tým plánuje robiť ministerka Lubyová, sa venoval aj podcast Aktuality.sk (od 7:46).

• O rozhodovaní sa medzi štúdiom na vysokej škole v Bratislave a Brne písal pre týždenník Trend Matej Horňák, ktorý sa napokon na údiv svojho okolia rozhodol stať poslucháčom Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Vo všeobecnosti však počet študentov vysokých škôl na Slovensku prudko klesá. Kým v roku 2007 navštevovalo slovenské verejné vysoké školy viac ako 196-tisíc študentov, v minulom roku to bolo menej ako 130-tisíc.

• Štatistiky týkajúce sa profesijného vzdelávania učiteľov prezentoval analytik projektu To dá rozum Jozef Miškolci. Podľa údajov OECD sa v roku 2013 priemerne v rámci krajín OECD vzdelávalo až 71 % vyučujúcich 8 dní v roku. V prípade Slovenska to bolo iba 39 %.

„Hoci z hľadiska počtu dní vzdelávania učiteľskej populácie sa na Slovensku blížime k priemeru OECD, z hľadiska podielu sme na tom zo všetkých krajín OECD najhoršie,“ zhodnotil Miškolci s tým, že v súčasnom systéme je problémom favorizovanie akreditovaných foriem vzdelávania a systém kreditov, ktorý nesleduje, či sa kvôli nemu zvyšuje aj kvalita výučby v školách.

O vzdelávaní učiteľov a navrhovaných zmenách v kreditovom systéme diskutoval Miškolci aj s predsedom školských odborov Pavlom Ondekom v televízii TA3.

• Nedostatku miest v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským v Šamoríne a okolí sa venuje Iniciatíva BKZ. Ide o občianske združenie založené rodičmi, ktorí sú presvedčení o tom, že „deti majú právo vzdelávať sa v mieste svojho bydliska alebo v bezprostrednom okolí vo svojom rodnom jazyku.“

O tom, že rodičia sa zasadzujú o zriadenie slovenskej základnej školy, informovali médiá ešte v lete, keď iniciatíva BKZ adresovala list aj predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimi (Smer-SD). Ten skonštatoval, že nebude tolerovať, ak obec odmietne otvoriť slovenskú školu a deti sa nebudú môcť vzdelávať v rodnom jazyku. Úrad vlády SR list rodičov postúpil ministerstvu školstva.

Aktivita rodičov z Rohoviec nadviazala na iniciatívu Moderný Šamorín pre všetkých. K iniciatíve sa v uplynulom týždni pripojila opozičná strana SaS. „Podľa ústavy je školská dochádzka povinná a občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách. Je povinnosťou orgánov verejnej moci vytvárať také podmienky, aby bolo toto právo naplnené pre občanov Slovenska bez ohľadu na to, k akej sa hlásia národnosti,“ skonštatovala poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (klub SaS).

• „Diagnóza školstva: Bezvedomie“ je titulok nad sériou textov Hospodárskych novín (HN) o vzdelávaní, v ktorých sa k pálčivým témam vyjadrujú ministerka školstva Martina Lubyová, poslankyňa Zuzana Zimenová, profesor pedagogiky Ondrej Kaščák, zakladateľ komunitnej školy v Zaježovej Juraj Hipš, či prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

K téme osemročných gymnázií sa v rozhovore pre HN vyjadrila hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Podľa nej sú „nepochybne devastačným faktorom základných škôl, keďže v nich po prijímacích skúškach na osemročné gymnáziá ostanú najmenej výkonní žiaci.“ Zásadná otázka sa podľa Kalmárovej týka aj toho, či „existuje nejaká obzvlášť významná pridaná hodnota osemročných gymnázií v porovnaní so štvorročnými.“ Na základe výsledkov medzinárodných meraní o tom hlavná školská inšpektorka pochybuje.

Všimli sme si

• Nadácia pre deti Slovenska (NDS) organizuje 8. októbra diskusiu o úlohe samospráv pri riadení škôl. Viac informácií nájdete tu. Lenka Antalová Plavuchová z NDS zároveň upriamuje pozornosť na to, „Kto chýba?“ v našich školách?

• „Vláda ignoruje školstvo. Nemá kto učiť, študenti nám migrujú do zahraničia, mnohé zdravotne znevýhodnené deti sa do škôl nedostanú, pretože nemáme pre ne vytvorené podmienky. Tým je porušovaná ústava.“ Týmito slovami začala minulotýždňová relácia RTVS Silná zostava, ktorá sa venovala téme školstva.

• O problémoch školstva diskutovali v relácii RTVS O 5 minút 12 (od 34:40) aj ministerka Lubyová a poslanec NR SR Martin Poliačik (Progresívne Slovensko).

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk