Denník N

Nedemokratický liberalizmus spôsobil finančnú a migračnú krízu. Aj so Šimečkom sa dá niekedy súhlasiť

Dobré ráno, no konečne, už vám svitlo?! – chcelo sa mi zvolať, keď som si prečítal ostatný článok Martina M. Šimečku. Ako informuje čitateľov, nedemokratický liberalizmus je nebezpečný extrém, ktorý ženie ľudí do náručia druhého extrému.

Martin M. Šimečka cituje vo svojom článku „O potrebe pribrzdiť nároky liberalizmu, ktoré ženú voličov do náruče autoritárov“ komentátora Financial Times Martina Wolfa, ktorý sa pokúsil zanalyzovať, prečo už ľudia neveria globálnym liberálnym politickým a ekonomickým elitám. S jeho závermi, že to liberálne elity preháňajú, pretože svoje predstavy o svete presadzujú nedemokratickým spôsobom, sa nedá než súhlasiť.

Šimečka uvádza aj názory politológa Yascha Muonka:

„V mene liberalizmu sa presadzuje extrém, že o dôležitých veciach rozhodujú experti a nikým nevolené inštitúcie – centrálne banky a medzinárodné organizácie. V USA sú to aj súdy, ktoré často rozhodujú o spoločenských otázkach.

Do toho prišla globalizácia, keď kapitál, ktorý sa voľne prelieva po planéte a uteká pred pokusmi vlád ho limitovať, v skutočnosti obmedzuje možnosti politikov mať vplyv na dianie v krajine a stiera tak rozdiely medzi pravicou a ľavicou, keďže obe sa stávajú voči globálnemu kapitálu čoraz bezmocnejšími.“

Potom Šimečka opäť sprostredkúva názory Wolfa:

„Priznáva však, že „nedemokratický liberalizmus“ spôsobil finančnú krízu a čiastočne aj vlnu migrácie. Tú podporuje globálna elita, teda ľudia, ktorí nie sú usadení na jednom mieste a vďaka svojmu vzdelaniu a znalosti jazykov sa voľne pohybujú po svete. Svojím liberálnym prístupom k migrácii – keďže sama migruje – vyvolala pocit ohrozenia u tých, ktorí žijú celý život na jednom mieste a obávajú sa, že migranti zničia ich tradičný spôsob života.“

Teraz niekoľko mojich poznámok:

Ak sú na Slovensku aj liberáli, ktorí chcú s nami konzervatívcami naozaj diskutovať, a nielen sa navzájom utvrdzovať, akí sme my konzervatívci „fuj“, veľmi im odporúčam zobrať tento Šimečkov článok vážne. Obzvlášť túto vetu: „V mene liberalizmu sa presadzuje extrém, že o dôležitých veciach rozhodujú experti a nikým nevolené inštitúcie.“ Áno, presne toto mi ako konzervatívcovi vadí.

V demokracii ľudia vyjadrujú svoj názor prostredníctvom volieb. Vo voľbách, čuduj sa svete, ľudia vyberú politikov (aj keby nimi dovtedy neboli), ktorí ľudí potom reprezentujú. Ak sú politici slušní, potom držia slovo a plnia svoje predvolebné sľuby. Ak nie sú slušní, ľudia ich vo voľbách skôr alebo neskôr vymenia. To je demokracia. Demokracia nezaručuje najlepšie riešenia v každom čase. Ale zaručuje možnosť skorigovania chýb a neželaného vývoja. Toto je podstata toho, prečo Churchill hovoril o demokracii, ako o najhoršom systéme – okrem všetkých ostatných.

K tým všetkým ostatným systémom, ktoré sú horšie ako demokracia, akokoľvek je demokracia nedokonalá, patrí aj nedemokratický liberalizmus. Lebo ak majú o osude spoločnosti rozhodovať tzv. experti, nikým nevolené elity, kto ich odvolá, ak sa pomýlia? Nikto. Komu sa zodpovedajú? Nikomu, veď sú „experti“, oni predsa nepodliehajú verejnej mienke… To ale znamená, že nepodliehajú ľuďom, akokoľvek sú názory ľudí premenlivé a môžu byť aj mylné.

Aj elity a experti sa mýlia, liberálni obzvlášť, minimálne rovnako často, ako menej informovaní bežní ľudia. Ukážme si to na príklade typického predstaviteľa slovenskej liberálnej elity, samotného Martina M. Šimečku. Ešte v januári tohto roka Šimečka obhajoval svoj názor, že Fico je pre Slovensko menšou hrozbou ako Sulík. Takýto názor sa začiatkom tohto roka stal medzi viacerými slovenskými liberálmi verejne prezentovanou módou. Myslí si to Šimečka a ďalší slovenskí liberáli aj po februárovej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Každý sa môže pomýliť, ja nie som žiadnou výnimkou. Mýliť sa môže intelektuál, politik, expert, aj ľudia vo voľbách. Rozdiel je v tom, že nevoleného experta nemáme ako odvolať. Nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje omyly. Politika ľudia vo voľbách vymeniť môžu. V tom je prínos inak nedokonalej demokracie.

Demokracia buď je alebo nie je. Demokraticky môžeme presadzovať hodnoty „liberálnej“ demokracie, „sociálnej“ demokracie, „konzervatívnej“ demokracie, a pritom rešpektovať, že tu spolu s nami žijú aj ľudia s odlišnými názormi, na ktoré majú právo a majú právo ich aj presadzovať. Ale liberáli nemajú na demokraciu monopol. Rozhodne neplatí, že výstupom demokracie musia byť liberálne hodnoty, inak to nie je demokracia.

A opačne, presadzovať liberálne hodnoty za každú cenu, rovnako nie je správne. Presadzovať ľavicovo liberálne hodnoty, napríklad LGBTI agendu, v rozpore s vôľou väčšiny spoločnosti na Slovensku, obchvatom cez Brusel alebo medzinárodné zmluvy typu Istanbulský dohovor alebo cez európske súdy, to je pokus o presne ten nedemokratický liberalizmus, ktorý ľudia v Európe aj v USA čoraz viac odmietajú, a ktorý vadí aj veľa ľuďom na Slovensku. To je presne to, o čom písal Martin Wolf a o čom informoval Martin M. Šimečka.

Vôbec neplatí, že to čo je dobré pre liberalizmus, musí byť dobré aj pre demokraciu. Takisto neplatí, že čo je dobré pre liberalizmus, musí byť dobré aj pre Slovensko. A už vôbec neplatí, že čo je dobré pre hlbšiu európsku integráciu, to je dobré aj pre Slovensko. Môže to platiť a nemusí. Prípad od prípadu. Máme právo to ako dospelý národ zvážiť a vybrať si.

Ak je niekto proti názorom niektorých slovenských liberálov, často ho označia za extrémistu, niekedy dokonca za fašistu. A pritom je to často tak, že človek nesúhlasiaci so slovenskými liberálmi má iba o trochu viac predvídavosti a politického realizmu ako oni. Teší ma, že keď na problém nedemokratického liberalizmu upozornil Martin Wolf vo Financial Times, Martin M. Šimečka sa tým zaoberá. Keď sme my slovenskí konzervatívci roky prezentovali úplne rovnaké názory, Šimečka nás označoval za hrozbu pre slovenskú demokraciu a užitočných Putinových idiotov – ako napríklad mňa. Ale nevadí, možno sme sa predsa len posunuli o kúsok ďalej.

Stále som odporcom liberálnej demokracie. Myslím si, že naša demokracia má mať skôr kresťanské a sociálne hodnotové korene. Som zástancom „ústavnej demokracie“, ktorá zaručuje práva aj odlišným názorom a menšinám. Ale vládnuť v demokracii má väčšina, vytvorená ľuďmi vo voľbách. Nie nikým nevolení experti alebo intelektuáli, ktorí údajne vedia lepšie ako ľudia, čo je pre ľudí dobré.

Myslím si, že Slovensko si má uchovať čo najviac svojej suverenity, lebo iba vtedy budú o našich veciach rozhodovať slovenskí voliči vo voľbách a nie nikým nevolení experti v Bruseli. Myslím si to ako demokrat a budem to demokraticky presadzovať, lebo si myslím, že je to dobré pre Slovensko. Z rovnakých dôvodov budem bojovať aj proti nedemokratickému liberalizmu a je mi jedno kto a z akých dôvodov ho bude na Slovensku presadzovať.

Milan Krajniak, autor je podpredseda Sme rodina a kandidát na prezidenta Slovenskej republiky

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.