Medziriadky: Keď z literárnej súťaže vznikne komunita

„Pochybnosti o vlastnej tvorbe a chýbajúca spätná väzba trápia vari každého začínajúceho autora a autorku. Riešením tohto problému by mohli byť literárne súťaže. Tých je na Slovensku plno. Väčšina z nich ale neponúka účastníkom okrem diplomu a krátkeho potlesku žiadnu pridanú hodnotu.“

Tak hodnotí „dieru na trhu,“ ktorú sa snažia Medziriadky vyplniť, Kristína Janačková. Mladá začínajúca autorka to uvádza v texte, ktorý vznikol na žurnalistickom workshope Rii Gehrerovej na Medziriadkoch 2018.

Ako jeden z organizátorov a veterán medzi účastníkmi som s Medziriadkami spojený skrz-naskrz, pre zachovanie aspoň určitej objektivity si preto budem citáciami zainteresovaných pomáhať, kde to len pôjde. Prípadné chválospevy vtesnané pomedzi výpočet faktov pripíšte na vrub mojej nedôslednosti.

Od experimentálnej poézie po reportáž

Samotné súťaženie je v prípade Medziriadkov iba akousi zámienkou. Odmenou pre mladých autorov, ktorých tvorbu porota ocení v anonymnej súťaži, je pozvánka na týždenné literárne „sústredenie“. Slovám v úvodzovkách sa pri opisovaní Medziriadkov celkom vyhnúť nedá – celý projekt totiž ťažko zaradiť do jedinej škatuľky a občas sa vďaka Medziriadkom prepájajú celkom izolované svety.

Začínajúci autori na sústredení dostávajú od poroty podrobnú spätnú väzbu ku svojim textom, rozširujú si vedomosti na prednáškach alebo pracujú na zadaniach v tvorivých dielňach. Spomedzi rekordných 370 autorov, ktorí tento rok poslali do súťaže svoje texty, sa na sústredenie prebojovala približne päťdesiatka.

Porotcami súťaže a zároveň lektormi, ktorí s autormi pracovali na sústredení, boli, napríklad Mária Ferenčuhová, Marta Součková, Mária Modrovich, Petr Borkovec či Mária Klapáková. Na Medziriadky priniesli skúsenosti z rôznych oblastí literatúry a (nielen) knižnej kultúry, takže z programu sa dalo vyberať.

„Tento rok sme venovali priestor aj reportážnemu žánru, či už pri diskusii so zakladateľmi vydavateľstva Absynt, Filipom Ostrowskim a Jurajom Koudelom, alebo pri workshope s Riou Gehrerovou. Taktiež sme pozornosť obrátili na  literárne periodiká, o ktorých hovoril na workshope a besede s Martou Součkovou a Vilom Nádaskayom šéfredaktor mesačníka Kapitál Tomáš Hučko,“ zhrnula organizátorka projektu Katarína Vargová.

Ponuku workshopov ďalej dopĺňali dielne zamerané, napríklad, na krátku prózu, experimentálnu a angažovanú poéziu, texty piesní, divadelnú aj filmovú scenáristiku či preklady.

Literárnym hosťom Medziriadkov, ktorý prišiel na letné sústredenie viesť workshop a s mladými autormi diskutovať o písaní, bol v tomto roku prozaik a scenárista Richard Pupala, finalista aktuálneho ročníka knižnej ceny anasoft litera. Poetická hostka Veronika Dianišková zas na čítačke a besede predstavila svoju básnickú tvorbu.

„Účastníkom sa snažíme otvoriť obzory aj v iných oblastiach umenia,“ doplnila Katka Vargová, „preto si v programe našli svoje miesto aj divadelná monodráma Salome v réžii M. Šiškovej, premietanie krátkych filmov z festivalu Fest anča či koncert Vlada Nosáľa z Queer Jane.“ Ďalšími odbočkami od čítania a písania boli, napríklad, knižný dizajn, na ktorý sa zameriavala výtvarná dielňa, či typografia a čitateľnosť, ktorým sa na prednáške a workshope venoval dizajnér David Kalata.

Témy: Telo a sexualita, menšiny, cudzina

Za umiestnenie v súťaži si autori ocenených textov odniesli medziriadkarske peniaze „riadky,“ teda poukazy na knižky, ktoré venovali partnerské vydavateľstvá a kníhkupectvá. Ak ale aj niekoho text porota v súťaži nevyzdvihla, no autora či autorku zaradila medzi pozvaných, riadky mohol/mohla získavať aj za prácu na workshopových zadaniach.

Cenu Divadla Pôtoň, ktorá je spojená s tvorivým rezidenčným pobytom v tomto divadle, si podľa rozhodnutia poroty odniesla víťazka stredoškolskej prozaickej kategórie Nicol Hochholczerová za svoje poviedky Veľká arkána a Plachosť korún.

„Najviac ma prekvapila kategória stredoškolskej prózy, od ktorej som nemala prehnané očakávania, keďže v tomto období, možno aj v budúcnosti dobrí, autori často píšu pateticky, napríklad prvoplánovo tematizujú lásku, čo je síce normálne, ale z umeleckého hľadiska prevažne neproduktívne,“ povedala porotkyňa súťaže Mária Klapáková.„Stredoškolské prózy sa mi v tomto ročníku zdali dokonca presvedčivejšie a originálnejšie než tie vysokoškolské, od ktorých som naopak očakávala už aj istú skúsenosť, čitateľskú i ľudskú.“

Okruh tém, ktoré začínajúci autori spracovávali, bol podľa nej obmedzený, texty sa však líšili názorovými a hodnotovými postojmi autorov, invenčnosťou, mierou originality či vybudovanou atmosférou.

„Témy sa v literatúre neustále opakujú alebo varírujú, mení sa iba spôsob ich spracovania, čo vidno i v medziriadkarskych textoch,“ dodala porotkyňa Marta Součková. „Aj vzhľadom na vek autorov je prirodzené, že konkretizujú najmä vzťahové problémy, čoraz viac sa do popredia dostáva telo a sexualita, s väčšou samozrejmosťou sa dnes píše tiež o minoritách a priestore cudziny.“

V priebehu roka čítačky

Medziriadky však augustovým sústredením neskončili. Literárny projekt sa postupne natiahol na celý rok a tú „najsúčasnejšiu“ literatúru predstavujeme verejnosti na pravidelných autorských čítaniach.

„Na čítačky oslovujeme začínajúceho medziriadkového autora alebo autorku, ktorí sa dobre umiestnili v súťaži, a k nim hľadáme vhodných etablovaných autorov. Ján Štrasser, ktorý bol vlani hosťom jednej z našich čítačiek, povedal, že keď mladý je začínajúci, tak ten druhý musí byť končiaci, toho sa ale nedržíme,“ povedala Soňa Uriková, ktorá organizuje a moderuje väčšinu medziriadkarskych čítačiek v Bratislave.

Okrem hlavného mesta sa nám čítania v uplynulom čase podarilo zorganizovať, trebárs, v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši či Leviciach a spolu so začínajúcimi autormi svoju tvorbu takto už predstavili, napríklad, Balla, Ivana Dobrakovová, Michal Habaj, Mila Haugová, Pavol Rankov či Ondrej Štefánik.

„Medziriadky financujeme z viacerých grantov, najväčšiu časť rozpočtu tvorí príspevok z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia a podpora od Nadácie Tatrabanky,“ zhrnula Katka Vargová, ktorá rovnako ako zvyšok organizačného tímu odvádza všetku prácu dobrovoľnícky. Fungovanie projektu však pomáhajú držať nad vodou aj dve percentá z daní, dary fyzických osôb a každoročne i štedré sponzorstvo slovenských i českých vydavateľov a kníhkupectiev.

Aby tento text v závere definitívne neskĺzol do patetickej ďakovačky, opäť si pomôžem útržkom z textu, ktorý napísala Kristína Janáčková, jedna z finalistiek súťaže, v žurnalistickej dielni. „Medziriadky sú medzi literárnymi súťažami svetlou výnimkou. Namiesto diplomov rozdávajú kontakty či nové podnety a impulzy do ďalšej tvorby.“

A snáď práve to je na Medziriadkoch najcennejšie – z mnohých kontaktov vzniknú spolupráce, z iných kamarátstva, z niektorých lásky. Pokiaľ môže v slovenskom rybníčku existovať čosi ako mladá literárna komunita, lepšie podmienky pre jej vznik si azda ani nemožno predstaviť.