Denník N

4 roky zmien, ktoré je vidieť

Končí sa volebné obdobie predstaviteľov miest a obcí. Ako primátor hlavného mesta SR Bratislavy považujem za svoju povinnosť predložiť Bratislavčanom odpočet mojej práce za uplynulé 4 roky. Na rozdiel od iných, ktorí v tejto dobe radi používajú populistické a prázdne vyjadrenia, ja budem hovoriť o faktoch: o štyroch rokoch zmien, ktoré je v našom meste vidieť.

Spoločne sa nám podarilo rozhýbať Bratislavu
Predovšetkým sa chcem úprimne poďakovať vám, Bratislavčanom – za vašu trpezlivosť, porozumenie a podporu. Viem, že ste museli strpieť nejedno obmedzenie a nepohodlie, verím však, že výsledky stoja za to.

Chcem zdôrazniť aj to, že za zmenami Bratislavy k lepšiemu nestojí len jeden človek – ide o desiatky, stovky zamestnancov Hlavného mesta. Vážení kolegovia, vám patrí moja veľká vďaka za vašu obetavosť a nasadenie, s ktorou ste denne pracovali a pracujete pre krajšiu a lepšiu Bratislavu.

Ľudia v roku 2014 mali záujem, aby sme sa priblížili moderným západným metropolám, ktoré som vo svojom predvolebnom programe spomínal. Aj preto je dôležité, aby sme si povedali, čo sa v týchto veciach pohlo dopredu a aké boli v Bratislave začaté zmeny. Väčšina z nás si ešte pamätá sériu mojich predvolebných bilboardov – „Bratislava nie je Viedeň“, „Bratislava nie je Berlín“ a podobne. Preto sa k nim na tomto mieste vraciam a na základe faktov uvádzam, kde sme aké zmeny naštartovali. Ak má niekto záujem o komplexnejšie čísla môjho odpočtu, nájde ich tu: ivonesrovnal.sk/vysledky

Pred voľbami v roku 2014 som hovoril o týchto cieľoch:

Bratislava nie je Zurich, ale môže rozumne hospodáriť
Zásadne sme ozdravili mestské financie. Dnes má Bratislava historicky najnižšie zadĺženie mesta – prvýkrát sme sa v miere zadĺženosti dostali pod hranicu 50 %, a dnes ide o 49,85 % . Pre porovnanie, v roku 2011 bola zadlženosť až 66,22 %. Prebytky rozpočtov máme 45,5 milióna EUR na rozvoj a projekty. Zvýšili sme výber dane z nehnuteľností o 5 miliónov EUR z 27,5 na 33 milióna. Dodatočné interné príjmy v tomto volebnom období máme vo výške 13 miliónov EUR.

Bratislava nie je Berlín, ale môže mať fungujúcu dopravu
Verejná doprava v Bratislave sa podľa dvoch tretín Bratislavčanov postupne zlepšuje. To nie je samochvála ani propaganda, ale výsledky reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus. Je tomu tak aj vďaka tomu, že sa nám podarilo zásadne urýchliť modernizáciu vozového parku. Nakúpili sme 110 autobusov, 77 trolejbusov, 60 električiek, 18 elektrobusov, 68 svetelných informačných tabúľ.

Krízovým manažmentom sa nám podarilo zachrániť projekt Starého mosta a dotiahnuť tak električku do Petržalky. Beží príprava projektovej dokumentácie a ďalších vecí tak, aby sme v roku 2022 odovzdali do užívania jej predĺženie ešte ďalej v rámci Petržalky. Intenzívne pracujeme aj na ďalších predĺženiach električky k TIOPU vo Vrakuni, do Lamača, Ružinova a Vrakune.

V týchto mesiacoch sa rysujú aj kontúry využitia stanice Filiálka ako centrálneho železničného uzla Bratislava. Vďaka nášmu úsiliu si štát všimol aj problém s terajšou hlavnou stanicou a vyčlenil na ňu 3 milióny EUR – a ja verím, že tieto prostriedky budú účelne využité na to, aby mesto konečne malo dôstojnú stanicu, hodnú hlavného mesta štátu Európskej únie. A to už ani nehovorím o tom, že v oblasti cyklodopravy sa nám podarilo naštartovať bikesharing, ktorý sa od úplného začiatku teší čoraz väčšej obľube Bratislavčanov.

Bratislave nie je Kodaň, ale tiež môže mať dobré cesty
Bratislava nikdy v histórii nemala také dobré cesty ako je tomu dnes. Počas môjho prvého volebného obdobia sme opravili takmer 200 km ciest – vzdialenosť z Bratislavy do Žiliny či Banskej Bystrice. Opravili sme 60 km chodníkov a 435 prechodov pre chodcov. V meste pribudlo 27 km cyklochodníkov. Častokrát počúvam, že ide o predvolebnú kampaň – chcem ale opäť upozorniť a zdôrazniť: nie, nijaká kampaň, je to systémová robota. Veď tieto práce mesto pod mojím vedením realizovalo už v rokoch 2016 a 2017, teda dávno pred voľbami.

Bratislava nie je Viedeň, ale môže byť kultúrna a čistá
Toto jedna z oblastí, v ktorej sme po našom nástupe našli vari najväčší investičný dlh z minulosti. V Bratislave máme aj dnes ešte desiatky verejných priestranstiev, do ktorých sa desaťročia neinvestovalo; to formuje aj správanie verejnosti k týmto priestranstvám a potom aj ich celkový ich výzor. Ani tu sme však nefňukali, vyhrnuli sme si rukávy a pustili sa do roboty. Výsledkom je zrekonštruované Trnavské mýto, revitalizované Námestie slobody, nová Dunajská promenáda, Šafárikovo námestie, Park jama, Gaštanica, Parčík Svoradova či evitalizované rybníky na Železnej studničke. Okrem toho pribudlo v meste množstvo ďalších drobných projektov – revitalizovali sme 11 námestí, 12 podchodov, 24 fontán, 17 detských a workoutových ihrísk. Pribudlo 852 stromov priamo v meste a neuveriteľných 152 tisíc stromov v Mestských lesoch.

Bojovali sme tiež proti vizuálnemu smogu: poskytli sme na granty na čistenie mesta od grafity vo výške 600 tisíc EUR, zrealizovali sme passport reklamných zariadení a odstránili takmer 1000 reklamných nosičov.

Bratislava nie je Mníchov, ale môže mať pekný štadión
Ako to už na Slovensku býva, rekonštrukcia veľkých športovísk vzbudzuje emotívnu polemiku. Považujem ale za podstatné, že v priebehu niekoľkých mesiacov bude Bratislava disponovať moderným futbalovým štadiónom, ktorý sa stane priestorom nielen pre športové, ale aj pre kultúrne a kongresové podujatia.  Na rozdiel od Zimného štadióna Ondreja Nepelu mesto tentokrát nebude zaťažené úvermi, ktoré by muselo splácať a verím, že aj dohody vlády a investora budú mať také parametre, vďaka ktorým si budeme môcť s pokojným svedomím povedať, že konečne nemusíme kvôli slušnému štadiónu chodiť do Trnavy, Žiliny alebo Dunajskej Stredy. Hlavné mesto si takýto športový stánok zaslúži.

Mesto robilo veľa preto, aby mohla široká verejnosť športovať. Z tých najväčších projektov chcem určite spomenúť rekonštrukciu obľúbeného kúpaliska Rosnička, investície do plavárne na Pasienkoch alebo rekonštrukciu zimných štadiónov na Harmincovej a už spomínaného zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorý potreboval investície kvôli blížiacim sa majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji. Pre širokú verejnosť sa nám tiež podarilo opraviť cyklochodníky v Malých Karpatoch, na Petržalskej hrádzi a mnohé ďalšie.

Bratislava nie sú Helsinki, ale tiež môže dať pravidlá developerom
Developer je slovo, pri ktorom Bratislavčania vždy zbystria pozornosť, lebo majú svoje negatívne skúsenosti. Počas svojho volebného obdobia som sa to pokúsil otočiť. Sme hlavným mestom v dynamicky sa rozvíjajúcom regióne, kde sa prirodzene akumuluje kapitál súkromných spoločností. Tento potenciál sme sa vždy usilovali využiť aj v prospech verejného záujmu, v prospech projektov užitočných pre všetkých Bratislavčanov. A som veľmi rád, že za krátke obdobie sa nám tento zámer podarilo naplniť. Jedným z mnohých úspešných príkladov je v Bratislave unikátny projekt bikesharingu, ktorý sme verejnosti odovzdali  so Slovnaftnom. Porobne sme s Immocapom znovuoživili Trnavské mýto, s HB Reavis pracujeme na revitalizácii Námestia Slobody a s Tescom a Lordshipom na Kamennom námestí. Takto sme aj vďaka súkromným investorom dokázali vzhľad (a nielen vzhľad) našich verejných priestranstiev zásadne zmeniť k lepšiemu.

Toto je náš odpočet za prvé štyri roky mandátu. Čoskoro predstavíme moje priority do roku 2022. Verím, že každý, kto sa vie na veci pozrieť objektívne a z nadhľadu, dokáže uznať, že v Bratislave sme naštartovali procesy a zmeny k lepšiemu, ktoré je naozaj vidieť. Bratislava má dnes slušné tempo a správny kurz. Ja ponúkam Bratislavčanom kontinuitu, systémovú prácu a dotiahnutie začatých zmien. Pretože len tak dokážeme Bratislavu postupne meniť na čoraz lepšie miesto pre život. A na to nepotrebujeme ani utópie, ani experimenty od ľudí, ktorí objavili Bratislavu tesne pred odovzdaním kandidátnych listín.

Ivo Nesrovnal
primátor hlavného mesta SR Bratislavy

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ivo Nesrovnal

Narodil som sa v Bratislave 19. mája 1964. Bývali sme na Jelačičovej. Po ukončení gymnázia som chcel študovať históriu, lebo dejiny ma vždy priťahovali. Nakoniec som však išiel na právo. Vo vzdelávaní som pokračoval ďalej na univerzitách v USA, Nemecku a Francúzsku. Profesionálnu dráhu som začal v Akadémii vied a ako právnik som mal tú česť pracovať so skvelými ľuďmi v kancelárii prezidenta Václava Havla. Ako advokát som žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Trinásť rokov som spoluviedol pobočku renomovanej medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Dlhšie som žil v Hamburgu, Štuttgarte, dobre poznám Viedeň, Mníchov, Zurich či Kodaň. Po návrate zo zahraničia som ostal z mnohých vecí v Bratislave nemilo prekvapený. Odstup od západnej Európy sa zväčšil, Bratislava strácala konkurencieschopnosť a vypadla z rebríčkov kvality života. V roku 2009 som preto vstúpil do komunálnej politiky a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. Pochopil som, že keď chce človek meniť veci, mal by začať niečo robiť. Pre mesto sme spolu s kolegami, mestskými poslancami vykonali kus roboty. Snaha vyvrcholila v roku 2014 zvolením za primátora hlavného mesta SR Bratislava.