Stránky

Zima, od nôh nič príjemné. Takto je to už niekoľko dní, jeseň sa naplno ujala svojej vlády. V posteli je to lepšie, je to jediné miesto, kde si dokáže uchovať teplé nohy a ruky. Ešte pred niekoľkými dňami behala do večera v krátkom tričku a potom zmena, k slovu sa dostali svetre, dokonca bundy.

Prúd vody jej tečie na ruky, horúca je výborná, zahreje. Ruky vyšúcha uterákom, vojde do kuchyne. Na stolíku čaká šálka čaju. Para stúpa hore, stavila na ľubovník bodkovaný, výborná chuť, zaujímavé liečivé schopnosti. Chlipne si, jazyk popáli. Zahreší, nie veľmi, ale dôrazne.

Prútené kreslo, posadí sa, hrnček v rukách. Ozve sa vrzgot, jednoducho nostalgia. Staré, má ho už roky, stále rovnako milované. Drobný vankúšik potiahne smerom hore, vloží si ho za hlavu. Pomrví sa, chce to pohodlnejšiu polohu. Neprejde chvíľa, postaví sa, vyberá čosi zo skrinky.

Zaujme pozíciu, pri nohách má škatuľu. Položí si ju na kolená, rukou prejde niekoľkokrát po veku. Veľký kvetinový vzor, sú to ruže, dnes už ošúchané. Chce nazrieť dovnútra, nespravila tak už dlho. Chcela, len keby to bolo také ľahké. Skúša, chce to odvahu, pomaličky ho nadvihuje.

Leží na podlahe, tak predsa sa odhodlala. Pohodila ho kdesi k nohám, jej pozornosť smeruje dovnútra. Ako prvé ju upúta pach, takmer ako v antikvariáte. Papier, zažltnutý, mierne poškodený. Najviac zvrchu, postupne sa to zlepšuje. Opatrne pretočí niekoľko listov, so zaujatím číta. „Mamičku bolí hlava.“ Odtrhne oči, nechce to vidieť, akoby sa niečoho bála.

Sú to už roky, drala školské lavice. Na narodeniny, dostala ho do daru, od mamičky. Písala ho každučký deň, bol len jej, krášlila ho, ako mohla, občas aj kresbu pridala. Najradšej kvietky, medzi jej obľúbené patrili ruže. Ďalšia stránka, správa o mamičke, leží v posteli a bolí ju hlava.

Pokračovať sa nebude, denník už leží v škatuli, nemôže, nedokáže to. Emócie sú silnejšie ako ona, hrajú s ňou hru. Ona prehráva, presne ako mamička, bol to začiatok jej konca. Samá čierňava a smútok, zranené detské srdiečko. Zostali dvaja, len ona a ocko.

Hlava opretá o vankúš, v duši smútok, ešte stále sa s tým nevyrovnala.