Prečo nepočuť hlas študentov na vysokých školách?

Naopak, názor študentov by mal zohrávať rozhodujúcu rolu, a to najmä v otázkach, ktoré môžu viesť ku skvalitňovaniu ich skúseností s vysokoškolským štúdiom na slovenských školách. Napriek tomu ani samotní vysokoškoláci mnohokrát nevedia, čo môžu na školách ovplyvňovať a aké postavenie majú pri prijímaní rozhodnutí v akademickom senáte. Podľa platnej legislatívy musia študenti a študentky v senáte zastávať minimálne jednu tretinu členov. Akademický senát má kľúčové postavenie v spravovaní VŠ. Okrem iného volí predstaviteľov vedenia školy, spolurozhoduje o nakladaní s majetkom, schvaľuje rozpočet VŠ či kontroluje jej hospodárenie (1). Študenti majú preto formálne nezanedbateľnú moc a pri rozhodovaní o dôležitých otázkach riadenia a chodu VŠ môže byť ich hlas rozhodujúci. Ako však ukázal náš prieskum, študentská populácia svoju právomoc spolurozhodovať o spravovaní VŠ využíva len čiastočne. Viac ako 40 % našich respondentov a respondentiek uviedlo, že nevyužilo právo voliť svojho zástupcu do študentskej komory akademického senátu a viac ako 6 % dokonca nevie, čo je akademický senát (2).

Prečo študenti a študentky naplno nevyužívajú možnosti, ktoré im poskytuje legislatíva? Čo vnímajú ako najväčšie bariéry ich väčšieho zapojenia sa do ovplyvňovania toho ako ich školy fungujú? Pri pohľade na dáta, ktoré sme získali v našom dotazníkovom prieskume, sa dozvedáme, že takmer 40 % študentskej populácie nemá, resp. má len minimum informácií o aktivite študentských zástupcov v senáte (2). Pri skupinových rozhovoroch s vysokoškolákmi mnohí uviedli, že nepoznajú študentov, ktorí majú ich záujmy v senáte presadzovať. Rovnako často uvádzaným problémom bolo, že študentskej populácii vo všeobecnosti chýbajú informácie ako sa môžu zapojiť do spravovania svojej školy či už cez kandidatúru do senátu alebo inými formami.

“Chcelo by to asi veľa sa do toho obuť, musel by sa do toho fakt niekto zaangažovať a pracovať na tom, ale ja už to nebudem. A či má na to niekto čas, neviem, ako stojí to dosť úsilia vôbec študovať a popritom pracovať, lebo to tu stojí, koľko to tu stojí a robiť nejaké to ‘extra mile’ [v preklade: “niečo navyše”], to sa na Slovensku, bohužiaľ, moc nenosí.” (3)

Za znepokojujúce považujeme zistenie, že až jedna pätina študentskej populácie nemá odvahu kriticky sa vyjadriť k dianiu v škole, pretože sa obáva pomsty zo strany vyučujúcich a/alebo vedenia (2). Z odpovedí našich respondentov sa javí, že hoci v zmysle zákona je v akademických senátoch nemalé zastúpenie študentov, rozhodovanie v mnohých prípadoch nereprezentuje záujmy väčšinovej študentskej populácie.

Ako naše zistenia naznačujú, reálna účasť študentskej populácie na spravovaní vysokých škôl a fakúlt je relatívne limitovaná. Jednou z ciest na zlepšenie ich zapojenia do života školy je umožniť im viac ovplyvňovať veci, ktoré sa týkajú ich každodennej skúsenosti so štúdiom. Ide napríklad o spätnú väzbu na vzdelávací proces, to, ako vyzerá prostredie ich školy, aké možnosti a služby im nad rámec samotného vzdelávania škola ponúka, akým spôsobom môžu spolu viac tráviť čas v priestoroch školy a spolupracovať na vytváraní príjemného a stimulujúceho študentského prostredia. To všetko sú záležitosti, ku ktorým by mali byť študenti a študentky prizývaní a podporovaní k aktívnej participácii na rozhodovaní. Sú to tiež oblasti, ktoré pomenovali aj účastníci nášho prieskumu zo študentských radov naprieč Slovenskom a študijnými odbormi. Zároveň vytváranie prostredia, v ktorom je priestor pre hlas študenta, je cestou skvalitňovania a zatraktívňovania našich vysokých škôl.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

1. § 9 zákona 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z online dotazníkového prieskumu pre študentov vysokých škôl, realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.
3. To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenského školstva (nepublikovaný materiál).