Caruso
Montserrat Caballé & Nicolai Baskov
*
Máme iba seba,
trochu slov
a občas
skutkovú nehu.
V hlave úsmev,
v cudzích očiach iskru,
ako vchádzame do snov.
Ako sa stáva, kto som.
*
Dočasne
trvá ten záblesk,
keď si nás pletieš.
Vznikáme:
záhyby, vlákno, hlas,
s pohybom na výraz
Čo nás mätie,
nezmetie poklad
blízkosti neba.
*
Poznám
dotyk rúk,
úsmev
z kútikov robí priestor
Muky posúva stále viac ďalej.
Ďakujem
za Tvoju krásu.
Patrí k niečomu a dávnu…
Tvoje je Tvoje.
A aj moje.
*
