Denník N

Odišiel Emil Lehota

Emil Lehota ukončil svoju hereckú kariéru. A čo je oveľa horšie, vo veku 71 rokov ukončil aj tú životnú…

Vnuk slávneho slovenského maliara Gustava Mallého a syn opernej divy Marcely Lehotovej, ktorej sa dvoril Gerard Philipe. Bývalý člen zboru slovenskej filharmónie, hudobník telom aj dušou a kultový herec náturčík odišiel v úplnej tichosti, bez fanfár a už nikdy sa nevráti.

Nik o tom nevedel. Jeho vzdialená rodina, ktorá ho v nebohom stave objavila v jeho byte, nevedela dať žiadnemu z jeho kamarátov vedieť, len ho narýchlo spopolnila v bratislavskom krematóriu… Emil mal pritom kopec kamarátov. Keby ste sa opýtali hociktorého študenta VŠVU, na ktorej Emil dlhé roky pôsobil ako model na kreslenie, a dotyčný by nevedel, kto Emil Lehota je, tak si môžete byť istý, že ten človek iba machruje a danú inštitúciu nikdy nenavštevoval.

Emila Lehotu som poznal skoro 18 rokov. Nakrútil som s ním svoj prvý videoklip pre skupinu Rammstein (samozrejme neoficiálny) s názvom “Amerika”. Emil sa v ňom po celý čas prechádza v slnečných okuliaroch po vtedy ešte novom nákupnom centre Aupark. Samozrejme, nemali sme povolenie na nakrúcanie a museli sme sa po celý čas vyhýbať SBS-károm. Odvtedy sa z nás stali kamaráti a Emil účinkoval vo viacerých mojich filmoch a videoklipoch. Neskôr exceloval vo vypredaných divadelných hrách Plán B z vesmíru a Lovec Eštebákov, pri ktorých sa zapísal do sŕdc mnohým divákom a hereckým kolegom. Jeho otváranie pivných plechoviek za zvuku „click… pssst…“ v zákulisí počas predstavenia bolo legendárne. Bolo ho počuť až hore do réžie k osvetľovačom. Áno, Emil mal túto neresť a keď sa naskytla príležitosť, nejaký ten pohárik si dal. Bol to bohém a umelecký bonviván až tradičných rozmerov. Napriek tomu bol netradičný a výnimočný. Nepatril k ľuďom, ktorí sa vo vyššom veku opúšťajú a na všetko šomrú (hoci žil sám a často v neľahkých podmienkach). Emil bol aktívny a tvorivý. Mal certifikát Microsoft z počítačového kurzu a naučil sa programovať základné html. Sám si vytváral drobné aplikácie. Skladal hudbu, ba dokonca mi parkrát poslal i kreslené animačné testy. Veľa času trávil na internete a na sociálnych sieťach, kde si vyhľadával ďalšie vychytávky a komentoval posty svojim tradičným “Toto sa mi páči”.

Emil s kolegami Jankom Slovákom a Janom Budařom počas nakrúcania filmu Výstava (foto Deana Kolenčíková)
Emil Lehota vo filme Výstava (2013)
V absurdnej divadelnej hre z produkcie Pacientária – Lovec ŠTBákov (2012)

Emil si zahral v mnohých filmoch (nie všetky sú uvedené na ČSFD). V jeho filmografii nájdete napríklad film Výstava, ktorý získal ocenenie Slnko v sieti a taktiež zabodoval aj na festivale u Emira Kusturicu, odkiaľ si odniesol Zlaté vajce. Bez výkonu Emila Lehotu a jeho hereckých kolegov by sa to určite nepodarilo. Jeho sugestívny pohľad, gestá či aura, ktorá z neho vyžarovala, to všetko sú veci, čo tvoria silné vizuálne rozprávanie. Človek pritom nemusí vysloviť ani jedno slovo. Emil sa postupne dostal do povedomia a začal byť obsadzovaný aj do ďalších filmov a videoklipov. Rád spolupracoval s mladými ľuďmi. Azda svoj najlepší herecký výkon podal v študentskom filme Martiny Buchelovej Zelená vlna, v ktorom dokázal, že nie je iba komediálnym hercom, ale s prehľadom (a pod dobrým režijným vedením) zvláda aj dramatické role. Účinkoval dokonca aj v animovanom filme Little Lamb! Následne už potom nemohlo prekvapiť ani to, že získal angažmán v slovenskom krimi seriáli Za sklom. Režíroval ho známy režisér Peter Bebjak a sparingpartnerov mu robili herecké esá ako Tomáš Maštalír, Ján Koleník či Kamila Magálová. Emil ich, samozrejme, všetkých strčil do vrecka. Nikdy sa však nepchal do žiadnych úloh ani komparzov. Naopak, s nonšalantnosťou a pokorou čakal, kým ho zavolajú a obsadia iní. Zbytočne na seba nepútal pozornosť, bol slušný a čestný.

Emil s hereckou kolegyňou Kamilou Magálovou (zdroj TV JOJ)
Emil ako model pre hipsterskú značku Bratiska (zdroj Bratiska)
Emil a ja. Cca. okolo roku 2004 (foto Miša Chmelíčková)

S Emilom som bol v kontakte asi raz do mesiaca. Často sme si telefonovali, občas sme si písali na facebooku. V posledných rokoch už nemohol veľmi chodiť von, lebo mal problémy s nohou. Napriek tomu mi ešte v auguste prisľúbil účasť na dobrodružnej minisérii pre deti, ktorú sme v lete nakrúcali. Mal hrať, ako inak, hudobníka-bohéma. Nakoniec sa pre zdravotné problémy nemohol dostaviť. Jeho profesionálna česť mu však nedovolila odrieknuť úlohu. Po nakrúcaní sme spolu volali a uistil som ho, že vymyslíme niečo iné. Už však nevymyslíme…

 

V dohľadnej dobe sa preto aspoň pokúsime zorganizovať spomienkové premietanie pre Emila a ukážeme jeho najväčie majsterštuky. Samozrejme, aj s veselicou na záver. Tak, ako by to Emila potešilo. Kalibre jeho rangu si totiž zaslúžia lepšiu rozlúčku – aj so záverečnou fanfárou.

Posledná rozlúčka a premietanie filmov s Emilom Lehotom bude 1. Novembra o 19:00 v Kino KLAP na VŠMU (Svoradová 2)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie