Denník N

De toute facon

Hlučné prostredie.. občas studená voda.. zima….. Pri cestovaní vždy zažívam určitý diskomfort….

Nie vždy ideálne podmienky ma nútia k plánu B. Moja vnímavosť sa vtedy rozpína ako natiahnutý luk…..

Všetko, čo som sa naučila bolo vždy za hranicami Slovenska. Z veľkej časti je to vždy Praha – kam sa rada vraciam…. Tam som akoby doma. Neviem to špecifikovať. Myslím, že Praha má špecifickú vibráciu, .. určité biopole, ktoré je veľmi špeciálne… Aj preto tam zažijete a to nielen v rámci workshopov –  to, čo inde nie. Do Prahy sa radi vracajú umelci, je to mesto terapeutov, alternatív, čínskej medicíny,.. skrátka čoho len chcete…

To čo je v Prahe staré prichádza s istým odstupom na Slovensko ako novinka… Musím sa veľmi pousmiať, keď niektorí namyslení bratislavčania prezentujú svoje „hot news“, .. a sú ešte na to hrdí a dajú Vám to najavo svojou aroganciou,… pritom to v Prahe je už kategória, ktorá je svojim spôsobom ošumelá a neaktuálna…. Či už sú to knihy, alebo čokoľvek, sme pozadu najmenej o 10 rokov…

Áno.. Praha je mesto, ktoré má šialene rýchlu pulzáciu…. Je to pre tých, čo sa potrebujú prebrať z bratislavskej pomalej znechutenej letargie….

Rada len tak posedávam a pozorujem……. Občas ma moja vnímavosť dovedie však do prúserov… Pamätam si na Taliansko, keď som zbadala v metre divných típkov, ktorí kradnú. Jedným pohľadom do očí vedeli, že ja viem…. stret pohľadov rozpráva.. Neverbálna komunikácia je jednoducho fenomén, ktorý podceňujeme. Jeden z nich mi potom ostro ukázal nôž, ktorý v zápätí schoval a zmizol v dave… No jo.. rozmyslite si to,..  či to čo vidíte chcete naozaj zdieľať….. That’s reality…..

Inokedy zas… za recenziu na webových stránkach ma chcú žalovať… Žijeme v šialenom svete.. Slováci sa veľmi často nechcú posúvať. Prezentujme sa! Chcú iba rýchlo zdeptať toho schopnejšieho… Vymazať negatívnu recenziu a nahradiť ju vyrobenou pozitívnou. Načo? Kto nie je s nami – je proti nám.. Takže títo ľudia začnú vyťahovať umlčiavacie metódy… Keď nefungujú – uchyľujú sa k manipulácii….. Ale toto sa deje aj vo vzťahoch…. v politike.. skrátka všade.. autenticity a úprimnosti je málo ako jasmínu..

Nedávno som sa stretla s otázkou, čo vlastne ženy chcú…? Položil mi ju môj bývalý študent…

Na svojich cestách som stretla mnoho žien… a čo Vám poviem…. Odpovede sú rôzne… Ale jedna je veľmi častá…..

Žena potrebuje pre seba priestor… Aby mohla rozvíjať svoju vášeň…. Stretla som mnoho žien, ktoré mali v živote všetko. Ale nemali žiadnu vášeň… Akoby nevedeli – čo so životom.. Boli finančne zabezpečené, mali na pohľad krásny ideálny život pre mnohých,.. ale vnútri boli mŕtve…… Emocionálna prázdnota väčšinou prichádza, keď deti vyrastú.. Akoby nebolo o čo stáť… A je smutné, že až keď to dôjde do extrému – až vtedy sa mnohé  ženy spamätajú…. nechcú stratiť iných, tak strácajú seba..

Cestovať a sama..?

Sama som si zažila a ešte stále zažívam obviňovanie od mnohých ľudí, že si dovolím ísť na výlet sama.. Je to dosť humorné často.. Občas počúvam: „Ženy sú mrchy… odídu a potom si nájdu iného partnera…“ alebo „ona má snáď frajera niekde a chodí si tam na víkendy..“ alebo „čo tak ísť s partnerom, spolu..?“

Skrátka. Na Slovensku keď žena cestuje sama – čosi s ňou nie je tak celkom v poriadku…  Toto hlúpe nastavenie „všetko robíme ako partneri spolu…,“ … majú ľudia pevne zakorenené v hlavách… Pritom každý potrebuje vypustiť paru. Aj muž a aj žena.. Stretnúť občas iných ľudí, s iným nastavením mysle…. Ak budete vo svojej bubline dlho – skrátka zakrpatiete.. A potom.. každý má pri cestovaní iný rytmus…. Niekto rád veľa chodí, iný zas medituje pri jazere a je mu dobre…. Takže ak sa stretnú protiklady – vznikajú trenice…

Okrem toho – ak cestujete sám/a vnímate úplne iné veci ako pri cestovaní vo dvojici… vystavujete sa dobrovoľne diskomfortu, ktorý Vás všeličo naučí… inak vnímate svet a podnety… Ľadova sprcha, výpadok teplej vody? Sem s ním.. Nefunkčná električka? Choďte inou trasou… Straťte sa dobrovoľne v mapách, vykročte do neistoty.. Sebapoznanie je základom všetkého….

Takže jediné, čo každému odporúčam je – pestujte si svoje vášne… choďte za tým, čo milujete… aj napriek tomu, že to bude náročná cesta. Žite svoj príbeh.. nežite príbehy iných…

Choďte do diskomfortu….. nie je nad lekcie v teréne…..

Iná krajina.. iná mentalita… iné nastavenie hlavy… a úplne iné myšlienkove vzorce…..

Pretože sme niekedy zahrabaní v rodinných a vzťahových sračkách… Témy sa vlastne opakujú stále dookola…. Je to ako vírus, ktorý nejde preprogramovať, skrátka to vždy budete iba vy. Nastavenie okresáte, nikdy nie natrvalo zmeníte….

Role..

Schémy…

Ak by som nezačala cestovať, veru neviem čo by sa somnou stalo.. Vnímaví ľudia to často majú náročné… Usádza sa im v duši bremeno snáď celého sveta…

Za ten dlhý čas čo som pracovala s deťmi a ľuďmi celkovo som stretla rôzne bytosti….. A všetci mali jednu podobnosť…

Chceli sa napchať kamsi, kam nepatria. Chceli to, čo mať nemohli a nevedeli využiť to, čo tam mali a v čom boli dobrí… Napchať sa do šuflíka, prijať rolu. Prečo? Aby boli spokojní iní? A ono to fakt nešlo. Mnohým to šlo iba na určitý čas… No potom sa všetko akoby dvojnásobne aktivovalo…

A v jednom som si istá… Všetky tie psychické poruchy majú často  pôvod vo veľkej vnímavosti. Keď to človek potlačí – môže sa fakt zblázniť…. Ocitnúť sa v rôznych hraničných stavoch, ktoré už nie sú celkom bežné……

Toto je kategória ľudí, ktorá vníma rôzne vibrácie, energie – bez toho, aby o to stála, chcela…. Ak ste takí a žijete tzv. v emočne otupenom prostredí – budete mať problém… Pritom – vlastne máte dar…. Máte však smolu.. možno to budete musieť všetko odhaliť sám/a a často aj kráčať načas sám/a…. Sloboda nie je lacná a je to často drina. Odstrihnúť sa od schém a vzorcov a žiť svoj vzorec… to stojí veľa odvahy… a často aj bolesti…

Až ked som začala cestovať – začala som si vážiť samu seba… Okolie mi totiž ukazovalo príliš pokrivený obraz lásky, úcty, a vynúteného zmanipulovaného rešpektu….

Poznáte stavy, keď Vam z niekoho príde zle?

Strážte si túto kontrolku… Bude Vám v živote pomáhať….

Raz som bola na takej prezentačnej akcii…. Spomínam si na jednu ženskú, ktorá ma takpovediac mala pod palcom… Celú dobu ma chcela ohurovať. Bola to hra. Kto vydrží predstierať dlhšie. Potom, keď som na rovinu v jednom momente povedala, že nemám záujem – hra sa skončila. Počkala som si však na túto celú hru a celé toto nechutné divadlo… Pozorovala a analyzovala som tento nechutný manéver až do konca…. táto manipulačná stratégia ma tak trochu divne fascinovala..

No a potom som prišla domov … a musela som sa vyzvracať… Vtedy som ešte nevedela popísať – čo sa deje…… znásilnila som svoju dušu.. niečo v mojej psychike odpovedalo: „Toto mi viac nerob..“ Takže lekcia bola dobrá v tom, ako sa naučiť drsne a nekompromisne odísť z miesta činu bezohľadu na to, či je to vhodné alebo nie… či to spĺňa pravidlá… nevysvetľovať… a ísť domov.. bezohľadu na to, či Vas pozval kamarat, kamarátka a či príbuzní.. Ak si sami seba vážite – nerobte svojmu telu deštrukčné veci ..

My všetci chtiac nechtiac vysielame energiu… No a ja manipuláciu cítim na sto míľ. Zachytávam ju hlavne v ženských hrách, ktoré som nikdy nevedela hrať. Všimnite si v kaviarni, koľko afektov tam nájdete… Toto v častých prípadoch nie sú priateľstvá založené na hĺbke…. Je to vzťah často veľmi podmienený…

Každý má kontrolku na iný program… To, čo Vás irituje najviac – to si budete všímať aj na druhých. To, s čím ste sa stretávali ako dieťa, často to počuté a aj videné na druhých  – to sú naše témy….. Sme ako také zrkadlá….

Odvtedy.. som stretla mnoho ľudí, ktorí veľmi presne a za pár sekúnd vedia opísať situáciu aj ľudí v miestnosti… bez toho, aby tých ľudí poznali… a každému sa to prejavuje inak… niekto spracúva negatívne emócie cez brucho a niekto cez srdce…

Tento dar sa da ale využiť aj pozitívne. Ak ho máte – zachráni Vám kožu. Možno aj život… Poznala som ženu, ktorá takto prežila pád dvojičiek a tak isto kauzu v Londýne na moste…. V oboch prípadoch skratka neplánovane zmenila trasu… Zaňuchala to skôr – ako to prišlo… zachránila si tak život…

Stretla som naozaj mnoho ľudí, ktorí keď cítia, že týchto deštruktívnych energií je príliš – zažívajú rôzne stavy… Prejaviť sa to môže aj na koncerte. Čosi Vám nerezonuje, spevák huláka a ničí si hlasivky a Vám príde zle… Často to nerozpoznáte – čo sa presne stalo.. neviete to popísať. Ale každé umenie je ako program… Ako u človeka…. Sme vysielače… Treba sa naučiť mnoho techník, aby sme to v teréne predátorov zvládli a zvládli to s humorom a užili si to.. Pozorujte… a tešte sa z pestrosti, ktorú práve vidíte..

Iným fenoménom je deštrukcia…

Keď som pracovala v školstve, zažívala som po nezmyselných poradách vždy migrény….

Potom, čo som sa začala venovať reflexnej terapii, masážam,.. aromaterapii a práci s telom celkovo – hlas, dych, tanec, meditácia, qi gong therapy, čínska medicína, hypnóza, psychoterapia… atď… – som pochopila, že nás nikto nenaučil v škole to podstatné – napojiť sa na svoje telo.. dôverovať zmyslom… intuícii.. rozvíjať ju… vedieť nacítiť čo hovorí telo a jeho kontrolky – to je to, čo sa dnes potláča… Dajte si ibalgin, .. a ten predsa všetko vyrieši…

Takže v tomto čase som začala robiť na porade experimenty. Vedela som koho prítomnost mi nerobí dobre a k takému človeku som si viac už nesadala.. Tak isto som si nikdy nesadala do stredu centra diania….. Vyhľadávala som kraje… Zvlášť cez hádky dotyčných osôb som tak nebola ponorená v tomto energetickom bahne…..

Raz som dokonca bola verejne vyzvaná, že je voľné miesto predsa tam a tam….. Držte si svoju líniu, lebo Vás demolátori prevalcujú. Hneď Vám nadiktujú, čo máte robiť a čo si máte dokonca myslieť….

A ako to dopadlo? Už nikdy som od toho času po porade migrénu potom nemala…

Odvtedy ubehlo mnoho rokov….. V školstve už nepracujem a porady zažívať nemusím….

Moje telo už funguje trošku inak…. Stále sa mám čo učiť, ale jedno je isté – natrvalo dôverujem mojim kontrolkám. Nezachádzam do extrémov. Staré známe „dôveruj, ale preveruj“ som už opustila. Keď preverujete, dostávate sa do prúserov. A výsledok je taký, že aj tak si poviete: „Ja som to vedel/a“… Takže ste prešli dookola, aby ste sa presvedčili o tom, čo ste cítili na úplnom začiatku…..

Ak cítite, že do toho nelezte – tak nelezte. Naučte sa nikomu nič nevysvetľovať… kráčajte po „svojich stezkách“….

Žiaľ .. tento krásny dar väčšej vnímavosti je tak často potláčaný….  a emočne otupení ľudia týchto viac citlivých jedincov často doslovne zničia….

Ak ste sa v tomto článku našli, verím a dúfam, že si tohto daru uvedomujete…..

Strážte si ho, hyčkajte….

Je to Váš poklad a treba sa naučiť s ním pracovať…

V opačnom prípade to bude samodeštrukcia…

Nie ste precitlivelý.. ste vnímavejší ako je bežné……. a to je vlastne krásne…

Ale aj to sa treba naučiť mať rád……..

Budte k sebe láskaví(-:

♧Majce še a trimce še♧

De toute facon..

 

☆Večná ufónica Kity☆

(Napísané v Prague, 7.10.18, restaurace Na blbým místě)

(Foto k článku: moje, ufónske.. mystický Vyšehrad)

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: