Denník N

Ako zastaviť neriadený development v Bratislave (Novom Meste)?

Z Koliby či Kramárov sa stávaju druhé Dlhé diely. River Park arogantne ukrojil kus nábrežia. Na Šancovej vyrastá 23 podlažná opacha. Ľudia spisujú petície, organizujú sa protesty. V celej Bratislave dominuje téma neregulovanej výstavby. Napriek tomu, mesto a mestské časti nevedia, alebo nechcú urobiť poriadok s výstavbou. Ako teda zastaviť neželaný divoký development v Bratislave?

Tento blog bude osobnejší najmä preto, že ako obyvateľ mestskej časti Nové Mesto na vlastnej koži zažívam neschopnosť samosprávy byť minimálne rovnocenným partnerom pre rôznych menších či väčších developerov. Výsledkom je mesto, ktoré prehráva svoj boj o lepšiu kvalitu života obyvateľov, koncepčné riešenia dopravy a ochranu verejných priestorov či zelene.

Z môjho pohľadu preto existujú tieto tri súvisiace kroky, ktoré môžu zastaviť neriadený development v Bratislave:

1. Odbornosť do samosprávy

O každom developerskom projekte rozhodujú úradníci. Či už sú to úradníci na magistráte, alebo úradníci v dotknutej mestskej časti. Posudzujú projekty a vydávajú stanoviská vzhľadom na územný plán, dopravné riešenia, dopady na bezprostredné okolie, ale aj v kontexte širších mestských vzťahov.

Opakovane sa však stretávam s poznatkom, že na úradoch chýba motivácia a priestor robiť svoju prácu poriadne, rozoberať projekty do detailov. Horšie to je, ak sa stanoviská robia povrchne a neodborne. V tomto kontexte mi stále v mailboxe vyskakuje desivý mail od nášho starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého k jednému z mnohých plánovaných developerských projektov na Kramároch.

V tomto maily okrem iného žiada obyvateľov okolitých domov, aby si zohnali odborníkov na statiku či dopravu. Zároveň v ďalšom maily pripúšťa, že mestská časť Nové Mesto, jedna z najväčších MČ, nemá odborne zdatné oddelenie dopravy, ktoré dokáže posúdiť projekty z pohľadu dopadov na dopravu, parkovanie alebo kapacity ulíc. Nie, toto nie je vtip.

Ako vyzerajú posudky k investičným zámerom, ak MČ Nové Mesto nemá odborníkov, čo dokážu projekty kvalitne posúdiť?

Zatiaľ čo sa obyvatelia spoliehajú na odborníkov na strane samosprávy, developerské projekty investorov nemajú reálnu oponentúru, ak sa do procesu nezapoja aktívni obyvatelia. A tak chýbajú chodníky, sanitky či trolejbusy stoja v zápchach, mizne zeleň, chýba občianska vybavenosť, chýbajú kapacity v škôlkach či možnosť rozumne zaparkovať.

Bez odbornosti na úradoch budú mestské časti či mesto len štatistom. Aj preto spolupracujem v rámci kampane s dvoma Matúšami. Tým prvým je Matúš Vallo, ktorý nestavia kandidatúru na svojej aure a veľkolepých sľuboch, ale na tíme ľudí a na kvalitných riešeniach. Pri práci na dokumente Plán Bratislava som spoznal množstvo ľudí, ktorí problematike rozumejú a sú ochotní svoje znalosti a skúsenosti využiť v prospech Bratislavčanov.

Druhým Matúšom je Matúš Čupka, kandidát na starostu mestskej časti Nové Mesto. Človek, ktorý naozaj hľadá systémové a komplexné riešenia, nie len krátkodobé aktivitky, ktorými sa vie pochváliť na Facebooku. Aj v týchto ľuďoch vidím nádej na potrebnú zmenu.

2. Územné plány zón

V poslednej dobe sa veľa hovorilo o územnom pláne Bratislavy. Ak však chceme dať developerom naozaj jasné pravidlá, pomôcť môže územný plán zóny (UPZ). Je to špecifický a konkrétny dokument, ktorý parcelu po parcele určuje, čo je prípustné, žiadané a čo už nie.

Výhodou pri spracovávaní UPZ je možnosť na 5 rokov vyhlásiť stavebnú uzáveru na nové ešte neschválené projekty. Tá má zabezpečiť, že sa v procese tvorby strategického dokumentu narýchlo neposchvaľujú zlé projekty, ktoré by pri novom územnom pláne zóny nemali šancu.

U nás v Novom Meste je to horúca téma už niekoľko rokov. Osvietení poslanci opakovane žiadajú úrad o spracovanie UPZ, vyčleňujú finančné prostriedky v rozpočte a pravidelne žiadajú ich spracovanie. Čo však čert nechcel, aj napriek financiám a tlaku poslancov, novomestská samospráva pristupuje k spracovaniu potrebných dokumentov maximálne laxne. Horko-ťažko sa po 7 rokoch blíži schválenie UPZ pre časť dolných Kramárov (Územný plán zóny Jelšová).

Developerský boom na Kramároch. Číslami sú označené rozbehnuté alebo plánované projekty. Bohužiaľ, bez kvalitného posúdenia dopravy, dopadov okolie a pod. (mapku vypracovala Darina Timková z Kramárov)

Zatiaľ čo obyvatelia sa regulácie developmentu domáhajú, práce na tvorbe územných plánov zón sú extrémne pomalé, až sa musím pýtať, či nejde o úmysel.

3. Samospráva musí určovať pravidlá, nie developeri

Tento odsek začnem citátom: „V JTRE máme víziu, akým spôsobom sa má Bratislava rozvíjať. Vždy berieme do úvahy, ako sa mesto prirodzene vyvíja a ako sa menia aj jeho potreby, pretože zásadné projekty, akým je aj Eurovea City, ovplyvnia život mesta na mnoho rokov. Chceme, aby naše projekty vznikali vo vzájomnej zhode s mestom aj jeho obyvateľmi. Preto prichádzame s ucelenými a koncepčnými návrhmi a takými sú nielen urbanistické riešenie štvrte Eurovea City a jej verejných priestorov, ale aj nedávno prezentovaný návrh centrálneho električkového okruhu,“ hovorí Peter Korbačka z JTRE, ktorý stojí za myšlienkou vzniku štvrte Eurovea City.“

Aj tento citát ukazuje, že súčasné vedenie Bratislavy nedokáže byť ani náznakom rovnocenným partnerom pre developerov. Zatiaľ čo finanční žraloci majú svoju víziu (ktorá je v mnohých aspektoch vyhovuje len im a ich snahe maximalizovať zisky), Bratislava víziu nemá. Z môjho pohľadu sa Bratislava pod súčasným primátorom Nesrovnalom stala len štatistom, ktorý sa prizerá, pritakáva a s úsmevom vyhovie každej žiadosti develovera. Pozrime sa napríklad na plánovaný  River Park II na mieste PKO, ktorý sa nedá nazvať inak ako arogancia peňazí.

Bytovka na Šancovej tu ostane ako memento neschopnosti mesta regulovať výstavbu na svojom území. (Foto SME – Jozef Jakubčo)

Mesto nevie a nechce určovať pravidlá hry. Je slabé, pričom má v rukách nástroje použiteľné k rozumnej regulácií. Aj preto všetkými desiatimi podporujem program Matúša Valla, ktorý chce zriadiť Metropolitný inštitút – tj. silný, odborný a najmä sebavedomý útvar, ktorý bude držať opraty výstavby v rukách. Ktorého vrcholným úspechom nebude bezduché vyasfaltovanie Trnavského mýta a nasadenie stromov do kochlíkov, ale prinesie jasné pravidlá pre v súčastnosti neriadený development v meste.

Bratislava urgentne potrebuje zmenu. Nie však prázdne sľuby, ale konkrétne riešenia a odbornosť na všetkých stupňoch riadenia samosprávy.

 

Som Jakub Mrva a kandidujem na poslanca za MČ Nové Mesto. Narodil som sa v Bratislave a s manželkou tu vychovávame naše 2 deti. Na Bratislave mi záleží. Aj preto sa dlhodobo angažujem ako občiansky aktivista najmä v oblasti ochrany prírody.

Snahe obmedziť nešetrnú a nadmernú ťažbu dreva a nevhodné developerské projekty sa úspešne venujem niekoľko rokov ako predseda združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Pôsobím ako odborník v Komisií dopravy, verejného poriadku a životného prostredia MČ Nové Mesto, pripomienkujem návrhy v oblasti dopravy, údržby verejného priestoru či ochrany mestskej zelene. Spolu s množstvom odborníkov som spolupracoval na tvorbe Plánu Bratislava architekta a kandidáta na primátora Matúša Valla.

Bohužiaľ, pri svojej snahe častokrát narážam na neochotu a nezáujem kompetentných. Aj preto som sa rozhodol kandidovať v novembrových komunálnych voľbách na poslanca za mestskú časť Nové Mesto.

Teraz najčítanejšie

Jakub Mrva

Som ochranár, cyklista, turista, otec 2 detí a predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré sa dlhodobo venuje boju proti nadmernej a nešetrnej ťažbe dreva, nevhodným developerským projektom a zároveň snahe podporovať rekreáciu v súlade s princípmi ochrany prírody. Som spoluautorom Koncepcie rozvoja bratislavských mestských lesov, Zonácie mestských lesov a Dohody medzi hlavným mestom a LESMI SR ohľadom zníženia ťažby dreva. Od roku 2018 pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy za Team Bratislava (Team Vallo) a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto.