Kotlebovi kandidáti na starostov mestských častí v Košiciach
Zostúpime teraz o poschodie nižšie a po dvoch kandidátoch na primátorov, predstavíme dvoch kandidátov na starostov mestských častí v metropole východného Slovenska.
Začneme zástupkyňou nežnejšieho pohlavia. Monika Čekanová je tou ostrieľanejšou z našej dvojice. Kandidovala už vo voľbách do zastupiteľstiev samosprávnych krajov.
V minuloročných župných voľbách do VÚC mala pani Monika uvedené ako povolanie nezamestnaná.
Teraz je z nej zdravotná asistentka. Uznajte, že to znie v prípade kandidatúry na starostku mestkej časti oveľa lepšie.
Profilové aj titulné fotografie v záhlaví jej profilu na Facebooku sa menia, ale meno a vlastná charakteristika zostávajú – Diablica Navzdy.
Na začiatok nám pani Monika prezradí, že má „Naozaj tie najčistejšie úmysly…“ Prehlási „mňa má Pán Boh rád“ a pozdraví „Na stráž!“
Podobne ako iní kandidáti, aj ona verne slúži predsedovi, ktorému verí: „Mozte si pisat co chcete.. Tento clovek ma stale vypocul a jemu verim..“
Roznáša stranícke materiály, zbiera podpisy a o oblečení tvrdí: „V straníckom sa cítim lepšie.“
Podpisy pod Kotlebovu petíciu zbiera často aj s ďalším pánom kandidátom.
So spolustraníkmi si vie od srdca pokecať.
A nie iba raz. Ale nemožno sa čudovať. Keď ide o kultúru, v ktorej sú členovia ĽSNS odborníci na slovo vzatí, treba byť naozaj na stráži.
Ak náhodou neviete čo znamená pozdrav Na stráž!
Svojimi komentármi potvrdzuje, že je pravá kotledáma: „…Tam dopi.i… ko.otiny… chu.oviny…“
Zhrozene sa pýta: „To je čo preboha?“ Prezradím vám tajomstvo, pani Čekanová. To je logo. Logo, nie štátny znak.
Aj toto sú tiež logá, nie štátne znaky a tiež ide o hokejové dresy. Páčiť sa všetkým nemusia, ale ak človek pozná rozdiel medzi logom a štátnym znakom, nemusí klásť podobné, použime eufemizmus, neinformované, otázky.
Apropo, toto má byť čo?
Monika Čekanová si váži Jozefa Tisa, zdieľa jeho citáty a videá, pretože „To je náš prezident.. Nie Fixka a ostatní pred ním.“ Tým, ktorí poškodili Tisove pamätné tabule v Hlbokom nad Váhom a v Bytči, či sochu v Čakajovciach, praje: „Odťať ruky pre výstrahu.“
O prezidentovi Andrejovi Kiskovi tvrdí: „Pritom on sám nás prvý rozoštve a zapredá.. Je plný zlosti, arogancie, ktorá až srší z tváre toho podvodníka… čo všetko má tento vlastizradca na svedomí.“
Naviac prezident Adrej Kiska „Len klame a zavádza..“
Kiska, Danko aj Pellegrini sú „fašisti“
Predseda vlády je „buzerant nedonoseny..“
Predseda parlamentu Andrej Danko je navyše aj „záprdok.“ A notoricky známu pokojamilovnosť kotlebovcov a ich odpor k násiliu potvrdila, keď pokračovala „veď jedna rana a leží.“ Na rad prišli aj pracovné tábory: „…by som obnovila pracovné tábory.. Ale príde čas..“
Poslanec Osuský je „nedonosenec“
No Putin, to je niečo iné, lebo: „To je prezident a nie ten Fixka.“
A za socializmu bolo lepšie.
Spolu so spolustraníkmi sa udatne postaví do cesty Dúhovému pochodu v Košiciach. A tvrdí: „Ani policajti by nám v ničom nezabránili, keby v tom sprievode neboli 11-14 ročné deti, ktoré viedi psychicky narušení jedinci pod záštitou Americkej ambasády. A predsa nebudeme biť deti ovplyvnené propagandou západu, ktoré ani nevedia čie sú..“
To myslíte vážne, pani Monika? Vy ste tam chceli skutočne niekoho biť a ani polícia by vás nezastavila? Žeby s týmito udatnými junákmi?
Ale pochod pani Monike nedal spávať a vrátila sa k nemu aj o tri dni. Svoje dostali „zapredané médiá“ aj „Americká ambasáda vedená pár úchylmi…“
Nezaškodilo by, keby pani Monika dala nejaké konkrétne príklady o akú „úchylnú literatúru, ktorá sa dostáva do škôl,“ vlastne ide. A mohla by nám z kotlebčiny do slovenčiny preložiť napríklad toto: „NORMALÍZACIA 2018“ Čo do frasa má byť akási norma lízacia 2018?
U pani Moniky ma zaujala ešte jedna vec. Pretože podobnú otázku ako ona, si možno neraz kladú aj iní.
A úplne na záver jedna všetečná otázka. Môže sa členka Kotlebovej ĽSNS fotografovať so stelesnením prehnitej západnej kultúry, reprezentantom úpadkového a amorálneho životného štýlu známeho ako sex, drugs and rock’n’rol? Aj keby bol iba z vosku? Čo na to pán predseda a spolustraníci? Na druhej strane, Mick vyzerá zo stretnutia tretieho druhu dosť vydesený.
Prejdime teraz ku kandidátovi na starostu v Ťahanovciach, ktorý má už aj bilbordy. Majú byť tri „a jeden bilboard z troch bude taky.“
Volá sa Branislav Nagy. Chodí striedavo do kostola a na akcie kotlebovcov. Mimoriadne aktívny je pri zbere podpisov pre kandidatúru Mariána Kotlebu na prezidenta.
1. septembra asistuje ako zbožne sa tváriaci dobrovoľník v usporiadateľskej službe pri akte blahoslavenia Anny Kolesárovej v Košiciach. (Aby bolo jasné, nechcem nijako útočiť na tento akt, ani niekoho obviňovať za účinkovanie kohokoľvek v dobrovoľnej usporiadateľskej službe. Ide mi iba o dokreslenie obrazu a poukázanie na do očí bijúci kontrast medzi účasťou na cirkevných obradoch a kotlebovských akciách.)
Lebo o tri dni už drží v Moldave nad Bodvou v rukách transparent, na ktorom prezidenta Andreja Kisku nazýva fašistom: „Fašista na hrade vlastenec v ohrade“
Inokedy dá citát z Písma a informáciu z kázne v Dóme sv. Alžbety: „žijeme ako v chlieve a začíname akceptovať už všetko.“ .
Aby vzápätí v komentári mimoriadne odborne objasnil niektoré pojmy: „Buzerantizmus je predchodca pedofilie zoofilie, kradnutia deti normálnym ľuďom. Potom nasleduje nekrofilizmus a nakoniec je kanibalizmus.“
Ale poučenia sa nakoniec dostane aj jemu, keď na jeho repliku: „národovci nie su rasisti len sme hrdí na svoju rasu“ sa mu dostane trefnej odpovede: „Národovci sú hrdí na národ, na rasu sú hrdí rasisti alebo chovatelia zvierat.“
A to by o týchto dvoch kandidátoch úplne stačilo. Ponechajme ich osud v týchto voľbách v rukách voličov v košických mestských častiach.
Doplnené 12.11.2018
Pre obidvoch zmienených kandidátov nedopadli voľby najlepšie. Monika Čekanová v časti Košice – Juh, skončila predposledná, keď za ňou skončil iba kandidát KSS. Ladislav Nagy v časti Košice – Ťahanovce, skončil posledný.
Pre úplnosť doplním aj výsledky ďalších kandidátov ĽSNS na starostov mestských častí. Košice – Západ, Erik Majerčák.
Košice – Sever, Štefan Surmánek
Košice – Staré mesto, Kamil Lučanský