Chcú ovplyvňovať mestský rozvoj, inokedy sa spoja proti zariadeniu pre týraných. Ako pracovať s komunitami v mestách?

Slovo komunita bolo u nás v politickom diskurze dlhodobo neprítomné a chýba pri premýšľaní o politických procesoch prakticky na všetkých úrovniach, paradoxne aj tej lokálnej. Podobné slová si niektoré volené zástupkyne a zástupcovia začínajú pomaly osvojovať, no v strategických a rozvojových dokumentoch mesta a mestských častí na ne stále nenarazíme. Podľa analýzy humánneho geografa Pavla Šušku sa slovo komunita v plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta a mestských častí nevyskytuje takmer vôbec, iba ak v súvislosti s vylúčenými skupinami. Slovo spoločenstvo sa objavovalo iba sporadicky, a zväčša iba v technickom zmysle – ako spoločenstvo vlastníkov bytov. Slovo sociálny najčastejšie v spojení sociálne zariadenie, pričom toto označovalo buď zariadenie pre seniorov alebo toalety.

Čo je komunita?

Komunita nemá jednotnú definíciu. Odkazuje na neformálnu interakciu, na skupinové zdieľanie kultúry, hodnôt a záujmov. Zdieľanie kultúry súvisí buď s blízkosťou v sociálnom alebo fyzickom priestore. Podľa niektorých názorov je komunita v podstate o  predmoderný spôsob socializácie, komunity sú vnímané ako archaické usporiadania spájané s vidieckym prostredím a životom. Modernita, industriálny kapitalizmus a urbanizácia nezvratne narušili toto harmonické súžitie.

Podľa ďalších predstáv však nič takéto nikdy nejestvovalo a ide o idealizovaný pohľad na minulosť, pričom tento sa často zneužíva na označovanie tých, ktorí do takéhoto „čistého“ spoločenstva nepatria, čím sa legitimizuje prax vylučovania. Iní komunitu vidia ako bariéru kapitalistickej individualizácie. Ďalšie zase tvrdia, že komunita je práve utváraná procesmi produkcie a spotreby, ktoré definujú tak sociálnu, ako i fyzickú blízkosť medzi jednotlivcami  a podpisujú sa pod formovanie sociálnych vzťahov.

Kým na západ od nás je komunita v centre uvažovania o politike, či už v pozitívnom alebo negatívnom význame, u nás donedávna tento koncept úplne absentoval. Za vinníka sa často označuje minulý režim, nepriateľský voči podobám neformálneho združovania a sociálnej interakcie, nad ktorými by nemal kontrolu. Je pravdou, že politická prax režimu štátneho socializmu zásadne a veľmi negatívne ovplyvnila verejnú sféru, a zdá sa, že v mnohom ešte významnejšie ako toľko zdôrazňovanú privátnu oblasť.

Na druhej strane už fakt, že (ešte) pred rokom 2010 by sme našli iba málo príkladov pozitívneho narábania  s konceptom komunity naznačuje, že zdôvodnenie minulým režimom nestačí. Z historických výskumov napríklad vieme, že ani v predsocialistickej ére tu vo veľkom neexistovali kolektívne entity, do ktorých bolo možné dobrovoľne vstúpiť so snahou participovať na ich aktivitách. V dominantne vidieckom prostredí boli kolektívne identity často vymedzené rodinnou príslušnosťou, náboženstvom, sociálnym postavením, národnosťou, rodom, a pod.

V politickom živote historicky boli, a stále do značnej miery sú, dôležitejšie hierarchické vertikálne než horizontálne vzťahy. Opozícia voči minulému režimu taktiež nefungovala na základe masových hnutí, ale bola postavená na individualitách a malom počte disidentov.

Porevolučné prepojenie centralistického populizmu s pro-individuálnym neoliberalizmom vytvorilo prostredie pre bez zvláštnej náklonnosti pre formovanie nezávislých kolektívnych identít. Do popredia sa dostal jednotlivec, teda išlo o kontinuitu sociálnej atomizácie. Identity, ktoré presahovali jednotlivca boli vnímané predovšetkým ako národ v nacionalistickom, či rodina v kresťansko-konzervatívnom politickom prostredí.

Zmenu, ktorú predstavovalo pozitívne chápanie slova komunita, alebo skôr slovného spojenia „miestna komunita“, a jeho politická artikulácia, priniesol postupný vývoj na mestskej aktivistickej scéne. Práve tu dochádza k premenám cieľov a postupov kolektívnych snažení, pričom čoraz viac sú zdôrazňované zdieľané identity, sociálna interakcia a príslušnosť k miestu.

Komunitný aktivizmus má limity

V meste sa odrazu objavili všakovaké susedstvá, vnútrobloky, dvory a dvorčeky, záhrady a trhy, grilovačky a centrá, množstvo aktivít odkazujúcich na nejakú podobu vízie o zdieľaní mesta a miesta. Niektorým z nich sa občas dostane i istej pozornosti zo strany oficiálnej reprezentácie mesta či mestských častí, zväčša však iba pred voľbami.

A hoci vo všeobecnosti proces, ktorým prešiel mestský politicko-spoločenský život možno vnímať pozitívne, je potrebné upozorniť aspoň na niektoré limity komunitného aktivizmu, resp. na hranice očakávaní súvisiacich s komunitami a ich rozvojom ako postačujúcimi podmienkami riešenia politických problémov v Bratislave, či iných mestách. Prípadné problémy môžu byť na jedenej strane spôsobené kontextom a praxou vládnutia, teda charakterom  politického prostredia (nielen) v mestách, na strane druhej dané vnútornou dynamikou v rámci „komunít“, resp. absenciou esenciálnej brzdy, ktorá by z nich robila nevyhnutne priestor pozitívnej sociálnej interakcie.

V prvom prípade môže ísť o isté zbavenie sa zodpovednosti, teda prenášanie bremena správy a starostlivosti o miesto a miestnych obyvateľov (komunitu) na plecia angažovaných jednotlivcov a skupín. Prospešné a mnohým nápomocné aktivity tak môžu prispieť k oslabovaniu inštitúcií zodpovedných za sledovanie sociálne prospešných cieľov,  a ďalej tým prispievať k neoliberalizácii miestneho vládnutia. Hoci zvýšenie sociálnej interakcie možno vnímať ako významný posun, treba zároveň  zdôrazniť, že táto nezaručuje, že výsledok nebude kritizovateľný z niektorej z vyššie uvedených perspektív zdôrazňujúcich vylučujúci či inak nedemokratický charakter do seba uzavretých sociálnych jednotiek.

Od komunít nemožno očakávať, že budú nevyhnutne demokratické, inkluzívne, či sociálne progresívne. Práve naopak, ak sa ako tmel spoločenstva využijú obavy a iracionálny strach, vo výsledku sa môže prejaviť útlak a dominancia. Aj u nás sme sa stretli s viacerými reakčnými vyjadreniami toho, čo znamená zdieľať sociálny a fyzický priestor. Príkladom nech je organizovaný protest proti dennému centru pre ľudí bez domova občianskeho združenia Vagus na Mýtnej ulici v Bratislave či postoj komunity proti stacionáru pre týrané ženy v Prešove. Komunita je kolektivita ľudí, ktorí niečo zdieľajú. Dôležité je ale to, akým obsahom je komunita naplnená. Komunity nepredstavujú riešenie všetkých problémov života v mestách, stávajú sa však jeho neoddeliteľnou súčasťou.

O komunitách sa budeme s viacerými inšpiratívnymi hosťami rozprávať aj na podujatí WhatCity? Komunity v meste 24.októbra v Novej Cvernovke

Fotografie s definíciami slova komunita vznikli počas susedských piknikov na Panenskej ulici a na Jakubovom námestí a podujatia Dobrý trh, ktoré organizuje občianske združenie Punkt. Partnerom združenia pre komunity je Nadácia VÚB. Autorom fotografií je Marek Jančúch.

Text: Pavel Šuška, Geografický ústav SAV
Edit: Lívia Gažová, Punkt