Vlastný účet

Počujem čosi. Zvuk, najprv mi vojde do jedného ucha, potom sa vtisne do druhého. Nie, nechcem ho počúvať, potrebujem ticho. Ležím si v posteli, oči zatvorené, spánok je úžasný. Chcem v ňom pokračovať bez prerušenia, nechajte ma tak.

A v tom sa ozve, znovu ten hnusný tón, akoby postupne naberal na intenzite. Ignorujem ho, alebo sa o to snažím. Asi zostane len pri snahe, na viac sa nezmôžem. Je mu všetko jedno, neberie na mňa ohľad, robí si svoje. Vyzváňa, inak sa to nedá povedať.

Natiahnem ruku, hľadám v priestore. Nedarí sa mi, kdesi ten budík musí byť. Keby som to vedel, idem na to inak. Konečne, snáď bude pokoj, po mojom zásahu by mal mlčať.Snaživo hľadím pred seba, nič konkrétne za tým nie je, potrebujem sa rozobrať. Len tie oči, otváram ich ako môžem. Ale nie, poslúchať nie sú zvyknuté.

Noha vytiahnutá spod periny, krúživé pohyby mi robia celkom dobre, akosi ma prestal poslúchať členok, trvá to už dva týždne. Z postele sa presúvam do kuchyne, úžasná miestnosť, len keby mi mal kto navariť. Smiešne, chladnička zíva prázdnotou, možno nejaký džem by sa našiel. A tavený syr k tomu, ako bonus.

Ponuka nulová, radšej miznem z domu. Stojím na zastávke, neviem sa dostať do formy. Ako na potvoru, spoj praská vo švíkoch, stojím na jednej nohe. Neriešim, zbytočné, možno neskôr pridám druhú.

Hurá som vonku, nadýchnem sa sviežeho vzduchu. Preletím cez priechod pre chodcov, sledujem ulicu. Možno mi niečo ponúkne, potrebujem čímsi uspokojiť brucho. Rýchle občerstvenie robí divy, už mám jeden kúsok pizze v ruke, vchádzam do budovy.

Rýchlo, potrebujem sa toho zbaviť, niektoré zásady je lepšie dodržiavať. Tá chuť, nič moc, čakal som viac. Vystúpim z výťahu, dvere otvorené. Ešte telefón, posledná kontrola pred začiatkom vyučovania. Vchádzam, bez pozdravu, ten sa tu nenosí.

Voľné miesto, jedno z posledných, beriem to ako príležitosť. Sadám si, trocha pozerám okolo seba. Nepoznám ich, niekoľko nových tvárí. Čudujem sa, otáčam hlavu na všetky strany. Divné, niečo nesedí. Už to mám! Vstávam rýchlo, akoby do mňa strelili, nepatrím sem. Beriem veci, rýchlo sa strácam, netrafil som o jednu miestnosť. Na perách mi hrá úsmev, bavím sa na svoj účet.